„To najkrajšie, čo človek môže zažiť, je pocit tajomstva. Ide o absolútny základ pocitov, je kolískou skutočného umenia a pravdivej vedy. Kto ho nepozná a nedokáže žasnúť, je akoby bol mŕtvy a jeho pohľad je kalný,“ povedal kedysi Albert Einstein.
A táto kniha vás prinúti žasnúť. Biele diery vás vezmú do záhadného sveta čiernych a bielych dier.
Astronómovia už pred časom vypozorovali, že vesmír sa hemží tajomným neviditeľným prachom, ktorý sa prejavuje len svojou gravitáciou. Nazýva sa „temná hmota“.
Časť tejto temnej hmoty by možno mohli tvoriť miliardy a miliardy drobných, nenápadných bielych dier, ktoré prevracajú naruby čas čiernych dier (hoci nie priveľmi) a ľahučko si ako vážky plynú vesmírom…
Zázraky vesmíru
Rovelli zasvätil svoju kariéru analýze myšlienok deformujúcich sa v čase všeobecnej relativity a skúmaniu mätúcich neistôt kvantovej mechaniky.
V Bielych dierach odhaľuje myseľ vedca počas práce. Pozorne sleduje svoj napínavý výskum a uvažuje, či by sa všetky čierne diery mohli raz zmeniť na diery biele.
Aby sme mohli pochopiť, čo vlastne biele diery sú, musíme mať najprv jasno v tom, čo presne sú tie čierne. Čo je to vlastne čierna diera? Prvý sa v tom zmýlil Einstein. V roku 1915, po desaťročí horúčkovitého a zúfalého štúdia, Einstein zverejňuje definitívnu verziu rovníc svojej najdôležitejšej teórie, čiže teórie všeobecnej relativity, ktorá sa dodnes vyučuje na všetkých univerzitách sveta…
Rovnako pútavo píše o práci vedca aj o zázrakoch vesmíru. Delí sa s nami o strach, neistotu a časté sklamanie zo skúmaných hypotéz a neznámych svetov, ale aj o radosť z nových myšlienok smerujúcich k nečakaným záverom. Pozýva nás zažiť horúčku vedeckého bádania a povedie nás až k ďalekým horizontom… kde zažijeme na vlastnej koži zvláštny a prekvapivý život bielej diery.
„Už pár rokov sa môj výskum sústreďuje na biele diery, nepolapiteľné mladšie sestry čiernych dier. Túto knihu píšem práve o nich,“ tvrdí Carlo Rovelli. „Opisujem, ako vznikajú útvary, čo sa v stovkách objavujú na nebi. Hovorím aj o tom, čo sa deje na okraji týchto čudesných hviezd, na ich horizonte, kde sa čas spomaľuje tak veľmi, až sa zdá, že stojí, a priestor sa trhá na kusy. Aj o tom, čo sa nachádza hlbšie vo vnútri, v ich zákutiach, kde sa čas aj priestor rozpúšťajú. A napokon sa dostaneme až tam, kde sa akoby ponárame kamsi za samotný čas: Tam, kde vznikajú biele diery.“
Carlo Rovelli
Carlo Rovelli je taliansky teoretický fyzik a spisovateľ, ktorý v súčasnosti pôsobí vo Francúzsku. Zaoberá sa prevažne kvantovú gravitáciou, patrí medzi zakladateľov slučkové kvantovej gravitácie. Pracuje tiež v oblasti hudby a filozofie vedy.
Toto je rozprávanie o dobrodružstve, ktoré práve prebieha. Ako vždy na začiatku putovania, ani teraz neviem, kam presne nás cesta zavedie. Pri tom prvom úsmeve sa predsa nemôžem spýtať, kde budeme spolu bývať… V mysli sa mi tvorí itinerár nášho letu: prilietame k okraju horizontu. Vstupujeme zaň. Klesáme ku dnu. Prechádzame dnom – tak ako Alica prešla zrkadlom – a vynárame sa opäť v bielej diere. Pýtame sa, čo by sa stalo, ak by čas začal cúvať… Napokon vychádzame von a opäť sa pozeráme na hviezdy, naše hviezdy, po čase, ktorý by mohol byť chvíľou, ale aj miliónmi rokov. Alebo to celé trvalo toľko, koľko trvá prečítať si tých pár stránok tejto knihy.
Zaujíma vás to?
