Lekcie z nenávisti
Marenčin
Anotácia:
Po tom, ako ju vyhodí zbitú na ulicu uprostred výnimočne studenej marcovej noci jej mafiánsky manžel Miro, zostane Irena Vikárová odkázaná na pomoc svojho dávneho milenca Sveťa. Vplyvný Miro jej ale znemožní, aby si našla prácu, a tak je na neurčitý čas nútená prijať neslušný návrh svojho právnika Alexa. Irena sa dáva dokopy, aby zosnovala pomstu manželovi. To jediné jej totiž zostalo. Mierne erotický príbeh s detektívnou zápletkou o tom, ako sa z nešťastia zrodí chuť po pomste, ako zaslepenosť pomstou prináša hriech, a ako aj napriek hriechu vznikne láska, lebo láska má vlastné pravidlá, a môže sa zrodiť aj pri Lekciách z nenávisti.
Pozrite si trailer ku knihe:
RECENZIA:
Po tejto knihe som siahla, pretože ma veľmi zaujala anotácia a v neposlednom rade aj neprehliadnuteľne krásna obálka. Chcela som vedieť, ako sa autorka popasuje s témou, ktorá by sa v dnešnej skrz na skrz prehnitej dobe pokojne mohla stať aj vo vašom meste.
Hlavná hrdinka Irena Vikárová bola zvyknutá na vysoký štandard, mala všetko, čo si zaželala, aj keď za to platila privysokú daň v podobe tyranského, záletníckeho manžela. Vzala si ho ako náhradu za stratenú lásku, Sveťa, ktorého jej ukradla kamarátka.
Keď sa však jedného dňa ocitne na ulici, bez prostriedkov, bez vlastných vecí, dobitá tak, že sa sotva vliekla, jediný, komu mohla zavolať bol práve Sveťo.
Vplyvný manžel ju vyhodil zo svojho života ako túlavú mačku a keďže všetok spoločný majetok bol prepísaný naňho, jej nezostala ani zubná kefka. Jeho chápadlá chobotnice boli prepojené na všetko a všetkých, kde by nešťastná žena mohla nájsť pomoc, ocitá sa preto v nezávideniahodnej situácii. A jej nenávisť a túžba po pomste rastie…
Keďže jej veľa možnosti nezostalo a takmer každý, na koho sa obrátila s prosbou o pomoc – sa jej zo strachu pred jej manželom – obrátil chrbtom, príjme neslušný návrh od bohatého a hlavne nezávislého podnikateľa.
Ocitá sa v pozícii vydržiavanej milenky a snaží sa dať dohromady čriepky svojho skrachovaného života, snaží sa prežiť.
Príbeh je v skutku zaujímavý, dobre napísaný, číta sa ľahko a rýchlo, pretože čitateľ chce vedieť ako to napokon všetko dopadne. Kladne hodnotím aj prvky krimy, ktoré tento román okoreňujú, záhadné a nečitateľné postavy, žiadny priamočiary dej… Do poslednej chvíle netušíte, aký ma autorka zámer, čo je skvelé. Ktomu prirátam prepracovný jazyk, napätie, schopnosť udržať čitateľa pri knihe až do konca.
Malú výtku na koniec si zaslúži ten koniec, ktorý mohol byť o pár stránok natiahnutý, pretože sa mi zdalo, že bol ukončený akosi prirýchlo .
Inak – výborné čítanie. Martina Monošová je autorka, ktorá sa rozhodne nestratí a má čo ponúknuť. Odporúčam všetkým čitateľom, ktorí majú radi príbehy zo súčasnosti ale aj tým, ktorý chcú vyskúšať niečo nové!
viac: http://www.martinamonosova.sk/mm/NOVINKA.html
Úryvok :
Uprostred noci ma zobudila esemeska: Si v poriadku?
Posadila som sa na posteli, zažala nočnú lampu a poriadne som si pretrela oči, aby som ich vôbec mohla zaostriť na text.
Prišla z neznámeho čísla, ale aj tak som odpísala: Som OK
Tak to som rad, prišla odpoveď.
Teda je to nejaký chlap – zaujímavé. A kto je tam?
Vazne nevies? Pouzi fantaziu, kráska
Neviem
Na mobile sa mi objavil vysmiaty smajlík
Tesi ma, ze sa zaujimas, ci som v poriadku, ale neviem, kto si
A kto by si chcela, aby som bol?
Princ na bielom koni, napísala som a musela som sa usmievať. Kedy mi naposledy prichádzali takéto nevinné esemesky?
Tak budem Tvoj princ na bielom koni. Staci povedat a som iba Tvoj! A za text napísal tri srdiečka.
Ale kto si? písala som netrpezlivo. Na Luciinom starom mobile som prácne vyťukávala každé písmenko.
Chvíľu trvalo, kým prišla odpoveď. Uz ma poznas, som predsa Tvoj princ. Tvoj tajomny princ. Tak dobru noc, princezna a krasne sny! a zasa tri srdiečka.
Nemalo zmysel tlačiť ho do odpovede, a tak som mu tiež zaželala dobrú noc.
Hoci som tomu nemienila prikladať veľkú váhu, vďaka tajomnému neznámemu som po mnohých dňoch konečne zaspala s úsmevom na perách.
Chcela som dúfať, že je to Sveťo, ale veľmi dobre som si pamätala, že on býval romantický v celkom iných veciach. Skôr človeku pripraví večeru, požičia peniaze, pomôže s problémami, ale na dáku romantiku on nikdy nebol. Ani Lucia by ho nemohla takto zmeniť. Alebo predsa? Veď pred dvadsiatimi rokmi prakticky neexistovali mobily, v nich prednastavená flirtovacia konverzácia, smajlíky, žiadne neznáme telefónne čísla, ani ľahko utajené identity.