Kým Premiér, Masliak a Minister s chuťou rozkladajú demokraciu zvnútra, ľudia v Hlavnom Meste hľadajú spôsob, ako prežiť. A keď sa už zdá, že na dialóg je neskoro, prichádza otázka, ktorá otriasa svetom románu: čo ak sa Hlavné Mesto jednoducho osamostatní? Odpoveď však nie je taká jednoduchá, ako sa môže zdať.
Román Slobodné Hlavné od novinára a publicistu Jakuba Fila je fikciou len naoko. Pod leskom satiry odkrýva spoločnosť, ktorá sa mení rýchlejšie, než ju stíhame chápať. Je to kniha, ktorá sa číta ako thriller, znie ako politický komentár a pôsobí ako varovanie.
Keď sa demokracia stáva spomienkou
Jakub Filo, skúsený novinár a držiteľ viacerých ocenení, prichádza s knihou, ktorá presahuje bežné hranice dystopie. Slobodné Hlavné je príbehom o krajine, ktorá ešte stále hrá divadlo demokracie, no jej moc ovláda autokratický populista — Premiér. Spolu s Ministrom a Masliakom postupne rozkladá štát, normalizuje čistky, využíva nenávisť a manipuluje masy tak umne, že odporcovia sa postupne ocitajú na okraji spoločnosti.
Jakub Filo otvorene priznáva, že kniha vznikala v čase, keď realita sama predbehla jeho predstavivosť: „Ukázalo sa, že realita je stále o krok pred pred fikciou. Akýkoľvek dystopický nápad som dostal, v skutočnosti sa odohral oveľa skôr, ako keby som tú realitu stále naháňal,“ hovorí autor.
Kniha preto nie je len varovaním, ale takmer dokumentom o krajine, kde sa priepasť medzi ľuďmi prehlbuje rýchlejšie než ochota ich zaceliť.
Archetypy, ktoré spoznáte, aj keď nechcete
Jednou z najsilnejších stránok románu sú postavy. Zároveň univerzálne aj nepríjemne známe. Premiér, Minister či Masliak nemajú byť karikatúrami slovenských politikov. Filo to zdôrazňuje, „že žiadna z postáv v tejto knihe nemá predlohu len v jednom konkrétnom človeku. Rovnakých politikov nájdeme v Maďarsku, Spojených štátoch, Poľsku či Brazílii.“
Príbeh sledujeme očami Maxa, novinára z Hlavného Mesta, ktorý roky odhaľuje korupciu a mocenské machinácie. Jeho pohľad je autentický, plný pochybností, hnevu aj nádeje. Max nie je hrdina, je to človek, ktorý sa snaží nestratiť kompas, keď sa pravidlá hry menia každý deň.
Strýko Jano a teta Viera predstavujú obyčajných ľudí, ktorí sa stávajú obeťami propagandy. Priatelia z Hlavného Mesta je zasa skupina, ktorá začne premýšľať o krajnom riešení: čo ak sa radšej odtrhnú? Medveďobijec Stano je symbol človeka, ktorý sa nechá strhnúť hnevom až tam, odkiaľ už nie je návrat…
Ich príbehy vytvárajú mozaiku spoločnosti, ktorá sa dusí pod ťarchou nenávisti.
Slobodné Hlavné
V Krajine sa začína šíriť nenávistná kampaň namierená proti Hlavnému Mestu, ktoré je miestom liberálnych a pokrokových hlasov. Premiér dokáže rozoštvať ľudí tak účinne, že každá jeho tlačovka sa mení na verejné pranierovanie „slniečkarov“. Polarizácia rýchlo prerastá do agresie, obmedzovania práv a čoraz hlbšej autokracie.
A potom prichádza nápad, ktorý všetko zmení.
„Čo ak by sa Hlavné Mesto odtrhlo od zvyšku Krajiny?“
Spočiatku je to len alkoholom podfarbený žart medzi priateľmi. No keď sa tieto slová o niečo neskôr objavia v petícii, ktorú Max nikdy nenapísal — len raz nahlas vyslovil — začína sa reťaz udalostí, z ktorých nie je návrat.
Román Slobodné Hlavné je asi najaktuálnejšia slovenská dystópia, vydarená politická fikcia, ktorá páli. Kniha, ktorú by si mali povinne prečítať všetci, ktorí veria, že demokraciu máme navždy.
Jakub Filo má rozprávačský ťah na bránu, nechýbajú autentické dialógy, ostrý humor, a tiež nepríjemná, ale potrebná pravdivosť. Napriek dramatickej zápletke má román jasné etické jadro. Autor v epilógu píše: „Riešením nie je rozdelenie. Sme odkázaní na to, žiť spolu v jednej krajine a stále znovu sa pokúšať nájsť cestu, ako si porozumieť.“
A práve tu spočíva sila knihy. Filo neponúka jednoduché odpovede. Namiesto toho ukazuje, aké nebezpečné je hrať sa s rozdelením spoločnosti, aké následky môže mať normalizovaná nenávisť a ako rýchlo sa demokracia môže zmeniť na autokraciu. Bez veľkého tresku, ale s množstvom malých krokov.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk, Ikar
