Tamara McKinleyová je svetoznáma britsko-austrálska autorka, ktorá si získala milióny fanúšikov práve príbehmi z nádhernej Austrálie. V slovenčine jej už vyšli knihy Nikdy viac sama, Mať krídla a letieť, Láska v plameňoch, či Most lásky v Paríži.
V príbehu Láska v oblakoch sa prelína súčasnosť s rokom 1930. Je to rozprávanie o rodinných vzťahoch, tvrdej rivalite, ale aj sile čistej lásky. Jej rozprávačský štýl je veľmi sugestívny a dokáže popísať divokú austrálsku krajinu naozaj farbisto a príťažlivo.
Výborne vykreslené postavy, pútavý príbeh a akurátna dávka romantiky, takže nie je presladený. Knihy Tamary McKinleyovej si budete vychutnávať.
Architektka Fleur Franklinová práve prišla o prácu. Nič príjemné. Nedarí sa jej akosi ani v súkromnom živote. Pokúsi sa zistiť, čo sa skrýva za neochotou jej manžela, úspešného detského chirurga, založiť si rodinu. Dostáva sa však do slepej uličky a riskuje, že o Grega nadobro príde.
Fleur mala príšerné nutkanie vletieť mu do náruče, silno ho zovrieť a bozkávať dovtedy, kým mu nezmiznú nové vrásky, povedať mu, že sa cez všetko dostanú. Ibaže – nemohla to urobiť. Nie po tom, čo jej spôsobil toľkú bolesť!
V tom istom čase sa dozvie, že jej neznáma príbuzná odkázala obrovský majetok a svoje staré denníky. Fleur sa teda nedočkavo pustí do čítania príbehu tety Annie, ktorá pred šesťdesiatimi rokmi veľkoryso vymenila veľkomesto mesto za drsnú, nespútanú, no zároveň nádhernú savanu v odľahlom kúte Austrálie.
Aj napriek osobným tragédiám a nástrahám podnebia vybudovala jej teta prosperujúcu dobytčiu farmu.
V denníkoch však Fleur nenájde odpoveď na otázku, prečo Annie zanechala všetko práve jej. A tak odchádza do tetinho posledného útočiska, na farmu Vtáčia pieseň, aby pátrala ďalej…
Láska v oblakoch je dramatický a strhujúci príbeh z pera populárnej austrálsko-britskej spisovateľky. Je plný tajomstiev, napätia, lásky i úcty k drsnej prírode. Príbeh nastoľuje otázky, čo je v živote najdôležitejšie, kto sme, odkiaľ kráčame a kam smerujeme.
Začítajte sa do novinky Láska v oblakoch:
Brisbane, 2000
V ten deň si dala Fleur na príprave večere zvlášť záležať. Vedela, že Greg sa po ďalšej dlhej a rušnej šichte na operačnej sále nemocnice vráti uťahaný a vyhladovaný. Napriek tomu sa netešila – bola v napätí, nemala chuť do jedla. Takže sa ho takmer nedotkla, len chlipkala chladené chardonnay, tešila sa z pohľadu na jediaceho partnera.
Greg Mackenzie sa mohol vo svojich tridsiatich deviatich rokoch popýšiť atletickou postavou a výzorom, ktorý pripomínal skôr rockovú hviezdu než váženého a uznávaného detského chirurga. Mal široké plecia, pevné brucho a dozadu sčesané husté svetlé vlasy, ktoré sa mu pod ušami vlnili. Čo ju však na ňom pred tromi rokmi najviac upútalo, boli oči. Mal ich zelenkasté ako oceán v lete, lemované dlhými hustými mihalnicami, a zračila sa v nich jasná, až nebezpečná zmyselnosť. A práve tá Fleur opantala.
Keď jej vtedy ponúkol, aby sa k nemu nasťahovala, prekvapilo ju to: v tom čase spolu chodili takmer rok a ona sa už viac-menej vzdávala nádeje, že ich vzťah má budúcnosť. Predtým
sa Greg zubami-nechtami držal vlastnej nezávislosti, vpred ho hnala túžba zlepšiť problematický a často boľavý svet detskej chirurgie, a tak mu v živote veľa miesta na ďalšie záväzky neostávalo.
Teraz sú spolu bezmála tri roky, a aj keď život s Gre gom nie je vzhľadom na jeho prácu i neochotu pozhovárať sa o dieťati vždy jednoduchý, jej láska k nemu je silnejšia než kedykoľvek predtým.
Greg ju prichytil, ako ho pozoruje, dokonca si všimol, že sa jedla ani nedotkla. „Ó, Fleur,“ vzdychol. „Stále ťa trápi práca, mám pravdu?“
Prikývla, nechala si dlhé tmavé vlasy padnúť do tváre tak, aby si Greg nevšimol slzy, ktoré sa jej nečakane natisli do očí.
Načiahol sa ponad stôl a chytil ju za ruku. „Som si istý, že napokon všetko dobre dopadne,“ povedal rozhodným hlasom.
„Oz Architects sú veľká firma s výbornou reputáciou. Nesrachujú, uvidíš.“
Kiežby aj ona zdieľala jeho optimizmus! Lenže nálada v kancelárii, kde pracuje, sa nedávno zmenila, všade vládne tieseň, nemôže ju nič rozptýliť. Tieto chýry sa šíria už mesiace a s odkladaním projektov, odchodom personálu i dovtedy lojálnych klientov ku konkurencii nadobúdajú hrozivé dimenzie. Nemastno-neslano mu opätovala úsmev a znova si uchlipla z vína.
Greg si zatiaľ ďalej pochutnával na steaku.
„Predpokladám, že by som si mohla začať hľadať iné zamestnanie,“ zašomrala, krčiac obrúsok, „lenže som vo firme už od výšky, takpovediac si ma vychovali, darilo sa mi u nich. Pripadalo by mi neférové odísť len preto, lebo sa niečo šepká. Napriek tomu ani teraz nemôžem uveriť, že by sa len tak položili!“
Greg odtlačil prázdny tanier a teplou dlaňou jej prikryl neposedné prsty. „Vôbec nemá zmysel umárať sa pre to, Fleur,“ povedal nežne. „Akékoľvek rozhodnutie o ich osude je mimo teba. A aj keby skrachovali, si prvotriedna architektka, takže ti môžem takmer zaručiť, že dlho bez práce neostaneš.“
Nemohla si pomôcť a usmiala sa – ako len Greg neochvejne verí v jej schopnosti! „Mám tridsaťštyri, som pristará na to, aby som žila zo štátnej podpory,“ odvetila s istou dávkou irónie.
Greg zasunul stoličku, obišiel stôl a nežne ju vzal do náručia.
„Vidím, že sa utápaš v sebaľútosti,“ zamumlal a perami sa jej obtrel o líce.
Keď sa k nemu pritúlila, bez vyrieknutia jedinkého slova si priznala, že jej je z toho zle. Pravidelný tlkot Gregovho srdca ju však upokojoval. Vdýchla jeho sviežu prenikavú vôňu, dodával jej odvahu. Bol jej skalou, jej spriaznenou dušou, a bolo celkom jedno, čo sa jej v živote prihodí. Bola si istá, že Greg bude vždy stáť pri nej, vždy bude jej pevnou kotvou.
„Vedela som, že sa v tomto môžem na teba spoľahnúť, že mi dodáš nádej a zlepšíš náladu,“ šepla s perami na jeho perách.
Náruživo ju pobozkal a pevne zovrel. Napokon ju potľapkal po zadku. „Tak sa mi to páči.“ Keď sa na ňu zvrchu zadíval, zoširoka sa usmieval. „Voľajako sa to utrasie, Fleur, vždy sa to voľajako utrasie. A napokon – ktovie? Môže z toho byť i míľnik, ktorý ťa privedie k niečomu dôležitejšiemu, k niečomu lepšiemu.“
Potom začal odnášať taniere. Fleur ho ďalej pozorovala. „Nie som si istá, či chcem niečo dôležitejšie, niečo lepšie,“ podotkla váhavo. „Svoju prácu milujem, lenže odvtedy, čo som začala robiť, som sa zmenila, mám iné priority. Pomyslenie na snahu uspieť v niečom, z čoho sa môže vykľuť pekelne súťaživý biznis, ma až tak neláka.“
Greg odložil taniere na stojan na riad z nehrdzavejúcej ocele a obrátil sa. Zahľadel sa na ňu a zvraštil obočie. „Ale veď si tak úporne pracovala, aby si sa dostala tam, kde si,“ povedal.
„Hádam by si sa toho len tak nevzdala, či áno?“
Fleur cítila, ako jej pri pohľade naňho divo pulzuje krv. Chcela mu oponovať. Lenže o tejto veci už hovorili, bola teda na tenkom ľade. Ak si nedá pozor, skončí sa to ďalšou hádkou.
„Len som tak rozmýšľala,“ ozvala sa temer nečujne, „že ak sa to zajtra v práci nevyvinie dobre, mohla by som si vziať pár mesiacov voľna a veci prehodnotiť.“
Greg prekrížil ruky, oprel sa o granitovú dosku na pulte a uprene sa na ňu zadíval. „Aké veci?“ spýtal sa podozrievavo.
Zhlboka sa nadýchla. „Mám tridsaťštyri rokov, Greg,“ šepla. „Vieš presne, čo tým myslím.“
Milan Buno, literárny publicista
