„Keď sme na jeseň roku 2015 začali písať Papierovú princeznú, písali sme ju jedna pre druhú. Posielali sme si navzájom jednotlivé kapitoly e-mailom. Slová sa nám doslova sypali na papier,“ spomínajú si autorky skryté pod pseudonymom Erina Wattová.
Ako priznali, zamilovali sa do vlastného diela, no nikdy by nečakali, že zažije taký ohlas u čitateľov po celom svete. Tí sa doslova zamilovali do ich série o Royalovcoch. Po Papierovej princeznej a Prekliatom princovi je tu teraz Palác klamstiev.
Ella Harperová v živote prekonala množstvo problémov. Je tvrdá, odolná a ochotná podstúpiť čokoľvek, len aby ochránila svojich milovaných. Lenže tajomstvo, ktoré visí nad jej zmŕtvychvstalým otcom a priateľom, možno neunesie.
Reeda Royala doteraz nezastavila žiadna prekážka, rodičia ho vysekali z každého maléru. Napriek arogantnému správaniu či bitkám bol miláčikom dievčat. Budil rešpekt. Teraz sa mu celý svet obrátil chrbtom a jeho vyhliadky do budúcnosti sú zúfalé. Hrozí mu väzenie a všetci sú presvedčení, že zaslúžene.
Všetky dôkazy svedčia proti nemu. Ella milovanému Reedovi verí, no aj ju nahlodávajú pochybnosti. Naozaj neexistuje jediná stopa, ktorá by viedla k inej osobe ako k jej priateľovi? Ani Royalovci nie sú nedotknuteľní…
Takže Royalovci sú späť. A v plnej paráde.
Tento tretí diel sa točí najmä okolo vraždy Brooke a návratu Ellinho otca. Opäť zistíte, že Royalovcov proste musíte mať radi. Je to silná rodina, za ktorú sa oplatí bojovať v každej sekunde…
Napínavý, romantický, čítavý príbeh, pri ktorom si skvele oddýchnete. Autorky dali doň toľko energie, že ju doslova cítite. Vytvorili neuveriteľný svet zhýralých mladých, ktorý sa vám musí páčiť!
Erin Wattová je pseudonymom dvoch autoriek Elly Kennedyovej a Jen Frederickovej.
Elle Kennedyová svojou tvorbou bodovala v rebríčkoch New York Times, USA Today a Wall Street Journal. Píše najmä súčasné erotické romány.
Jen Fredericková je bestsellerovou autorkou v zozname USA Today. Aj ich spoločné dielo Papierová princezná, prvý diel série o bohatej rodine Royalovcov, sa ocitlo na zozname najlepších kníh.
Začítajte sa do novinky Palác klamstiev:
1. kapitola
REED
„KDE SI BOL DNES VEČER medzi ôsmou a jedenástou?“
„Ako dlho si spal s otcovou priateľkou?“
„Prečo si ju zabil, Reed? Rozzúrila ťa? Vyhrážala sa ti, že o vašej afére povie tvojmu otcovi?“
Videl som dosť policajných seriálov, aby som vedel, že vo vyšetrovacej miestnosti treba držať jazyk za zubami. Alebo vysloviť dve zázračné slová: chcem právnika.
Presne to aj poslednú hodinu robím.
Keby som bol neplnoletý, títo kreténi by mohli akurát tak snívať o vypočúvaní bez prítomnosti rodiča alebo právnika. Mám však osemnásť, takže ma zrejme považujú za ľahký terč. Alebo za hlupáka, ktorý im odpovie na tie zavádzajúce otázky bez právnika.
Detektívom Cousinsovia Schmidtovej je zjavne jedno, ako sa volám. Zvláštne, ale pripadá mi to zábavné. Vždy som sa zo všetkého vylízal, pretože som Royal. Pri problémoch v škole vypíše otec šek a na moje hriechy sa razom zabudne. Dievčatá stoja v rade, aby sa mi dostali do postele a mohli sa pochváliť, že ulovili Royala.
Niežeby som túžil po zástupoch dievčat. Dnes mi záleží iba na jedinej – Elle Harperovej. Predstava, že ma odvliekli z domu v putách rovno pred jej očami, ma ubíja.
Brooke Davidsonová je mŕtva.
Stále mi to nedochádza. Otcova blonďavá zlatokopka bola plná života, keď som odchádzal z jej luxusného podkrovného bytu.
Toto však policajtom neprezradím. Nie som idiot. Všetko by prekrútili.
Cousins je z môjho mlčania zúfalý a tresne dlaňami po kovovom stole.
„Odpovedz mi, ty zasran!“
Pod stolom zatnem päste a vzápätí ich sústredene uvoľním. Stratiť trpezlivosť za týchto okolností by asi nebolo najvhodnejšie.
Tichá Teresa Schmidtová vrhne na svojho partnera varový pohľad. „Reed,“ ozve sa mäkko. „Nepomôžeme vám, ak nebudete spolupracovať. A my vám chceme pomôcť.“
Zdvihnem obočie. Naozaj? Dobrý policajt verzus zlý policajt? Asi pozerajú rovnaké seriály ako ja.
„Vážení,“ vyslovím znudene, „nemáte niečo s ušami?“ S úškrnom si prekrížim ruky na hrudi. „Požiadal som o právnika, ste povinní naňho s vypočúvaním počkať.“
„Máme právo klásť vám otázky,“ ohradí sa Schmidtová, „a vy na ne môžete odpovedať. Nijaký zákon vám to nezakazuje. Taktiež nám môžete slobodne poskytnúť informácie. Celý proces sa posunie vpred, ak nám napríklad prezradíte, prečo máte na tričku krv.“
Odolám nutkaniu tresnúť päsťou do steny. „Počkám radšej na Halstona Griera, ale vďaka za radu.“
V miestnosti zavládne ticho.
Cousins už škrípe zubami. Schmidtová si iba vzdychne. Potom obaja vstanú a bez jediného slova vyjdú von.
Royal – 1.
Polícia– 0.
Ibaže hoci to vzdali, s vybavením mojej žiadosti sa očividne neponáhľajú. Trčím v miestnosti ešte ďalšiu hodinu a uvažujem, ako som, dopekla, dospel do tohto bodu. Nie som svätý a nikdy som sa na neviniatko nehral. Občas vyhľadávam bitky a bývam bezohľadný, ak treba.
Toto je však čosi iné. Nie som chalan, ktorého odvlečú v putách z vlastného domu. Chalan, ktorého priateľka musí s hrôzou v očiach sledovať, ako ho tlačia do policajného auta.
Kým sa konečne znovu otvoria dvere, klaustrofóbia urobí svoje. Zareagujem drsnejšie, ako by som mal.
„To vám trvalo!“ vyšteknem na otcovho právnika.
Sivovlasý muž po päťdesiatke má na sebe oblek aj napriek pokročilej nočnej hodine. Smutne sa na mňa usmeje. „Aha, niekto má zjavne dobrú náladu.“
„Kde je otec?“ pýtam sa s pohľadom zabodnutým za Grierov chrbát.
„V čakárni. Nesmie tu byť.“
„Prečo nie?“
Grier zavrie dvere a podíde k stolu. Položí naň kufrík a stisne pozlátené zapínanie. „Pretože voči rodičom svedčiacim v neprospech vlastných detí nejestvujú nijaké obmedzenia. Oprávnenie vypovedať sa týka iba manželov.“
Prvý raz od môjho zatknutia sa mi zdvihne žalúdok. Svedectvo? Pôjde to na súd? Kam až chcú policajti dotiahnuť túto sračku?
„Reed, dýchaj.“
Dvíha sa mi žalúdok. Dočerta. Nenávidím sa za to, že som pred týmto chlapom odhalil čo i len náznak bezmocnosti. Nedávam najavo slabosť. Nikdy. Jediná osoba, v spoločnosti ktorej poľavím, je Ella. Iba ona dokáže preniknúť cez ochranný múr a vidieť do môjho vnútra. Vidieť ma takého, aký naozaj som, nielen ako chladného, bezcitného hlupáka, ako ma vidí zvyšok sveta.
Grier vytiahne žltý linkovaný blok a zlaté plniace pero. Usadí sa na stoličku oproti.
„Zariadim to,“ prisľúbi. „Najprv však potrebujem vedieť, o čo ide. Z detektívov pridelených na tento prípad sa mi zatiaľ podarilo vytiahnuť iba informáciu, že si na zázname bezpečnostnej kamery, ako dnes večer o trištvrte na deväť vstupuješ do podkrovného bytu pani O’Halloranovej. Podľa toho istého záznamu si odtiaľ odišiel o dvadsať minút.“
Pohľadom prejdem po miestnosti a hľadám nahrávacie zariadenie. Nie je tu zrkadlo, takže nepredpokladám, že nás niekto sleduje z vedľajšej miestnosti. Aspoň dúfam.
„Všetko, čo si tu povieme, ostane medzi nami,“ uisťuje ma Grier, len čo zbadá môj ostražitý výraz. „Nesmú nás nahrávať. Vzťah právnika a klienta, veď vieš.“
Ticho vydýchnem. „Hej. Bol som v tom byte, ale nezabil som ju.“
Grier prikývne. „Dobre.“ Naškriabe si čosi do zápisníka. „Vráťme sa na začiatok. Porozprávaj mi o sebe a Brooke Davidsonovej. Nevynechaj jediný detail. Potrebujem vedieť všetko.“
Preglgnem. Úžasné! To bude zábava.
2. kapitola
ELLA
BRATIA ROYALOVCI MAJÚ IZBY v južnom krídle a ich otec na opačnej strane sídla. Na konci schodov zabočím doprava a rozbehnem sa po lesklej drevenej podlahe k Eastonovým dverám. Na klopanie nereaguje. Toho by nezobudil ani hurikán. Zaklopem silnejšie. Nič. Otvorím teda dvere. Easton leží roztiahnutý na posteli tvárou dolu.
Rázne vykročím a zatrasiem ním. Čosi zamrmle.
Opäť ním zatrasiem. Panika mi sťahuje hrdlo. Ako to, že si sladko spí? Ako je možné, že ho nezobudil hluk z haly?
„Easton!“ vybuchnem. „Zobuď sa!“
„Čo sa deje?“ zahučí a pootvorí jedno oko. „Doriti, už je čas na tréning?“
Otočí sa na chrbát, stiahne so sebou aj prikrývku a odhalí viac nahej pokožky, ako sa patrí. Na podlahe zbadám tepláky, a tak mu ich hodím na posteľ. Pristanú mu na hlave.
„Vstávaj,“ zopakujem prosebne.
„Prečo?“
„Stala sa hotová pohroma!“
Unavene zažmurká. „He?“
„Všetko sa posralo!“ zvriesknem. Zhlboka sa nadýchnem a snažím upokojiť. Nezaberá to. „Príď do Reedovej izby, dobre?“ odseknem.
Určite si všimol úzkosť v mojom hlase, pretože vyskočí z postele. Kým vycúvam k dverám, zahliadnem ho pomerne dosť odhaleného.
Nejdem však k Reedovi, ale utekám po chodbe do svojej izby. Tento dom je neskutočne veľký, fakt nádherný, no všetci v ňom majú zbabraný život. Vrátane mňa.
Asi som naozaj Royalová.
Nie, nie som. Pripomína mi to muž dolu v hale. Steve O’Halloran. Môj údajne mŕtvy otec.
Zaplaví ma vlna emócií. Podlamuje mi kolená a odovzdáva ma do rúk hystérie. Cítim sa previnilo, že som ho tam nechala stáť. Ani som sa nepredstavila a bez slova vybehla hore schodmi. Callum Royal spravil to isté. Tak sa trápil pre Reeda, že iba vyhŕkol: „Nemôžem to teraz riešiť, Steve. Počkaj tu.“ Napriek pocitu viny zaženiem myšlienku na Steva. Nemôžem naňho teraz myslieť. Musím sa sústrediť na Reeda.
Nestrácam čas a vytiahnem spod postele ruksak. Vždy si ho nechávam na ľahko prístupnom mieste. Otvorím ho a s úľavou vytiahnem koženú peňaženku, kam si každý mesiac odkladám peniaze od Calluma.
Keď som sa sem prisťahovala, Callum mi prisľúbil desaťtisíc dolárov mesačne, ak neujdem. Royalovský palác som síce spočiatku nenávidela, no netrvalo dlho a zamilovala som si ho. Dnes si už ani neviem predstaviť, že by som bývala inde. Ostala by som tu aj bez finančnej motivácie. Keďže som však dlhé roky živorila a stále som nedôverčivá, Calluma som nezabrzdila.
Teraz som za to vďačná. V ruksaku mám dosť peňazí, aby som prežila niekoľko mesiacov, ba aj dlhšie.
Hodím si ho na plece a rozbehnem sa k Reedovým dverám. V rovnakej sekunde sa na chodbe zjaví Easton. Tmavé vlasy mu trčia všetkými smermi, ale aspoň má nohavice.
„Čo sa deje, doriti?“ zahučí cestou do izby svojho staršieho brata.
Rozrazím dvere do Reedovho obrovského šatníka a pohľadom horúčkovito prechádzam po každom centimetri. Na spodnej poličke v zadnej časti nájdem, čo hľadám.
„Ella?“ pripomenie sa Easton.
Nereagujem. Zamračene ma sleduje, ako ťahám modrý kufor po krémovom koberci.
„Ella! Dopekla! Povieš mi už konečne, o čo ide?“
Len čo hodím do kufra pár tričiek, Reedovu obľúbenú zelenú bundu, rifle a zopár tielok, rozšíria sa mu zreničky. Uvažujem, čo asi ešte potrebuje… Ehm, trenírky, ponožky a opasok…
„Prečo balíš Reedove veci?“ Easton už na mňa kričí a jeho ostrý tón ma vytrhne zo zamyslenia.
Obnosené sivé tričko mi vypadne z rúk. Srdce sa mi rozbúcha ešte rýchlejšie, keď si znovu pripomeniem realitu.
„Reeda zatkli za vraždu Brooke,“ vybľabocem. „Tvoj otec šiel za ním na policajnú stanicu.“
Eastonovi padne sánka. „Čože?“ zvrieskne. „Vzali ho poliši, kým sme boli na večeri?“
„Nie. Až po návrate.“
Boli sme vo Washingtone na večeri. Všetci okrem Reeda. Tak to funguje u Royalovcov. Sú takí prachatí, že Callum má k dispozícii niekoľko súkromných lietadiel. Asi preto, lebo vlastní spoločnosť, ktorá navrhuje lietadlá. Nepredstaviteľné! Večer sme leteli zo Severnej Karolíny až do D.C. na obyčajnú večeru. Šialenstvo! Reed ostal doma, bol zranený.
Niekto ho pred pár dňa mi bodol v prístave. Tvrdil, že je z liekov proti bolesti priveľmi omámený, tak s nami nešiel.
Milan Buno, literárny publicista