Pridlho sme na všetko pritakávali so sklonenou hlavou. Ak sa nenaučíme rázne hovoriť nie!, nikdy z nás nič nebude. Máme šancu chytiť osud do vlastných rúk a vy namiesto toho, aby ste jasali, pochybujete.
Po beletrizovaných životopisoch o Dubčekovi, Štefánikovi, Stodolovi a Baťovi je tu prvý raz žena, spisovateľka Božena Slančíková Timrava. Román Tichá rebelka Timrava od Jozefa Banáša.
„Úlohou spisovateľa je liečiť rany. Dobrý lekár najprv ranu vyčistí, to bolí, až potom ju lieči. Len zlý lekár zašije nevyčistenú ranu… Aký zmysel má opísať ľudí takých, akých by sme ich chceli mať, a nie takých, akí sú?“
Tichá rebelka Timrava
Umelecké meno si dala paradoxne po studničke – Timrave, z ktorej sa napila chladnej vody jej jediná životná láska Jožko Čipkaj a krátko na to zomrel na zápal pľúc. Odmietla sa vydať pod nátlakom, lásku k mužovi nahradila láskou k prostým ľuďom.
Mnohí ju za jej priamosť a pravdivosť nemali radi. Žila v zložitom religióznom, sociálnom, národnostnom prostredí, k žene nežičlivom. Dokázala však, že i v samote zapadnutých dediniek je možné vytvoriť veľké dielo. Aký to krásny príklad ťapákovcom s ich večným – nedá sa!
„Človek môže mať talent, ale ak nemá sebavedomie, je mu to nanič. Prebuď sa! Máš dvadsať päť rokov, píšeš pekne, nepoznám lepší pozorovací talent, ako si ty, máš byť na čo hrdá!“
Vedela, že ak chce piť z prameňa pravdy, musí ísť proti prúdu. Našla odvahu a stala sa prameňom. Každá jej poviedka bola malou vzburou proti nezmyselným tradíciám, rebelovala potichu, ale jej ticho bolo počuť v každom srdci.
Tichá rebelka Timrava je beletrizovaný životopis o významnej žene, spisovateľke, ktorá rebelovala potichu, perom a slovami, no vedela výborne vystihnúť dušu a život bežných ľudí. Vytvorila typ psychologickej a spoločensky analytickej poviedky, v ktorej kritizovala naše poklesky, lenivosť, malé nedokonalosti, často tak stúpila ľuďom na otlaky, no vždy tvrdila – opisujem len realitu. Načo by som život prikrášľovala? Aby som klamala ľudí a dávala im práve tie zbytočné ilúzie?
Timravin život nebol bohatý na udalosti, takže o jej živote je málo dokumentov. O to cennejší je tento beletrizovaný životopis, na ktorom Jozef Banáš pracoval približne dva roky, aby nám ponúkol čo najvernejší obraz.
Vypočujte si rozhovor s J.Banášom v knižnom podcaste:
Atmosféra aj plejáda osobností
Od prvých strán je tam cítiť ducha doby, atmosféru, autor prispôsobil štýl písania i reč, takže je vidno, že v Polichne, Ábelovej a okolí bol viackrát, naštudoval si množstvo dokumentov, archívov, rozprával sa s miestnymi.
Opisuje začiatky Timravy, ako ju formovali Hviezdoslav, či Koloman Banšel, potom začala robiť časopis Ratolesť so sestrou a prvý zlom nastal, keď začala uverejňovať v Slovenských novinách, ale najmä v Slovenských pohľadoch. Mimoriadne ju podporovala Maróthy-Šoltésová a múzejníčka Ema Goldpergerová.
V knihe sa však mihne celá plejáda osobností ako Vajanský, Kukučín, Škultéty, Hviezdoslav, Karol Plicka, či Zora Jesenská.
Hviezdoslav k nej podišiel, podal jej ruku, ona ostýchavo stisk opätovala. „Tak to vy ste tá slečna spisovateľka Timrava. Teší ma, že vás môžem v našom kraji vidieť. Len bych si prial, aby ste ostali medzi nami čím dlhšie. Rozprával mi o vás môj vzácny priateľ Koloman Banšell.“
„On vám o mne rozprával?!“
„Aj o vašom ctenom pánu otcovi, chodievali predsa k vám na karty i na dišputy,“ usmial sa.
Čo hovorí na knihu Adela Vinczeová?
Ak ste niekedy čítali jej poviedky a novely, zaspomínate si na ne a odhalíte, ako vlastne vznikali. Či už to boli slávni Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, ale aj Hrdinovia, Všetko za národ, prípadne Skúsenosť, ktorá vzišla z jej osobnej skúsenosti, keď robila spoločníčku v Dolnom Kubíne.
„Bledí sú všetci, deti choré, dom je vlhký, strecha im pomaly padne na hlavu, a oni len vylihujú a čakajú na spasenie. Leniví sú nielen robiť, ale aj myslieť. Hlivia si, už im ani vreskot dieťaťa neprekáža. Keď sa umyjú raz za týždeň, tak je dobre. Košele majú zafúľané, chlapi neobriadení, zarastení, namiesto toho, aby životom riadne kráčali, len sa ťapkajú ako kačice. Ťap, ťap, ťapušky, nemotorní, ťarbaví, ach, škoda reči…“
„Takí ťapákovci,“ zasmiala sa Boženka.
„Veru tak, dobre si to povedala. Sú ako ťapákovci, iné si ani nezaslúžia. Budem ich veru tak aj volať,“ smiala sa pobavená Helenka. „Ťapákovci, namojveru, to sa ti podarilo.“
Tichá rebelka Timrava je beletrizovaný životopis o žene, ktorá žila v ťažkom období, či už z pohľadu financií, spoločnosti, v rodovo nežičlivej dobe a predsa dokázala vytvoriť dielo európskeho významu. Búrila sa, bojovala, rebelovala a môže tak byť príkladom a inšpiráciou aj mnohým z nás.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
