Sú knihy, ktoré sa po vydaní slušne usadia na pultoch kníhkupectiev. Nejaký čas sa predávajú, potom sa presunú dozadu alebo na menej dôležité miesta. Žiaľ, tak to funguje všade, aj pri knihách. A potom sú také, ktoré z nich doslova zmiznú, aby sa po čase objavili zasa, lebo ich čitatelia chcú. Krvavý erb od Jany Pronskej patrí k tým druhým.
Tento román vyšiel prvý raz v roku 2014 ako ôsma kniha autorky, okamžite sa stal hitom. Predali sa tisíce výtlačkov, prvé vydanie sa vypredalo, rovnako aj druhé o pár rokov neskôr. Čitateľky si príbeh posúvali medzi sebou, odporúčali ho ďalej – a časom sa z neho stal jeden z najmilovanejších titulov historickej romantiky na Slovensku.
Dnes sa Krvavý erb vracia. V novom, nádhernom vydaní, s podmanivou obálkou a po prvý raz u Jankiných aj s oriezkou. A práve toto tretie vydanie je dôkazom, že silné príbehy nestarnú.
Pomsta, moc a láska silnejšia než nenávisť
Príbeh sa začína tam, kde sa láme osud.
Eliz Zachovej, dcére uhorského veľmoža Feliciána Zacha, život doprial všetko – milujúcu rodinu, postavenie, bezpečie. Stačil však jediný deň, aby prišla o všetko. Vo vyšehradskom paláci zneuctia jej sestru Kláru a zúfalý otec s mečom v ruke zaútočí na panovníka. Kým ho zabijú, stihne zraniť kráľa aj jeho manželku. Rozzúrený vládca vyhlási Zacha za vlastizradcu a nariadi vyvraždenie celého rodu.
Eliz prežije len preto, že v osudný večer na dvore nebola. Keď sa vracia domov a uvidí ruiny svojho sídla, ešte netuší, že sa práve začína boj o holý život.
Jej šance sú mizivé. Kráľ chce doviesť pomstu do konca. V poslednej chvíli jej však prichádza na pomoc záhadný Dominik Omodej – muž, ktorého rodina kedysi dopadla podobne. Z posledného potomka mocného rodu sa stal vyvrheľ. Zachrániť Eliz je preňho otázkou cti. Neplánoval však, že odvážna dievčina obmäkčí jeho zatvrdnuté srdce.
A práve tu sa rodí to, čo robí román výnimočným – silná romantická línia vyrastajúca z bolesti, pomsty a straty.
História, ktorá dýcha
Krvavý erb nie je len romantický príbeh. Je inšpirovaný skutočnými historickými udalosťami z našich dejín. Tragický osud rodu Zachovcov patril medzi momenty, ktoré výrazne zasiahli do uhorského dvora 14. storočia.
Jana Pronská dlhodobo dokazuje, že vie slovenskú históriu podať tak, aby nepôsobila ako učebnica, ale ako živý príbeh. Fascinujú ju staré legendy, zrúcaniny hradov, zabudnuté rody. Fakty precízne zasadzuje do dramatického deja a vytvára svet, ktorý je autentický, no zároveň čitateľsky strhujúci.
Krvavý erb bol jedným z jej prvých príbehov, ktorý sa priamo opieral o konkrétnu historickú udalosť. A možno aj preto si ho autorka tak veľmi obľúbila.
Tretie vydanie, ktoré učarovalo aj autorke
Samotná Jana Pronská priznala, že návrh nového vydania bol pre ňu príjemným prekvapením. Ako povedala, práve tento román patrí medzi jej najobľúbenejšie. O to viac ju potešilo, že sa po vypredaní prvých dvoch vydaní vracia v takom výnimočnom vizuálnom spracovaní.
Nová obálka jej doslova učarovala a kniha sa opäť zaradila medzi najpredávanejšie tituly posledných týždňov. Pre autorku je to navyše prvá kniha s oriezkou – a rovno taká, ktorá bude mať čestné miesto v jej vlastnej knižnici.
Je z nej nadšená. A verí, že poteší nielen verné čitateľky, ktoré sa ku knihe roky nemohli dostať, ale aj nové.
Prečo tento príbeh funguje aj po rokoch?
Pretože má všetko, čo dobrá historická romanca potrebuje: dramatický konflikt, autentické pozadie, silnú ženskú hrdinku a mužskú postavu, ktorá nie je bezchybná, ale o to presvedčivejšia.
A predovšetkým – má emócie.
Krvavý erb je príbehom o tom, že aj v časoch krutosti a pomsty môže vzniknúť láska. O tom, že minulosť nás formuje, no nemusí nás úplne definovať. A že za niektoré city sa naozaj oplatí bojovať.
Ako sama autorka hovorí: ak jej knihy prispejú k tomu, aby si čitatelia oddýchli, dozvedeli sa niečo o našej histórii, prežili pohnuté osudy hrdinov a s potešením zatvorili poslednú stránku, bude spokojná.
Podľa ohlasov čitateliek sa jej to podarilo. A teraz máte príležitosť – v krásnom novom vydaní – vstúpiť do tohto príbehu aj vy.
Romantických príbehov o láske v krásnom šate totiž nikdy nie je dosť…
