Zamilujete si žartíky Logana a Grace. Budete fandiť ich vzťahu, ktorý sa postupne rozvíja ako lupene kvetu. Začali ako priatelia, obyčajní známi, no chémii tiel sa neubránite.
Samantha Youngová vie šikovne zabrnkať na romantickú strunu všetkých čitateliek, no rovnako emotívne ich vie dohnať k slzám. Vychutnajte si túto emočnú jazdu v novom príbehu.
„Skutočne sexi,“ ohodnotili USA Today novinku Samanthy Youngovej Mesačné svetlo na Nightingale Way. Fanúšičky jej pikantnej série Dublin Street sa už nevedeli dočkať ďalšieho príbehu. Samantha štartuje novú sériu a po prečítaní tejto knihy si budete mädliť ruky.
Logan dva roky platil za chyby, ktorých sa v minulosti dopustil, ale teraz je pripravený na nový začiatok. Má skvelý byt, dobrú prácu a množstvo žien, ktoré odvádzajú jeho pozornosť od minulosti. Je tu však jedna, ktorá ho mätie…
Grace utiekla od svojej manipulatívnej rodiny, presťahovala sa do iného mesta a zariadila si nový život podľa seba. Je takmer dokonalý. Až na jeden detail – veľmi by chcela konečne nájsť pána Pravého – alebo aspoň vedieť ignorovať neodolateľného, no protivného suseda sukničkára.
Grace sa rozhodla, že s Loganom si určite nič nezačne. Lenže potom sa stane niečo neuveriteľné a nespútaný lámač sŕdc sa pomaly mení na silného, spoľahlivého muža, po akom vždy túžila. No vo chvíli, keď podľahne jeho šarmu, pripomenie sa jej minulosť a hrozí, že všetko, čo si vybudovali, sa zrúti ako domček z karát…
Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:
Mesačné svetlo je nový šteklivý príbeh od Samanthy Youngovej, škótskej spisovateľky a bestsellerovej autorky New York Times a USA Today. V jej tvorbe dominuje najmä pikantná séria Dublin Street, ktorá je Samanthiným debutom v oblasti literatúry pre dospelých (dovtedy písala najmä pre mladých) a zožala za sériu obrovský úspech. Po Dublin Streen prišiel London Road, Jamaica Lane, India place a Scotland Street. Vlani jej vyšiel samostatný román Hrdina.
Začítajte sa do novinky Mesačné svetlo:
Neveriacky som hľadela na svetloružové tangá zavesené na zábradlí na poschodí, o ktoré som sa delila s novým susedom. S tým som ešte nemala česť. Ak nepočítam predošlú noc, keď ma pri práci vyrušilo jačanie vychádzajúce spoza jeho dvier.
Susedova frajerka si hlučne užívala sex.
Veľmi, veľmi hlučne.
Hoci ma to frustrovalo, neostávalo mi nič iné, iba čakať, kým prestanú. Stíchli až vtedy (zaslúžia si body za výdrž), keď nastal čas zaľahnúť. V práci som nepokročila ani o milimeter.
A teraz sa tangá tej krikľúnky sušili na zábradlí priamo pred mojím bytom.
Vydesená predstavou, že toto čisté a udržiavané schodisko sa náhle zmení na dejisko seriálu Hriešnici, som iba nemo civela na tú nehanebnú vec.
Moju pozornosť odviedol od nohavičiek zvuk otvárajúcich sa dvier.
Vyšiel z nich mimoriadne vysoký muž s telefónom pri uchu. Pohľadom som blúdila po širokých pleciach a svalnatých bicepsoch a zastavila som sa na čiernom tetovaní, ktoré mu zaberalo hodnú časť predlaktia. Zrejme keltský motív zobrazoval meč v polkruhu nad rukoväťou.
„Porozprávaj sa s otcom,“ ozval sa. Až teraz som sa mu zahľadela do tváre. „Nech sa rozhodneš akokoľvek, stojím pri tebe.“
Tmavé vlasy mal ostrihané úplne nakrátko a drsné črty zvýrazňovalo husté strnisko. Mohutná postava a zarastená tvár neboli podľa môjho gusta. Ja uprednostňujem štíhlejších, oholených mužov, čo nepôsobia tak zastrašujúco.
Zdvihol zrak a uväznil ma skúmavým pohľadom.
Stuhla som, vyvedená z miery horúčavou, ktorá sa mi nahrnula do líc. Mal tie najvýnimočnejšie oči, aké som kedy videla. Jasné, žiarivé, nádherné, nezvyčajne fialkasté dúhovky orámované čiernymi mihalnicami. Zjemňovali ho.
Prehliadol si ma od hlavy po päty. Slušne mi kývol, no iba čo som sa naježila. Možno preto, lebo pôsobil tak odmerane. S rastúcim podráždením som letmo pozrela na tangá a zahryzla si do pery. Pred mojím bytom sa nebude sušiť spodná bielizeň.
Jednoducho nie.
Znova som sa zamerala naňho, on ďalej telefonoval. „Prepáčte,“ hlesla som, dostatočne podráždená na to, aby som ho prerušila, ale stále príliš slušná, aby to vyznelo dôrazne.
Napriek tomu sa na mňa zadíval. Zamračil sa. „Shannon, potom ti zavolám… hej… Maj sa, miláčik.“ Odtiahol telefón od ucha a vložil si ho do vrecka. „Pomôžem vám?“
Natiahla som ruku a formálne sa predstavila. „Som slečna Grace Farquharová.“ Druhou rukou som ukázala na dvere do svojho bytu. „Suseda.“
S prísne stisnutými perami mi potriasol ruku, úplne ju pohltil. Zachvela som sa a okamžite som to oľutovala. „Rád vás spoznávam, slečna Grace Farquharová.“
„Hm, iste,“ zašomrala som a stiahla ruku, skrývajúc nervozitu. „A vy ste?“
„Pán Logan James MacLeod.“
Strieľal si zo mňa. Nevšímala som si to. „Takže, pán MacLeod.“ Pokúsila som sa o veselý tón, ale na zábradlí svietili tangá a len ma dráždili. „Vskutku by som ocenila, keby vaša priateľka upustila od sušenia svojej bielizne na verejnom schodisku.“ Ukázala som prstom na nohavičky, otvorene prejavujúc odpor.
Logan sa na ne zadíval. „Doriti,“ zanadával.
„Logan!“ rozľahol sa v byte ženský hlas. „Nepôjdeme sa niekam naraňajkovať?“ Za hlasom nasledovala postava.
Z bytu sa vynorila mladá žena oblečená iba v pánskej košeli zapnutej tesne pod mašličkou na podprsenke odhaľujúcej pôsobivý dekolt. Stelesnená krivka a ženskosť. Krátke, ale pekne tvarované nohy mala opálené, dlhé vlasy zafarbené na žiarivú platinovú blond a mihalnice z diaľky kričali, že sú umelé.
Predstavovala môj protiklad, a to v každom smere. Hneď mi bolo jasné, prečo ma Logan MacLeod zavrhol pri prvom pohľade.
„Čo sa deje?“ zaklipkala na Logana svetlomodrými očami.
Logan vzdychol. „Ty si tu sušíš tangáče?“
Prikývla. „Vonku je lepší vzduch než v kúpeľni. Myslela som, že rýchlejšie uschnú.“
Pozorovala som tých dvoch fascinovaná narastajúcim podráždením svojho suseda a zábudlivosťou jeho frajerky.
„Zbláznila si sa?“
Zvraštila tvár. „Nie. Čo ti sadlo na nos?“
„Poznáme sa od včerajšieho večera a ty si sušíš nohavičky na zábradlí pred mojím bytom?“
„No a?“
Logan sa pohľadom dožadoval mojej pomoci. Iba som sa naňho pobavene dívala. Znova sa otočil k neodbytnej jednorazovke. „Je to drzosť a nahnevala si moju susedu,“ ukázal na mňa palcom ponad plece. „Nehovoriac o tom, že je trochu priskoro prať si u mňa bielizeň. Rovnako je priskoro na raňajky. Nehnevaj sa, mám prácu.“
Blondína, urazená nediplomatickým odbitím, schmatla nohavičky a zmizla v byte, pričom chrlila prúd nadávok. Kým sa prezliekala do priliehavých ružových šiat, obúvala si vysoké ihličky a nahnevane sa vyrútila z jeho bytu, v Loganovi kypel hnev.
Vyzeral takmer hrozivo.
V napätej atmosfére som sa striasla.
„Prac sa do riti, ty bastard!“ Blondína dupala dolu schodmi a nezabudla hodiť ešte jeden pohľad cez plece, tentoraz na mňa. „Aj ty, ty snobská krava!“
Prekvapene som otvorila ústa. „Aká nepríjemná,“ konštatovala som udivene, len čo mi zmizla z dohľadu.
„Vtierka prvej triedy.“
„Zrejme by ste mali byť náročnejší pri výbere sexuálnych partneriek,“ poradila som mu.
Očividne sa to minulo účinku. Logan MacLeod do mňa zapichol zastrašujúci pohľad. „Súdite ma, panička?“
Líca mi zahoreli „Panička?“
„Presne tak.“ Preletel ma pohľadom a skrivil pery do grimasy. „A fajnová.“
„Nie som fajnová.“ Takmer som rozhorčene dupla. Vyrastala som síce v londýnskom Kensingtone a bola som kultivovaná, to však nemá nič spoločné s jeho nepriateľským postojom voči mne.
„Panička. Takú fajnovú ženu ako vy som ešte nestretol.“
„Nie som fajnová.“
„To by som si všimol,“ povedal.
„Neznášate Angličanov, pán MacLeod?“
Prižmúril oči. „To nie, ani nikoho iného, lebo ja druhých nesúdim.“ Zasa naznačoval, že ja áno. A to sme sa poznali iba pár minút!
„Ani ja.“
„Ale čo? Takže ste si nevytvorili o mne mienku podľa nohavičiek sušiacich sa na zábradlí? Ani podľa toho, že patrili jednorazovke? Slečna Farquharová, posudzujete ma podľa náhodného sexu? Alebo podľa náhodnej známosti?“ Zabodol pohľad do mojej blúzky s mašľou voľne uviazanou pod krkom a do širokých nohavíc s vysokým pásom. „Na váš vkus nebola dosť elegantná, však?“
„Ne-nechápem,“ zakoktala som sa. A zahanbená! Neznášam konfrontáciu.
„Tak ja vám to vysvetlím. Priateľská suseda by sa mi predstavila, len čo som sa nasťahoval. Priateľská suseda by ma privítala a netárala by o nohavičkách. Tak čo? Nie ste priateľská alebo ste sa o mne dopočuli niečo, čo vás vytáča?“
„Nemám poňatia, o čom hovoríte,“ pokrútila som hlavou. „Jednoducho si neželám mať na zábradlí zavesenú bielizeň.“ Krv vo mne vrela a vyrazila na lícach. Nik mi nepribehol na pomoc. Napadlo mi iba otočiť sa, strčiť kľúč do zámky a uniknúť hroziacej hádke. Prečo sa do mňa naváža? Prečo ma priam melodramaticky popudzuje? Nevedela som si rady.
„Dovi… slečna Grace Farquharová.“
Zabuchla som za sebou dvere a oprela sa o ne. Až vtedy som si uvedomila, ako lapám dych. Akoby som utekala hore po schodoch až sem. Srdce mi nezmyselne búšilo.
Moje schodisko prestalo byť bezpečné.
***
Od únavy som ledva chodila.
Zdvihla som nohu s úmyslom prekročiť prah vchodových dvier. Iba čírou náhodou som vnímala okolitý svet a včas zaregistrovala páchnuce vývratky na prahu.
Prudko som stiahla nohu a znechutene skrčila nos.
Pohľadom som zaletela na Loganove dvere.
To všivavé prasa.
Nielenže mohol za moje vyčerpanie, jeho vinou ešte musím prekročiť telesný odpad, aby som sa vôbec dostala z bytu.
Včera v noci ten darebák tíšil na chodbe svoju rozchichotanú spoločníčku. Od nášho posledného stretnutia ubehli dva týždne a za ten čas som ho zazrela s tromi ženami. Sukničkár. Jednoznačne sukničkár s veľkým S.
Začula som ich a očakávala začiatok nevyhnutnej posteľnej gymnastiky. Na moje potešenie nasledovalo ticho a ja som sa úspešne prepracovala tromi kapitolami romantického románu, ktorý som upravovala.
Spokojná som si okolo pol štvrtej ľahla do postele a nastavila budík na pol dvanástu. O šiestej ráno ma zo spánku vytrhlo nehanebné PANEBOŽE, PANEBOŽE, LOGAN, PANEBOŽE. Akoby bolo treba prirovnávať toho muža k Bohu. Jeho ego už aj bez toho dosahovalo biblické rozmery.
Logan MacLeod bol arogantná otrava.
Nasledovali ešte dve kolá PANEBOŽE a tak ma to prebralo, že som už nezaspala.
Teraz som pripomínala skôr zombie a takmer som skočila rovnými nohami do tej smradľavej mláky, ktorú mi na prahu zanechal on alebo jeho spoločníčka.
Celé ráno som sa s ním v mysli hádala a vyčítala mu, že ma zobudil vyvádzaním v posteli. Ako vždy, napokon som sa upokojila. Neznášam hádky. Terapeut, ktorého som navštevovala krátko po dvadsiatke, mi vysvetlil, že moja averzia ku konfrontácii vychádza z toho, že stále očakávam prijatie. Celé roky som sa usilovala získať si rodičov, no s minimálnym úspechom, a potreba byť obľúbená prenikala do všetkých mojich vzťahov. Nepáčilo sa mi, keď ma niekto nemal rád, preto som nerada robila ľudí nešťastnými.
Tvrdo som pracovala na tom, aby som to prekonala. Pomohla mi v tom aj moja práca redaktorky na voľnej nohe, lebo ak chcem byť dobrá, musím byť pri konštruktívnej kritike úprimná. Pri rokovaní s klientmi som získala hrošiu kožu, stále som však ťažko niesla, ak som nahnevala niekoho vo svojom okolí.
A už vôbec som nestála o konflikt s naštvaným susedom.
Tentoraz som sa však napálila.
Poriadne a naozaj.
Stačilo si predstaviť, ako mi niekto vracia na prah a neuprace to!
Zazrela som na susedove dvere.
Nejde mi o dobré vzťahy s týmto mužom. Sťažnosť nebude mať nepriaznivý vplyv na náš vzťah, lebo žiadny nemáme a nikdy nebudeme mať.
Logan MacLeod vyčistí ten neporiadok a mne môže byť jedno, či ma bude považovať za najväčšiu frflošku na svete.
S hnevom klokotajúcim v krvi som preskočila mláku, zamkla a odpochodovala k jeho dverám. Zabúchala som na ne.
Nič.
Zabúchala som silnejšie, skôr než som oľutovala svoje rozhodnutie pre konfrontáciu.
O dve sekundy som vnútri začula pohyb a tlmenú nadávku. Dvere sa otvorili a v nich stál on v celej svojej kráse. Zažmurkala som, zvádzajúc márny boj s horúcimi lícami. Logan MacLeod otvoril dvere iba v boxerkách a ja som nikdy naživo nevidela muža ako on. Nemal na sebe ani gram tuku. Iba pevné svaly.
Sošný. Moja kamoška Chloe by vyhlásila, že je sošný.
Logan si ospalo prehrabol krátke vlasy a odviedol moju pozornosť od tehličiek na bruchu. „Dopekla, je nedeľa ráno,“ zaškúlil na mňa. „Ak máte niečo na srdci, tak to hneď vysypte.“
Milan Buno, literárny publicista