Tretí diel série Rockharborské mystérium prináša napínavý príbeh, v ktorom Colleen Cobleová pretavila dejovú líniu o nevyriešených vzťahoch, klamstvách a zúfalom hľadaní do príjemného rozprávania o nádeji na uzdravenie.
Je tu novinka Na dne.
Bree Nichollsovej z ničoho nič zmizne pes Samson. No to je len začiatok. Hore nohami sa jej obráti celý život.
Bree a jej pes Samson z pátracieho tímu K9 zachraňujú nezvestných na brehoch nádherného Horného jazera. Stala sa z nich nezastaviteľná dvojka, ktorá dokáže vyriešiť každú záhadu.
Keď za podozrivých okolností zomrie muž pracujúci v novom laboratóriu blízko Rock Harboru, Bree sa zapojí do vyšetrovania. To ju dovedie k prekvapivému nálezu – k rodine, o ktorej ani netušila, že ju má. Vzápätí však zmizne Samson. Bree sa ho snaží nájsť a pritom zistí, že medzi záhadnou vraždou a únosom jej psa existuje prepojenie. Stopy ju privedú k dôkazom pochovaným hlboko v divočine Horného polostrova.
Do príbehu vstupuje aj ranger Kade Matthews, ktorý husté lesy pozná ako vlastnú dlaň. Spolu s Bree musia vypátrať vraha a zároveň nájsť Samsona. Skôr, než bude príliš neskoro.
„Kniha plná prekvapujúcich zvratov. Na svoje si prídu všetci, ktorí dychtia po napätí,“ napísala Hannah Alexanderová, autorka knihy The Wedding Kiss.
Začítajte sa do novinky Na dne:
Cez sieťku, ktorú mala Bree Nichollsová prehodenú okolo hlavy, sa snažil dostať roj čiernych múch. Zakryla si každý jeden centimeter tela, aby hmyzu zahatala cestu, no keď na členku pocítila štipnutie, vedela, že niektorým muchám sa predsa len podarilo preraziť jej obranný val. Zastala a capla sa po štípanci. V iných ročných obdobiach je michiganský Horný polostrov možno naozaj najlepším miestom na svete, avšak jún bol uprostred lesov čistým zúfalstvom.
Jej pátrací pes Samson, kríženec čau-čaua a nemeckého ovčiaka, vrtel huňatým chvostom a snažil sa odohnať chmáry čiernych múch, ktoré mu bzučali okolo hlavy. Bežal pred ňou a kde-tu zastal a obzrel sa, akoby sa pýtal: „Tak ideš?“
Naomi O’Reillyová, Breeina najlepšia kamarátka a kolegyňa zo záchranárskeho tímu, lapala po dychu, no držala s ňou krok. „Myslíš, že je mŕtvy?“ spýtala sa.
Bree neodpovedala a kráčala ďalej. Aj tak to bola zlá otázka. Odpoveď budú poznať až vtedy, keď nájdu telo. Razili si cestu cez zachytávajúce sa ostružinové kry, až vyšli na neveľkú pláž pri Hornom jazere. Rozrastajúci sa les ju zatiaľ nestihol pohltiť, hoci vysoké stromy, cez ktoré neprenikalo žiadne slnečné svetlo, ju takmer celkom zakrývali. Piesčitá zem bola už plná policajtov a pátračov. Bree pohľadom preletela breh jazera, hľadajúc svojho švagra, šerifa Masona Kalevu. Nakoniec zazrela jeho statnú postavu. Práve dával inštrukcie na prehľadávanie jazera.
Keď zbadala, kto stojí vedľa neho, zatajila dych. Pohľad sa jej stretol s pohľadom rangera Kadea Matthewsa a najradšej by bola odišla. Rock Harbor bol však malé mesto a o ich rozchode sa už teraz klebetilo viac než dosť. Pokúsila sa usmiať, ale obávala sa, že namiesto úsmevu sa zmohla len na akýsi úškľabok, lebo Kadeova tvár potemnela.
Samson vytrielil cez mokrý piesok, aby ho pozdravil. Kade poškrabkal psa za ušami, potom sa vzdialil a pripojil k ostatným rangerom a policajtom stojacim na kraji jazera. Má na starosti bezpečnosť Kitchigamskej chránenej oblasti, takže má absolútne právo tu byť, hovorila si Bree v duchu a náhlila sa za Masonom a Samsonom. Aspoň nemusí predstierať, že sa nič nedeje. No ak bol ich rozchod správna vec, prečo ju to tak ranilo?
„Máte niečo?“ spýtala sa Masona.
Šerif pokrútil hlavou. „Toto je fakt skvelý spôsob, ako v meste privítať nových obyvateľov. Keď naša obchodná komora lobovala za výstavbu laboratória, básnila o všakovakých možnostiach rekreácie, ktoré keweenawská oblasť ponúka. Teraz sa bude zdať, že je to tu dosť nebezpečné.“
„Možno sa len stratil,“ pripomenula mu Bree. „Možno vôbec nešiel na jazero.“
„Domov sa mal vrátiť už pred štyrmi hodinami,“ odvetil Mason. „A rybárske náčinie má stále odložené pri vode. Mimochodom, neprišiel na oslavu piatych narodenín svojho syna. Podľa jeho manželky sa to naňho vôbec nepodobá.“
Tomu už oponovať nemohla. Neveštilo to nič dobré. Pozrela na hodinky. Dve. Jej malý Davy bol na oslave s Naominým nevlastným synom Timmym. Vlnobitie sa ozývalo čoraz hlasnejšie a na ruku jej padlo niekoľko dažďových kvapiek. „Blíži sa búrka. Mali by sme sa pobrať.“
Naomi a jej pes Charley sa náhlili za ňou. Nikto ďalší z pátracieho tímu Kitchigami K9 zatiaľ nedorazil. Bree sa obrátila späť k Masonovi. „Nenašiel by sa tu pre nás nejaký čln?“
Mason kývol hlavou k ošarpanej loďke. „Povedal som si, že asi budete chcieť niečo nízke, aby ste mohli byť čo najbližšie pri hladine. Je tam motor aj veslá.“
„Super. Máš pachový predmet?“ Mason jej podal papierové vrecúško. Otvorila ho a vytiahla ďalšie vrecko. „K nohe, Samson.“
Pes horlivo oňuchal zabalené ponožky a potom ticho zaštekal. Bree podala vrecko Naomi, aby ho dala očuchať aj Charleymu. Oba psy sa otočili a zamierili k jazeru. To nebolo dobré znamenie. Bree dúfala, že ten nezvestný muž sa vydal niekam po súši. Bol predsa vedec, nie moreplavec. Do nevypočítateľných vôd Horného jazera si trúfli len ľudia, ktorí ho poznali.
Nasadli do člna a Mason ich odrazil od brehu. Samson sa okamžite prehol do oblúka. Vietor mu vial do huňatej kučeravej srsti na hlave. „Hľadaj, Samson,“ pobádala ho Bree. Pes zakňučal a chvost spustil medzi zadné laby. Nádej, že nájdu svojho nového spoluobčana Phila Taylora živého, sa pomaly začínala rozplývať.
Naomi nechala motor ticho bežať a pomaličky viedla loďku hore-dolu po zátoke blízko pláže. Medzičasom sa zatiahlo a na hladinu dopadlo niekoľko kvapiek. Charley so Samsonom vetrili. Samson zavyl a vzápätí sa blízko skalnatého výbežku prezývaného Traja indiáni vyklonil nad vodu.
„Tamto!“ ukázala Bree prstom a Naomi obrátila čln.
Charley zakňučal, otočil hlavu a pozrel na Naomi. Samson zavyl druhý raz a vrhol sa do metrových vĺn. Pokúšal sa hrýzť do vody a plával ku skalám.
„Samson! Nie!“ Vlny tak silno udierali do skál, až sa Bree bála, že Samsona o ne hodí a bude po ňom. Pes sa zháčil, no potom sa otočil a plával naspäť do člna.
