Halima Bashir
Slzy púšte
Evitapress 2010
Knihu "Slzy púšte" napísala Sudánka Halima Bashir s pomocou spisovateľa Damiena Lewisa. Aj ona sa musí skrývať za vymyslené meno. V prípade odhalenia identity by jej rodine žijúcej v Afrike stále hrozili kruté represálie. Halima žila ako dieťa spokojným životom v milujúcej rodine, jej nadanie ju predurčilo, že ako jedna z mála zo svojho kmeňa dosiahla vysokoškolské vzdelanie a stala sa lekárkou. Už v škole sa stretáva so zvláštne napätými vzťahmi medzi pôvodnými černošskými obyvateľmi Sudánu a Arabmi, ktorí sa v krajine považujú za privilegovanú vrstvu. Napätie prerastie do rasových nepokojov, Halima ako lekárka v nemocnici rovnako ošetruje ranených z oboch táborov, vláda ju však za trest posiela pracovať na kliniku do malej dediny v oblasti zmietanej najostrejšími bojmi. Tam sa stáva svedkom nerovného boja medzi dobre vyzbrojenými Arabmi a čiernymi povstalcami, pomôcť však musí aj desiatkam dievčat v školskom veku, ktoré v škole znásilní horda ozbrojencov. Halima podá správu zástupcom Spojených národov, vzápätí po ňu prídu ozbrojení muži. Skutočnosť je ešte strašnejšia, než si predstavovala.
Halima Bashir (1979)
Halima Bashir (1979)Narodila sa v Darfúre v dobre situovanej rodine. Vďaka otcovej podpore získala excelentné vzdelanie – v Chartúme vyštudovala medicínu, čo je pre ženy v Sudáne prakticky nemožné. Po ukončení školy pracovala ako lekárka v oblastiach zmietaných najväčšími rasovými nepokojmi. Vo vlastnej praxi sa tak stretla so všetkými hrôzami sudánskej vojny, sama musela napokon pred prenasledovaním utiecť do Londýna. Halimin otec v Darfúre zahynul, o zvyšku rodiny dodnes nič nevie. Knihu Slzy púšte napísala v roku 2008, svedectvo o násilí a genocíde v sudánskej vojne podala aj na pôde Organizácie Spojených národov.
Halima Bashir spomocou anglického spisovateľa napísala autobiografický román, ktorý Vám ostane v pamäti ako vypálený cajch. Patrí medzi tie knihy, ktoré prečítate jedným dychom, ktoré Vám nedovolia odísť čo i len na chvíľočku, ktoré Vám v hrdle navrú poriadnu hrču a slzy nenechajú na seba čakať.
Predstavíte si seba a svoje pohodlie, svoju rodinu a samozrejmosti, ktoré vás sprevádzajú po celý život a neuveríte, že to, čo je v tej knihe popísané, je holá, nefalšovaná, krutá pravda…
Kniha je rozdelená do troch tématických celkov. Na začiatku spoznáte život malého dievčatka v prostredí milujúcej ale čo je hlavné, zámožnej a pokrokovej rodiny, ktorá sa nebráni moderným výdobytkom, alezároveň si zachováva kultúrne dedičstvo, vrátane drastických rituálovako obriezka. Nemôžete si neobľúbiť Haliminho otca,starú matku a hlavne hlavnú hrdinku, cieľavedomú, hladnú po vedomostiach, milujúcu… Priam cítite horúci vzuch púšte v Sudáne, počujete mečúce kozy starej matky, spev a rozprávanie príbehov počas večerov v tradičnej dedine. Jedným slovom – úžasné…
V druhej časti Halima začína študovať, sprevádzate ju na ceste zbierania vedomostí na základnej škole, potom počas strednej a vysokej školy, kde sa ako čierna študenka stretáva s nespravodlivosťou, rasizmom, útlakom a rozpoltenosťou krajiny na prahu vojny a genocídy, ktorá sa prehnala celým Sudánom a zabila tisíce ľudí…
Tretia časť vám vezme dych. Toľko krutosti a zloby sveta by človek ani nedokázal vymyslieť. Halima ako lekárka, ktorá si dovolila ošetrovať obete vojny, videla a prežila tie najkrutejšie, najhrozivejšie zverstvá aké si dokáže človek predstaviť. Pred prenasledovaním sa jej podarí utiecť do Anglicka a tu zažíva… a my s ňou… ďalší šok. Krajina zasľúbená, požehnaná demokraciou sa k utečencom zo Sudánu správa ako k podvodníkom, lebo politici sa nevedia rozhodnúť., OSN a ostatné svetové organizácie sú ako žaba na prameni, nefunkčné, neochotné, úplatné. Viac než Darfúr ma zarazil práve postoj svetových mocností a azylová politika.
Dôkazom, že Halima svoj takmer beznádejný boj vyhrala, je táto kniha. Rovnako ako podobný príbeh Byla jsem otrokyní nemôžem hodnotiť, pretože takéto niečo sa nedá označkovať. No ak máte chuť na zmenu a chcete si prečítať niečo, čo vo vás zanechá hlbokú stopu – neváhajte.
Zo sveta o knihe:
New York Times
popredný americký denník
„Mučili ju, ale neumlčali. Halimina statočnosť je v príkrom kontraste s celosvetovou bezradnosťou a zlyhaniami v súvislosti s dianím v Darfúre.“
Save Darfur
www.savedarfur.org
„Nesmierne straty a utrpenie priviedli Halimu k rozhodnutiu vyrozprávať svoj príbeh celému svetu, aby sa dozvedel o bezuzdnom násilí páchanom na mužoch, ženách a deťoch v Darfúre. Kniha Slzy púšte je neuveriteľne nádherná, srdcervúca a mimoriadne dojemná. Sme hrdí na to, že Halima bola schopná nájsť odvahu aj uprostred obrovskej tragédie.“
The Independent
popredný britský denník
„Halima Bashir je jednou z tých, ktoré prežili mučenie a znásilňovanie. Jej zločinom bolo to, že rozpovedala ľuďom o útoku milície a vládnych vojakov na dievčenskú školu v Darfúre a o násilí na osemročných žiačkach. Zaplatila za to obrovskú osobnú cenu.“
Random House
vydavateľstvo
„Tak ako jediná riasa bielej farby, ktorá zdobí Halimine čierne mihalnice, aj jej príbeh vyniká nad priemerom. Slzy púšte sú prvou knihou, ktorú napísala žena vtiahnutá do vojnového konfliktu v Darfúre. Hovorí o osude človeka v krajine, ktorú ničí vojna, o húževnatom národe a o neústupčivej odvahe mladej ženy, ktorá odmietla o tom všetkom mlčať. Halima Bashir hovorí o státisícoch nevinných ľudských životov vyhladených v jednej z najhroznejších genocíd, aké ľudstvo zažilo v 21. storočí.“
zdroj: www.evitapress.sk
