Autorka svetoznámeho Harryho Pottera J. K. Rowlingová sa aj po piatich rokoch od svojich prvých výrokov o rodovej identite nachádza v centre kontroverzie, ktorá rozdeľuje verejnosť, médiá aj literárny svet. Kým jedni ju považujú za hlas rozumu, ktorý sa nebojí brániť biologickú realitu a práva žien, iní ju obviňujú z transfóbie a z podnecovania nenávisti voči transrodovej komunite. V týchto týždňoch sa konflikt opäť rozhorel a zdá sa, že jeho koniec je v nedohľadne.
O čo v tomto spore ide?
Kontroverzia okolo Rowlingovej sa začala v roku 2020, keď na Twitteri (dnes X) komentovala článok používajúci výraz „menštruujúce osoby“. S iróniou sa pýtala, prečo sa jednoducho nepoužíva slovo „ženy“. Jej poznámka spustila lavínu reakcií. Od ostrých obvinení z transfóbie až po vlnu podpory od tých, ktorí sa obávali, že sa v modernej diskusii o rodovej identite stráca pojem biologického pohlavia.
Rowlingová svoje stanovisko následne rozvinula v eseji na vlastnej webovej stránke, kde vysvetlila, že podporuje práva transrodových ľudí, no nesúhlasí s tým, aby sa menila definícia pohlavia. Tvrdila, že zmeny v chápaní rodu môžu viesť k potláčaniu ženských práv, napríklad pri prístupe do ženských šatní, útulkov alebo väzníc. Jej slová vyvolali prudký odpor časti LGBTQ+ komunity a viacerých aktivistov.
Nové vyhlásenia, staré reakcie
V tomto období sa kauza opäť dostala do médií po tom, čo Rowlingová v rozhovore pre The Times zopakovala, že „by radšej išla do väzenia, než by oslovovala človeka iným zámenom, než aké zodpovedá jeho biologickému pohlaviu“. Vyhlásenie prišlo v čase, keď sa v Spojenom kráľovstve diskutovalo o novom návrhu zákona, ktorý by mohol trestať nenávistné prejavy vrátane nesprávneho používania rodových zámen.
„Nie som pripravená klamať o biologickej realite. Ak ma za to majú zatvoriť, nech sa páči,“ napísala Rowlingová aj na svojom účte na sieti X, kde má milióny sledovateľov. Tým opäť polarizovala spoločenskú debatu. Niektorí ju označili za ochrancu slobody slova, iní ju obvinili, že pod rúškom „obrany pravdy“ legitimizuje predsudky voči transrodovým ľuďom.
Žena je niekto, kto sa nemusí snažiť stať sa ženou, pretože ňou už je.
Vplyv na svet Harryho Pottera
Spor sa premietol aj do sveta Harryho Pottera. Časť fanúšikov odmieta kupovať nové produkty zo série, zatiaľ čo iní naopak tvrdia, že Rowlingovej názory ich lásku k svetu čarodejníkov nijako nezmenili.
Najväčšiu pozornosť pritiahli reakcie hercov, ktorí stvárnili hlavné postavy filmovej série. Emma Watson (Hermiona) a Daniel Radcliffe (Harry Potter) sa od autorkiných výrokov dištancovali a verejne podporili transrodových ľudí.
Watson vo vyhlásení napísala, že „transrodové ženy sú ženy“ a že všetci by mali mať právo žiť bez nenávisti.
Radcliffe zas uviedol, že by bol smutný, ak by Rowlingovej slová odradili mladých čitateľov od príbehu, ktorý im kedysi prinášal útechu.
Spor sa vyostril najmä medzi Rowlingovou a Watson. Emma Watson je silnou podporovateľkou práv transsexuálov a J.K. Rowling v minulosti naznačila, že ona a jej kolegovia herci, vrátane Daniela Radcliffa a Ruperta Grinta, jej to nikdy neodpustia. Hoci v nedávnom podcaste vystupovala Emma zmierlivejšie, J.K. Rowlingová na to už reagovala.
Odkázala, že ona v 14. rokoch nebola multimilionárka. Žila v chudobe a napísala knihu, ktorá Emmu preslávila. „Na základe vlastných životných skúseností chápem, čo znamená pošliapanie ženských práv, na ktorom sa Emma tak nadšene podieľala, pre ženy a dievčatá, ktoré nemajú rovnaké privilégiá ako ona,“ dodala Rowlingová.
Na druhej strane, niektorí britskí herci a spisovatelia, napríklad John Cleese či Graham Linehan Rowlingovú verejne podporili a kritizovali „kultúru zrušenia“, ktorá podľa nich potláča slobodu vyjadrovania.
Médiá a kultúrna vojna
Britské médiá, ako BBC, The Guardian či The Telegraph, venujú sporu rozsiahlu pozornosť. BBC upozorňuje, že ide o súčasť širšej kultúrnej vojny, ktorá sa odohráva nielen v Británii, ale aj v Spojených štátoch či v Európe. The Guardian v komentári napísal, že „Rowlingová sa stala symbolom odporu voči progresívnym zmenám v chápaní pohlavia, hoci jej postoje nie sú nové ani výnimočné“.
Kým niektoré feministické skupiny s autorkou súhlasia, že biologické ženy by mali mať vlastné priestory a práva, iné feministky ju obviňujú, že jej argumenty slúžia ako zámienka na vylúčenie transrodových žien z verejného života.
Dopady na jej kariéru
Napriek neustálej kontroverzii to na kariéru J. K. Rowlingovej nejako zásadne nedopadlo. Predaje jej kníh zostávajú vysoké, a to nielen vďaka sérii o Harrym Potterovi, ale aj sérii detektívok o Cormoranovi Strikeovi, ktoré píše pod pseudonymom Robert Galbraith. Televízna adaptácia Strikeových prípadov má stabilné publikum a pripravujú sa ďalšie časti.
Zaujímavé je, že Rowlingová z kultúrneho konfliktu vyšla ešte viac „viditeľná ako verejná osobnosť“. Často vystupuje na konferenciách o slobode slova a stala sa inšpiráciou pre konzervatívne hnutia, ktoré ju citujú ako dôkaz, že „politická korektnosť zašla príliš ďaleko“. Zároveň však prišla o časť literárnej komunity, ktorá sa od nej dištancovala a odmieta ju pozývať na verejné podujatia.
Polarizovaná spoločnosť
Prípad Rowlingovej presahuje hranice literatúry. Je ukážkou, ako ťažko sa dnes vedie verejná diskusia o citlivých témach. Na jednej strane stoja transrodoví ľudia, ktorí žiadajú rešpekt a právnu ochranu. Na druhej strane sú tí, ktorí tvrdia, že niektoré formy aktivizmu zasahujú do slobody prejavu a znevažujú biologické fakty.
Rowlingová sama tvrdí, že jej cieľom nikdy nebolo nikomu ubližovať. „Moje názory vychádzajú z obáv o bezpečnosť a dôstojnosť žien. Nesúvisia s nenávisťou, ale so strachom, že strácame schopnosť hovoriť pravdu,“ napísala nedávno.
Jej odporcovia však oponujú, že slová známej osobnosti majú váhu – a keď spochybňuje identitu transrodových ľudí, prispieva tým k prostrediu, v ktorom sa mnohí cítia ohrození.
Po piatich rokoch od začiatku sporu je jasné, že ide o viac než len o „názory jednej spisovateľky“. Kauza J. K. Rowlingovej sa stala symbolom hlbšieho rozdelenia spoločnosti – medzi tých, ktorí chcú chrániť slobodu slova, a tých, ktorí volajú po väčšej citlivosti voči menšinám.
Zdroj a foto: Milan Buno, Skveleknihy.sk
YT/Jay Shetty Podcast
