Starého psa novým kúskom nenaučíte. A pokiaľ ide o chlapa, tak tam je to ešte horšie. Môžete sa snažiť akokoľvek. Nejedna žena by si zaslúžila metál…
Naše milované nevesty je príjemná rodinná komédia, v ktorej sa nájde nejeden z nás. Napísala ju úspešná francúzska autorka Aurélie Valognes.
Martina a Jacques sú manželmi už dosť rokov na to, aby si na seba zvykli a klikli do seba ako lego. Nuž ale skúste vydržať v pohode s mrzutým manželom 🙂 Jacques dokonca vsadil klin aj medzi ich dospelé deti a nevesty…
A práve teraz sa Martina a Jacques pripravujú na Štedrý večer. Martina svojmu manželovi pripomína, aby sa pred rodinou krotil. Ich syn Nicolas im má predstaviť novú priateľku Jeanne a ona nechce, aby ju odplašil. Veď načo nádejnú nevestu zbytočne strašiť?
Jacques sa však vždy správal ako patriarcha, nátura nepustí. A tak si nemôže pomôcť, aby všetkých nedirigoval – najmä svoje nevesty. Strach zo straty najbližších doženie Martinu k tomu, aby svoj doterajší vzťah s manželom prehodnotila. A hoci sa rozhodla konať, starého psa novým kúskom tak ľahko nenaučíš…
Začítajte sa do novinky Naše milované nevesty.
Veselé Vianoce!
Jacques sa vždy správal trochu nevypočítateľne.
A tak na Štedrý večer, keď sa on i jeho žena pripravovali v kúpeľni, Martina pokladala za dôležité pripomenúť manželovi, že tieto Vianoce nie sú ako ostatné. Musí sa správať dokonale, závisí od toho pohoda v rodine.
– Prosím ťa, ovládaj sa dnes večer. Nijaké hádky s deťmi, nijaké nevhodné poznámky na adresu neviest. A tú novú netreba vystrašiť, – zdôrazňovala Martina s pootvorenými ústami, nanášajúc si maskaru.
Obzerala sa v zrkadle, zisťovala, či ju nové šaty zvýrazňujú. V zrkadle sa odrážal obraz veľmi pekného manželského páru. Jedinými známkami času boli prešedivené Jacquove vlasy a zopár vrások na ich tvárach ako stopy únavy, starostí, no aj bláznivého smiechu.
– Keby len táto bola pre Nicolasa tá pravá! – pokračovala. – Ako sa to volá? Jeanne, je tak? Znervózňuje ma, keď si každý raz musím zapamätať nové meno. Bojím sa, že sa prerieknem. A už by sme mohli prestať maľovať každý rok nový hrnček, ušetrili by sme miesto v skrinkách. Počúvaš ma aspoň, Jacques?
– Si si istá tou žltou farbou? – spýtal sa manžel a s čudným úškrnom si obzeral ženine žiarivé šaty.
– Ty sa v tom vôbec nevyznáš! – Martina hodila na muža opovržlivý pohľad.
Jacques bol mysľou úplne inde, nateraz mu išlo len o to, aby sa vopchal do novej vypasovanej košele. Ak mu na niečom záležalo, tak to bolo výlučne dodržiavanie tradícií. A v rodine Le Guennecovcov musela byť na Vianoce divina – srnec. Pečenie pri nízkej teplote mal na starosti otec rodiny a od toľkej zodpovednosti sa na Štedrý večer vždy ľahko rozčúlil. Mäso nesmelo byť v nijakom prípade priveľmi prepečené, lebo by to pokazilo celý večer – a nielen jemu, ale všetkým. Stresovať začal už u mäsiara, keď si musel vybrať z dvoch kusov, jeden bol primalý a ten druhý priveľký. Potom to pokračovalo výberom vína na omáčku. A teraz už celú hodinu nervózne pokukoval na hodinky a spytoval sa Martiny:
– Nemyslíš si, že to bude priveľmi prepečené, keď nechám mäso v rúre štyri hodiny?
Martina, za štyridsať rokov dokonale vycvičená v trpezlivosti, svojmu mužovi, ktorý práve bojoval s neposlušným pramienkom vlasov, odvetila úplne pokojne.
– Mal by si sa premiestniť do kuchyne. Bol by si pokojnejší a ja tiež. Pamätáš sa na minulý rok? Mäso bolo upečené výborne, nie? A vzhľadom na taký veľký kus budú štyri hodiny akurát. V každom prípade to môžeš zistiť sondou! Prosím ťa, mohol by si mi pomôcť so zipsom na chrbte? – požiadala ho Martina a začala si pospevovať melódiu zamilovanej pesničky, ktorá sa jej veľmi páčila.
Only youuuu!
No Jacques už vybehol z kúpeľne a hnal sa dolu schodmi preveriť, ako to vyzerá v rúre. Keď sa vrátil, pôsobil trochu nahnevane, nad čím sa však jeho žena nádherne preniesla. Chcela stráviť pekný večer, ktorý sa pre ňu už začal.
Napravila si hnedú ofinu. Už celé desaťročia nosila rovno zastrihnuté vlasy, čo jej dodávalo tak trochu šibalský vzhľad, zvýraznený okrúhlymi očami a nosom dohora. S vekom sa čoraz väčšmi podobala na americkú herečku Sally Field, ktorá hrala úlohu matky rodiny vo filme Otec v sukni.
Istou rukou si veľkým štetcom naniesla trochu ružového púdru a potom si začala znovu rúžovať pery, lebo sa jej zdali priveľmi jemné. V polovici zastala a obrátila sa k mužovi.
– Aj tak sa znepokojujem. Náš Nicolas nie je vôbec jednoduchý. Vždy bol tak trochu darebák. Neviem, po kom to mohol zdediť, – hodila pohľad na Jacqua. – Možno mal ešte počkať, kým nám ju predstaví, nie? Tá Jeanne zažije šok, keď sa ocitne naraz v spoločnosti syna aj otca. Počúvaš ma? Už sa nestresuj pre toho srnca. Ak prestaneš otvárať rúru každých desať minút, mäso bude mäkučké, ako to máš rád. Radšej mi zapni zips!
– Páči sa mi, keď takto hovoríš, – zažartoval Jacques, keď zapínal žene zips. – Dnes večer si veľmi pekná! – dodal a schytil ju, akoby šli tancovať.
– Naozaj? A mne sa zdá, že mi nič nesedí a že mi vidieť iba brucho! – Martina zastala a znova sa skúmala v zrkadle.
Jacques vzal ženu za ruku a obzrel si ju od hlavy po päty. Bola malá a drobná, no zachovala si pevné telo, čo jej mnohé vyše šesťdesiatročné ženy závideli.
– Je to v poriadku, drahá. Si nádherná, to iba ty vidíš na sebe chyby! A voniaš tak úžasne… – dodal.