Pracuje v akváriu v Sowell Bay. Je jeho najstaršou zamestnankyňou, umýva podlahy, utiera sklá a vyprázdňuje koše. Každé dva týždne za to dostane 14 dolárov na hodinu. Po odpočítaní daní a zrážok…
Mala v akváriu svojich obľúbencov, aj živočíchy, ktoré nemusela. A tam sa jedného dňa zrodilo priateľstvo, ktoré jej zmenilo celý život. Priateľstvo, ktoré jej pomohlo vyrovnať sa s osobnou tragédiou a zdvihnúť hlavu…
Šťastie má osem chápadiel je milý príbeh o strhujúcom priateľstve osamelej ženy s chobotnicou. A tá chobotnica je veru geniálna, tú si zamilujete. Je to citlivo napísané, dojímavé, miestami aj smutné, ale osviežujúce. Ten typ príbehu, ktorý si získa vaše srdce.
Šťastie má osem chápadiel
V pokojnom prímorskom mestečku došlo k zvláštnemu zmiznutiu osemnásťročného Erika. Jeho matka Tova sa i po dlhých rokoch vyrovnáva so stratou svojho jediného syna prácou. Po nociach upratuje v morskom akváriu a prihovára sa jeho obyvateľom. Práve tam spozná tajuplného osmonoha gigantického menom Marcellus, ktorý má nielen obratné chápadlá, bystrý rozum, ale aj dobré srdce (dokonca tri srdcia!) a svojský zmysel pre humor.
Zvláštne priateľstvo osamelej ženy a uväzneného osmonoha s originálnym názorom na ľudí vyústi do nečakaného sledu udalostí, ktoré navždy zmenia osudy obyvateľov malebného Sowell Bay. Tova postupne zisťuje, čo sa stalo v tú osudnú noc pred tridsiatimi rokmi, a napriek bolestivej strate získava veľký dar…
Jeho malá dcéra mi vybrala meno. Marcellus von Sépius, tak znie moje celé meno. Áno, je to absurdné meno. Mnohí ľudia sa na základe neho domnievajú, že som sépia, čo je urážka najhoršieho druhu.
Pýtate sa, ako ma teda máte oslovovať? Nuž, je to na vás. Možno ma budete volať tá potvora, rovnako ako ostatní. Dúfam, že nie, ale nebudem vám to mať za zlé. Koniec koncov, ste iba človek.
Musím vás upozorniť, že náš spoločný čas možno nebude dlhý. Na tabuľke je uvedená ešte jedna informácia: priemerná dĺžka života osmonoha gigantického. Štyri roky.
Dĺžka môjho života sú štyri roky – 1 460 dní.
Priviezli ma sem ako mláďa. Zomriem tu, v tejto nádrži. Do konca môjho trestu zostáva najviac stošesťdesiat dní.
Najfascinujúcejšie tvory na Zemi
Šťastie má osem chápadiel je zábavný a dojímavý príbeh o smútku, strate, o hľadaní lásky i domova. Napohľad bizarné priateľstvo vdovy a obrovskej tichomorskej chobotnice postupne prijmete a vďaka nemu zistíte všeličo aj o sebe samom.
„Keď som pred rokmi napísala prvý náčrt úvodnej scény tejto knihy, bola to reakcia na výzvu z workshopu o písaní z neočakávaného uhla pohľadu,“ spomína si autorka Shelby van Pelt. „Nedávno som na YouTube sledovala video, v ktorom chobotnica v zajatí otvárala zamknutú škatuľu s pochúťkou vnútri, a tak som si vymyslela túto uhundranú chobotnicu, ktorá sa nudila a bola otrávená z ľudí. Vtedy som nevedela o chobotniciach nič a stále nie som na ne odborníčka. Som si však istá, že sú to tie najfascinujúcejšie tvory na našej planéte.“
Toto bola cesta k tejto nezvyčajnej knihe.
Tma mi vyhovuje.
Každý večer čakám, kým zhasnú stropné svetlá a zostane len žiara z hlavnej nádrže. Nie je to dokonalé, ale ujde to. Takmer tma, ako na dne mora. Tam som býval, kým ma nechytili a neuväznili. Nepamätám si to, no stále cítim tú chuť neskrotných prúdov v nekonečnej studenej vode. Tma mi koluje v krvi.
Pýtate sa, kto som? Volám sa Marcellus, ale väčšina ľudí ma tak nevolá. Zvyčajne mi hovoria tá potvora. Napríklad: Pozri na tú potvoru – tam je. Vidíš, spoza skaly jej trčia chápadlá.
Som osmonoh gigantický. Viem to z tabuľky na stene pri mojom akváriu.
