Radúz a Ľudmila. Čarodejná lampa. Laktibrada. Zakliata hora. Za zlatým jabĺčkom. Či Mahuliena zlatá panna.
To je len pár z Dobšinského rozprávok, ktoré sa objavili v 1.zväzku knihy Prostonárodné slovenské rozprávky. Celkovo ich je tam 36 na vyše 400 stranách.
Ťažko by sme si dnes vedeli predstaviť slovenskú literatúru bez Prostonárodných slovenských rozprávok. Vyrástli na nich celé generácie mladých čitateľov, podnecovali ich fantáziu a unášali ich do bájnych svetov.
Následne vyšli ďalšie dva zväzky a ako komplet môžu byť nádherným darčekom.
Prostonárodné slovenské rozprávky
Na ich základe vzniklo množstvo ilustrácií, prerozprávaní a prepracovaní, balet Popolvár pre najmladších divákov sa celé desaťročie drží na scéne a bábkari z nich čerpajú plnými priehrštiami. Jednou vetou, sú tu stále s nami.
Štúrovskí zberatelia sa rozbehli po celom Slovensku a zaznamenávali najrozmanitejšie žánre ľudovej slovesnosti, ktoré odrážali autentického ducha Slovákov, a tým aj legitimizovali ich národnostné snahy. Bolo to v časoch vrcholiaceho národného útlaku, keď rozprávky dokazovali a podčiarkovali existenciu slovenského národa a jeho tradičné kultúrne hodnoty. Navyše štúrovci videli v rozprávkach drahocenné poklady národnej poézie, ich krásu a veľkosť prirovnávali k rýdzemu zlatu.
Vydavateľstvo TATRAN pripravilo kompletné trojzväzkové vydanie Prostonárodných slovenských rozprávok.
Rozprávky, ktoré zaradili do prvého zväzku, vydali August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský v rokoch 1858 – 1861 v šiestich zošitoch. Popri rozprávkach fantastických, ktoré tvoria podstatnú časť, uverejnili zberatelia aj rozprávky satirické a realistické.
Prostonárodné slovenské rozprávky 2.zväzok prináša 27 rozprávok, ktoré pôvodne vyšli v Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského, a prvých 24 rozprávok z Prostonárodných slovenských povestí – rozprávkovej knihy, ktorú Pavol Dobšinský vydal vlastným nákladom.
V tomto zväzku sú rozprávkové žánre pestrejšie – rôzne baladické látky, zvieracie rozprávky a najmä humoristické rozprávania.
Prostonárodné slovenské rozprávky 3.zväzok je zavŕšením edície pripravenej Eugenom Paulinym v roku 1958. Pauliny tu do jedného titulu spojil dve rozsiahle rozprávkové zbierky: Slovenské povesti Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 – 1861) a Prostonárodné slovenské povesti, ktoré Dobšinský vydal vlastným nákladom (1880 – 1883). Výtvarný koncept Martina Benku rešpektuje v úplnosti.
V tomto zväzku nájdete 66 šesťdesiatšesť rozprávok z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského. Ide o spracovania niekoľkých desiatok rozprávkarov, vrátane zvučných mien slovenskej literatúry ako Ján Kalinčiak, Samo Chalupka, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Francisci a iní.
V knihe je aj aj niekoľko rozprávok, ktoré na našom území zaznamenala a literárne spracovala Božena Němcová a ktoré neskôr po preklade do slovenčiny zaradil Pavol Dobšinský do svojej knihy, aby ich čitateľsky aktualizoval.
Zväzok sa začína legendárnou rozprávkou Soľ nad zlato.
Čím by bolo dieťa bez fantázie?
Milan Rúfus takto písal pri príležitosti tretieho vydania Prostonárodných slovenských povestí:
„Dlho v detstve, kedykoľvek som tak vyšiel zrazu z hory na čistinu, zmocňovalo sa ma čudné vzrušenie. Fantázia sa dávala do pohybu a nabádala k činnosti. V strede lúky je kameň. Treba ho odvaliť. Pod ním je iste otvor, ktorý vedie hlboko do zeme. Tadiaľ vedie cesta do iného tajomného sveta. Poviete: mätenie myslí.
A ja hovorím: čím by bolo dieťa bez fantázie? A čo by z takého dieťaťa bolo o dvadsať rokov?
Viera a hľadanie neskutočných krajín netrvá dlho. Je privilégiom detstva a jeho stratou padá tiež. Ale ostáva po ňom akási trvalá zvedavosť, túžba odlúpiť tvrdé kôry vecí, tušenie, že svet nie je taký meravý, ako sa na počiatku zdá, že v jeho vnútri sú ešte ďalšie svety, ktoré treba hľadať. Nazdávam sa, že stopy takýchto pocitov zanechali rozprávky v každom, kto s nimi rástol. Nie je to také zlé s tými kúzlami. Nikto nebude hľadať zárodky mystifikácie v tom, že dieťa oblieka a kŕmi bábiku ako živú bytosť.
A že nám rozprávky pomohli pochopiť a otvoriť nám drobné duše vecí, je pravda, pre ktorú budeme svedčiť kedykoľvek…
Výtvarné poňatie sveta slovenských rozprávok od národného umelca Martina Benku urobilo z tohto titulu klasickú knihu, na ktorej bolo odchovaných niekoľko čitateľských generácií.
Takmer všetky rozprávky, ktoré sú súčasťou prvého zväzku edície, predstavujú zo žánrového hľadiska čarovné rozprávky. Iba Dvaja šibali a Či sa hneváte? patria do skupiny tzv. humoristických rozprávaní; rozprávku O kocúrikovi, ktorej látka je známa z grimmovskej rozprávky Kocúr v čižmách, môžeme vnímať ako prechodovú medzi čarovnou rozprávkou a humoristickým rozprávaním. Všetky tri rozprávky boli pôvodne uverejnené v nárečí, nie spisovným a literárnym jazykom ako ostatné.
Prostonárodné slovenské rozprávky si môžete kúpiť aj ako komplet so zvýhodnenou cenou.
Foto: Tatran
