Niektoré knihy rozprávajú príbeh, iné odhaľujú človeka, ktorý ich napísal. Nedokončený portrét mnohí literárni odborníci dokonca označujú za autobiografickejší než samotné spomienky Agathy Christie. Agatha Christie ho vydala v roku 1934 pod pseudonymom Mary Westmacottová. Dôvod bol jednoduchý. Nechcela, aby čitatelia siahali po knihe s očakávaním ďalšej detektívky. Chcela písať slobodne. Bez Poirota. Bez vrážd a bez hádaniek.
A zároveň chcela povedať niečo o sebe.
Dnes už vieme, že práve v tomto románe sa ukrýva viac z Agathy Christie než v mnohých jej verejných vystúpeniach či dokonca v životopise. Jej druhý manžel Max Mallowan neskôr povedal, že v hlavnej hrdinke Celii nachádzame azda najpresnejší portrét samotnej Agathy.
Žena stojaca na okraji priepasti
Príbeh sa začína nezvyčajne temne. Hlavná hrdinka Celia sa nachádza na odľahlom ostrove. Je vyčerpaná, zlomená a presvedčená, že už nemá prečo žiť. Strata najbližších ľudí, sklamania a životné rany ju doviedli na miesto, kde nevidí žiadnu budúcnosť. Dokonca uvažuje o samovražde. A práve tu stretáva portrétistu Larrabyho.
Nie je to terapeut, ani spasiteľ či romantický hrdina z červenej knižnice. Je to pozorný pozorovateľ ľudskej duše. Vycíti, že Celia potrebuje viac než povzbudenie. Potrebuje pochopiť samu seba. A tak sa začína dlhé rozprávanie. Celia sa vracia do detstva, k prvým neistotám, prvým láskam, rodinným vzťahom, manželstvu, materstvu aj bolestivým sklamaniam. Kúsok po kúsku skladá obraz vlastného života. Larraby počas jej rozprávania maľuje portrét. Nie však portrét jej tváre, ale jej osobnosti. Práve v tomto jednoduchom nápade spočíva sila celého románu.
Prekvapivo moderná kniha
Na prvý pohľad môže pôsobiť ako príbeh z dávnej minulosti. Napokon, od jeho vydania uplynulo takmer sto rokov. Lenže mnohé myšlienky znejú až zarážajúco súčasne. Ako veľmi nás ovplyvňuje detstvo? Prečo si niektorí ľudia nesú neistoty celý život? Dokážeme sa pozrieť na svoje chyby bez výhovoriek? A čo ak najväčším nepriateľom nie sú okolnosti, ale náš vlastný pohľad na seba? Christie tieto otázky nekladie okázalo. Neponúka múdre poučky ani psychologické návody. Nechá čitateľa sledovať Celin život a odpovede si hľadať sám. Práve preto román funguje aj dnes.
Stopy skutočného života Agathy Christie
Čím viac človek pozná život Agathy Christie, tým fascinujúcejšie čítanie ho čaká. Autorka v roku 1926 prežila jedno z najťažších období svojho života. Zomrela jej milovaná matka a krátko nato sa rozpadlo jej manželstvo s Archiem Christiem, ktorý sa zaľúbil do inej ženy. Nasledovalo slávne zmiznutie Agathy Christie, ktoré dodnes vyvoláva množstvo otázok. Mnohé z týchto bolestivých skúseností preniesla do Celiinho príbehu. Nie doslovne. Nie ako denník. Skôr ako emócie, ktoré zostali pod povrchom.
„Podobne ako Celia aj Agatha veľmi ťažko prežívala smrť milovanej matky a manželovu neveru, ktorá viedla ku krachu ich vzťahu. Tieto dramatické udalosti sa v jej živote odohrávali v roku 1926 a Nedokončený portrét vyšiel o osem rokov neskôr, takže sa dá povedať, že ich literárnym spracovaním sa s nimi Agatha dodatočne vyrovnala,“ vysvetľuje Anna Pokorná z vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Pri čítaní preto človek občas nadobudne zvláštny pocit, akoby nesledoval vymyslenú postavu, ale počúval niekoho, kto sa po rokoch konečne rozhodol povedať pravdu.
Vypočujte si KNIŽNÝ PODCAST o tejto knihe:
Nedokončený portrét je pomalší román. Veľa sa v ňom premýšľa, spomína a analyzuje. Niektoré pasáže sú dokonca natoľko introspektívne, že si vyžadujú sústredenie. Práve preto však odmeňuje trpezlivého čitateľa. Nie efektnými scénami, ale hlbokými postrehmi o živote. O tom, ako si ľudia navzájom ubližujú aj bez zlých úmyslov. Ako láska dokáže zachraňovať, ale aj ničiť.
Vnímavá, bystrá Agathina dcéra Rosalind o knihách Mary Westmacottovej vyhlásila: „Označujú ich za romantické romány, ale myslím si, že to nie je presné. Nie sú to ľúbostné romány v bežnom zmysle slova, a určite nemajú šťastné konce. Podľa mňa sú o láske v jej najmocnejších a najdeštruktívnejších podobách.“
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk
