Lucia Sasková miluje horory natoľko, že na Silvestra namiesto osláv zaťahuje závesy a s rodinou pozerá strašidelné filmy až do nasledujúceho rána. Teraz prichádza s ďalším vlastným hororovým príbehom. V knihe Pozostalá sa obyčajné dedičstvo zmení na desivú hru, v ktorej vôbec nie je jasné, či je lepšie prežiť, alebo zomrieť.
Hlavná hrdinka sa dozvie, že sestra jej matky, ktorú nikdy nepoznala, jej odkázala dom. Dedičstvo prijme, no vzápätí zistí, že tým zrejme prekročila hranicu, za ktorou sa skrýva čosi nebezpečné. Matkina reakcia je šokujúca. Namiesto vysvetlenia prichádza ultimátum. „Ak to dedičstvo prijmeš, viac nebudeš moja dcéra!“
Dcéra však už rozhodnutie urobila. Navyše si nemôže dovoliť len tak odmietnuť hodnotnú nehnuteľnosť. A predovšetkým chce vedieť, prečo sa jej matka tak veľmi bojí domu, ktorého majiteľka je už mŕtva.
Lucia Sasková tu pracuje s lákavou hororovou zápletkou. Neznáma rodinná minulosť, zamlčané udalosti a nehnuteľnosť, ktorá zjavne nie je obyčajným dedičstvom. Prijatím domu sa hrdinka nevedomky zapojí do temnej hry, v ktorej sa postupne stiera hranica medzi víťazstvom a prehrou, životom a smrťou.
Horory sú pre mňa relax, tvrdí Lucia
Pre čitateľov, ktorí autorku poznajú najmä vďaka jej ostatným psychologickým románom, môže byť prekvapením, ako veľmi ju priťahuje strašidelný žáner. Ona sama však priznáva, že v hororoch našla svoje miesto. „Ja som sa v tých hororoch trošičku našla, aj keď nie každému tento žáner vyhovuje, a je to úplne v poriadku,“ hovorí Lucia Sasková. Pri písaní sa snaží prinášať niečo odlišné od príbehov, ktoré už čitatelia poznajú. Zároveň si uvedomuje, že slovenská hororová literatúra nemá také široké zastúpenie ako iné žánre. „Mám pocit, že na Slovensku je tých hororov stále dosť málo, aj autorov, ktorí sa tomu venujú,“ dodáva.
Hororové príbehy sú pre ňu príjemným únikom od bežnej tvorby. A najmä zábavou. „Ja sa rada bojím,“ priznáva bez okolkov.
Na Silvestra zaťahujú závesy a pozerajú horory
Lucia prezradila aj jednu zaujímavosť zo svojho súkromia. Kým mnohí ľudia vítajú nový rok na horách, na večierkoch či pri ohňostrojoch, u Saskovcov to vyzerá úplne inak. „My máme taký zvláštny každoročný silvestrovský rituál,“ prezrádza spisovateľka. „Zostávame doma, zaťahujeme závesy už v dopoludňajších hodinách. A urobíme si hororový maratón, od rána do ďalšieho rána. Možno aj to vo mne naštartovalo čosi, že som napísala hororový príbeh,“ usmieva sa.
A hoci sa horory tradične spájajú s Halloweenom či Dušičkami, podľa autorky sa netreba obmedzovať na jesenné mesiace. Strašidelná kniha môže dobre padnúť aj v januári. A dokonca v lete, keď jej čitatelia hovoria, že im priniesla príjemné schladenie.
Opustené domy ju fascinujú
Zaujímavé je, že Lucia Sasková sama nikdy nezdedila strašidelný dom. Opustené budovy, staré domy a zrúcaniny ju však odjakživa priťahujú. Keď také miesto uvidí, začne premýšľať, kto v ňom kedysi žil, čo sa tam odohralo a prečo zostalo opustené. „V niektorých týchto stavbách alebo na niektorých miestach mám taký zvláštny pocit. Z tých miest akoby dýchalo niečo možno aj nadprirodzené,“ opisuje.
Priznáva dokonca, že sama zažila niekoľko nevysvetliteľných situácií. Podrobnosti síce neprezradila, ale aj tieto skúsenosti podľa nej môžu súvisieť s tým, prečo tak rada horory číta, sleduje a píše.
Pozrite si video s Luciou Saskovou:
Prijali by ste takéto dedičstvo?
Pozostalá stavia na situácii, ktorá je na začiatku až nepríjemne realistická. Veď kto by odmietol dom, ktorý mu nečakane spadne do lona? Lenže čo ak je jeho skutočná cena oveľa vyššia než hodnota nehnuteľnosti? Lucia Sasková necháva svoju hrdinku čeliť otázkam, na ktoré jej najbližší odmietajú odpovedať. A čím viac sa snaží zistiť pravdu, tým znepokojivejšie celé dedičstvo pôsobí.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk, AI vizuál






