„Sex s ex. Aké vzrušujúce!“ skonštatovala Simona a slastne dopila pomarančový džús. Okamžite, ako si vyzývavo oblizla pery, dodala: „V časopise som čítala o dvadsiatich veciach, ktoré musí každá žena urobiť vo svojom živote ešte raz. Viete, čo bolo na siedmom mieste? Vyspať sa so svojím bývalým! Alebo aj s viacerými.“
„Simi, to by bola v tvojom prípade poriadna fuška!“ neodpustil si Luky.
„Viktória, mám nápad! Martin je znamenie!“
A tak sa to všetko začalo. Sex s EX.
Slobodná tridsiatnička Viktória sa rozhodne pre malý letný pokus. Aj keď sa hovorí, že do rovnakej rieky dvakrát nevstúpiš, hlavnej hrdinke sa to podarí niekoľkokrát. Nie však s jedným chlapom, ale rovno so všetkými svojimi bývalými partnermi.
Ako sa zmenili po ich rozchode? Sú slobodní? Ženatí? Šťastne rozvedení? Zmenili sa k horšiemu alebo k lepšiemu?
Čo ak je medzi nimi ten pravý, ktorého pred pár rokmi stretla, ale v nesprávnom čase?
Bude to len sex s ex alebo bude z toho niečo viac?
A do toho všetkého turbulencie nielen 11 kilometrov nad morom, letné chvíle s najlepšou kamarátkou, ktorá sa netají tým, že je nymfomanka, ale najmä postupné odhaľovanie najväčšieho tajomstva Viktóriinho života.
Trúfli by ste si na niečo podobné!?
Sex s EX je tak trochu ako slovenský „Sex v meste“! Zábavný, pikantný, šteklivý. Skvelá oddychovka – bezstarostná, nad vecou. Privedie vás na iné myšlienky.
Jej autorom je moderátor a redaktor Michal Slanička, ktorý sa vo svete médií pohybuje od svojich 18 rokov. Pracuje najmä v RTVS. Poznať ho môžete z relácií Test magazín, Dámsky klub a On air. Jeho hlas sa prihováral aj poslucháčom v niekoľkých slovenských rádiách.
Prečítajte si prvé strany z novinky Sex s EX:
1. Kapitola
Tí dvaja opäť skúšali moju trpezlivosť! Dnes mi to však neprekážalo. Bol to ďalší deň, keď počasie, príznačnejšie skôr pre jar, stále víťazilo nad už astronomicky začatým letom. Pozorovala som ľudí, ktorí prechádzali cez bratislavské Hlavné námestie. Niektorí sa len tak ponevierali, iní sa niekam zúrivo ponáhľali. Vychutnávala som si pohľady na ženy v ľahkých kabátikoch a na mužov, ktorí odvážne siahli len po svetríkoch. Na tričká s krátkymi rukávmi to aj napriek tomu, že bol jún, stále nebolo. Keď ma upútala skupina stredoškolákov vykračujúcich si v krátkych nohaviciach, spomenula som si na Tobiáša.
Som presvedčená, že dnes išiel do školy podobne vyletnený!
Skupinka pravdepodobne rakúskych dôchodcov so záujmom obdivovala pred niekoľkými rokmi zrekonštruovanú Starú radnicu. Celkový dojem im kazila len sprievodkyňa svojím afektovaným výkladom v nemčine. Bezdomovci zapíjali ďalší nevydarený letný deň lacným vínom v plastovej fľaši. Podozrievala som ich, že dnes rozhodne nebola ich prvá. Na lavičke, o ktorú sa opierala socha Napoleonovho vojaka, sedel maliar. Čakanie na zákazníka si krátil maľovaním Rolandovej fontány. Námestie zaplnili terasy s nepohodlnými stoličkami, ktoré boli väčšinou prázdne. Pozorovať toto divadlo cez sklo kaviarenského výkladu bolo pohodlnejšie a príjemnejšie.
„Prajete si?“ vyrušila ma otázka čašníka.
„Presso a dve mlieka, ďakujem,“ vyšlo zo mňa automaticky bez toho, aby som sa naňho pozrela.
Smädné holuby sa prechádzali po už dávno zobudenej fontáne a záhradníci upravovali letničky vo veľkých betónových kvetináčoch. Nad Bratislavou plávali stovky malých obláčikov, ktoré vyzerali ako rozutekané ovečky. Takéto nebo však častejšie vídavam pod sebou.
Aj keď bolo leto, vo vzduchu bolo stále cítiť jar. Jej dych bol svieži, kvetinový a iskrivý s vôňou možných zážitkov. Tohtoročná zima bola naozaj nekonečná. Škoda, že som si na Slovensko nemohla priviezť aspoň trošku talianskeho leta. Hodiny na radničnej veži ma upozornili, že Lukáš a Simona meškajú už dvadsať minút. Naozaj úžasné! Keby aspoň poslali esemesku, že prídu neskôr! Akademická štvrťhodinka ubehla a ich nikde. Meškanie neznášam a netolerujem, ale dnes som sa na nich akosi nevedela hnevať.
„Viktória, prepáč, že meškám!“ vytrhol ma zo snívania Lukášov hlas. Zosunul sa na prázdnu stoličku a spustil:
„Vo fitku ma zdržala jedna rozkysnutá ropucha, ktorá za mnou dorazila s fotkou Madonny.“
„No a?“
„Že aj ona chce mať takú postavu!“
„No a?“
„Veď jasné, že môže mať postavu ako Madonna, ale to by musela do fitka chodiť každý deň najbližších desať rokov a to sa, samozrejme, milostivej nepáčilo. Myslela si, že jej odporučím nejaké zázračné tabletky a ona ako šibnutím čarovného prútika schudne tridsať kíl.“
Počúvala som Lukáša a akosi automaticky som si zapla kabát. Nejaké kilečko by sa patrilo zhodiť aj mne.
V Lukášovej posilňovni platila priama úmera: čím bolo leto bližšie, tým viac prichádzalo naivných ľudí spoliehajúcich sa na zázrak. Popasovať sa s tukovými spomienkami na zimu však nebolo jednoduché.
„Ahoj, krásavice.“ Ešte skôr, ako som stihla Simone odpovedať na pozdrav, ozval sa Lukáš: „Simona, tristokrát som ti povedal, že preto, lebo som gay, ma ešte nemusíš oslovovať v ženskom rode!“
Moja najlepšia priateľka pridala k pozdravu bozk na líce a Lukášovi šepla do ucha: „Vieš, že ťa milujem!“
„Meškáš,“ povedala som a chcela som pridať otázku Prečo? Keď som sa však na Simonu pozrela lepšie, uvedomila som si, že takúto ju poznám. Mierne rozstrapatené vlasy, tvár bez mejkapu, na perách čerstvý nános rúžu, narýchlo uviazaná šatka okolo krku a v očiach milióny iskričiek.
A jej s celým svetom koketujúce správanie! „Ty si to urobila zas!“ vypadlo zo mňa.
„Ako zas? Realitnou maklérkou som už desať rokov a stále sa to dá spočítať na prstoch jednej ruky!“
„Na jednej?“ nestačila som sa čudovať. „Veď tá ruka by musela mať už minimálne pätnásť prstov!“
„Niečo mi ušlo?“ nechápal Lukáš.
„Simona sa zas vyspala so svojím klientom,“ skonštatovala som bez vzrušenia a do pressa si vyliala jedno mlieko.
„Zas to zas!“
V šálke skončilo aj druhé.
„Mladá pani, môžem vám niečo priniesť?“ s otázkou smerujúcou na Simonu vstúpil do nášho rozhovoru čašník.
„Mladá pani? Bývaš odo mňa asi desať a od mojich pŕs päť metrov. Zízaš mi na ne asi od siedmich rokov a oslovíš ma mladá pani?“ Evidentne v čašníkovi spoznala svojho mladého suseda.
Simone som nikdy jej správanie nevyčítala. Veď akoby som aj mohla!? Bola slobodná, bezdetná, a tak si mohla robiť, čo chcela. Skôr mi bolo ľúto manželiek, ktorým z času na čas zviedla chlapov. Radšej som to neriešila a bola zvedavá, ako to prebiehalo tentoraz.
„Spomínate si na ten štvorizbový byt pod Slavínom? Nemôžeme ho predať už skoro rok! Lenže dnes sa ozvali dvaja záujemcovia. Načasovala som si ich s polhodinovým rozstupom a ten druhý to trošku pretiahol.“
„Chcela si povedať, že ťa pretiahol!“ snažil sa Simonu poopraviť Lukáš.
Vyčítavo sa naňho pozrela a pokračovala: „Byt sa predáva aj so zariadením po predchádzajúcich majiteľoch. Klient chcel preto vedieť a vidieť všetko.“
„Ty si sa s ním vyspala a hovoríš mu klient? Myslel som si, že robíš v realitke…“ snažil sa vtipne poznamenať Luky.
„Môžeš byť, prosím ťa, ticho?“ Simona sa akože urazila a otočila sa ku mne. „No a ten klient sa vypytoval na poplatky, elektriku, zariadenie, a keď sme boli v spálni, začal si dôkladne obzerať posteľ. Vraj pri svojej povahe a nasadení potrebuje veľmi pevnú posteľ, ktorá toho veľa vydrží! Tak sme ju teda otestovali!“
Keby mali nezávislosť a nespútanosť tretiu sestru, volala by sa Simona. Bola rovnaká ako jej červené kučeravé vlasy. Rozlietaná a neskrotiteľná. Aj keď sa občas objavil niekto, kto si trúfal skrotiť ich. Aj vlasy, aj Simonu. Vždy však bez úspechu. Niekoľko dní sa síce zdalo, že rozlietanosť sa podarilo poraziť, nakoniec si však Simona aj jej vlasy opäť začali žiť po svojom. Chémia (kadernícka aj mužská) bola na prírodu slabá. Simona jednoducho existovala podľa vlastných pravidiel. Mužov vnímala ako vec na dosiahnutie orgazmu, a preto ju žiadny neuspokojoval dlhšie ako životnosť batérií vo vibrátore. Starý model je predsa potrebné vymeniť za nový.
To tvrdila Simona, nie ja.
Mne stačilo kúpiť nové batérie.
Muži sa jej báli, ale zároveň ju milovali. Jej neposlušné vlasy, čokoládové oči, znamienko nad perou a jamky v lícach, keď sa usmievala. Simona sa smiala často. Nahlas a koketne, nikdy nie bez dôvodu. Určite ich priťahovalo aj jej divoké srdce, plný dekolt a dlhé nohy, na ktorých by som nedokázala chodiť.
Simona nie je z tých, ktoré potrebujú donekonečna rozoberať jeden problém alebo situáciu, a preto som sa na podrobnosti podpísania novej kúpnopredajnej zmluvy na byt pod Slavínom už radšej nevypytovala. Len som si pomyslela, že v skutočnosti zviedla klienta ona. To je však vlastne jedno. Nikdy sa už neuvidia. Mám ju rada takú, aká je.
A aj Lukáša.
Náš trojlístok dala dokopy Simona. Lukyho si vyhliadla pri jednom zo svojich pokusov priblížiť sa k dokonalosti.
Ako veľká bojovníčka s časom má totiž potrebu vyskúšať všetky fitnes a kozmetické novinky, ktoré sa objavia. Pred pár rokmi sa prihlásila na kurz spinningu, ktorý viedol Lukáš. Je to také nezmyselné bicyklovanie na stacionárnom bicykli za zvukov agresívnej hudby, pričom tréner vás núti, aby ste sa tvárili, že šliapete do kopca, potom zas dole kopcom, aj do zákrut.
Rozhodne nič pre mňa ani pre Simonu! Prvá lekcia sa pre ňu neskončila hromadným odchodom do spŕch, ale flirtovaním so sexi trénerom, ktoré ukončila pozvaním na večeru. Lukáš taktne odmietol. To však robiť nemal, pretože Simona nie je z tých, ktoré by sa vzdávali po prvom odmietnutí.
Práve naopak.
Objekt jej záujmu sa pre ňu stal ešte zaujímavejším! Prišla aj na druhú, aj na tretiu, dokonca aj na štvrtú lekciu. A to len preto, aby dostala to, čo si vybrala. Tentoraz to však bol veľmi tvrdý oriešok. Lukáš odolával ako mandľová škrupina, z ktorej sa snaží slabá žena vydolovať chutné jadierko. Keď sa Simonina naliehavosť a neustále kontaktovanie (dokonca aj cez telefón) preniesli nad hranicu únosnosti, vyšiel Lukáš s pravdou von. Priznal sa jej, že oveľa radšej by išiel na rande s chalanom, ktorý bicykluje vedľa nej.
Šok!
Prvý chlap, ktorého Sima nedostala.
A nikdy ani nedostane. Odvtedy tvrdí, že keď narazí na krásneho, milého a úspešného muža, s ktorým by si chcela založiť rodinu, je buď gay alebo kňaz.
Aj keď kňazské rúcho by pre ňu asi nepredstavovalo prekážku… Keď už obaja vedeli, na čom sú, Lukáš navrhol drink vo večernom meste. Simona si ako morálnu posilu zobrala mňa. Odvtedy sa my traja stretávame pravidelne.
Lukáša jeho orientácia nepasovala do pozície najlepšej kamarátky, s ktorou by som podnikala nájazdy na najnovšie módne kolekcie a s ktorou by som híkala nad najaktuálnejšími trendmi v líčení.
Takého by som ho ani nechcela.
Dá sa s ním rozprávať o všetkom a vie oveľa viac ako len to, aký je rozdiel medzi kuskusom a rukolou. Rozhľad niektorých trénerov sa totiž začína a končí niekde tu. Simona sa smeje, že uňho je navyše istota, že jej nebude počas vážneho rozhovoru siahať na prsia. Keď s ním preberáme mužov, ponúka nám celkom iný pohľad na ich svet – predsa len je stále chlap. Vie počúvať, poradiť a dokáže nás rozosmiať.
Medzi ním a heterosexuálnymi chlapmi je len jeden rozdiel.
Je gay, čo v Simoninej reči znamená, že sa nás nesnaží dostať do postele. V jeho správaní nehrá orientácia žiadnu úlohu. Je to jednoducho skvelý chalan. Nijaká vytočená bukvica, ale masívny buk. Raz zo Simony po treťom pohári vína vyšlo, že si s ním rozumieme dobre preto, lebo nepredstavuje pre nás žiadnu konkurenciu. Ďalšia žena v našom trojlístku by bola pre ňu asi riziková…
Luky, ako ho väčšinou voláme, je presne ten typ, ktorý ešte aj na fotke na občianskom vyzerá skvele. Na jeho tele je vidieť každú hodinu strávenú vo fitnescentre, na tenisovom kurte či na bežeckej dráhe. Nie je to však svalovec s tupým výrazom na tvári, ktorý vyzerá, akoby práve v tejto chvíli prehltol nafukovačku. Jeho gaštanové, ešte stále chlapčenské oči sa dopĺňajú so strapatými hnedými vlasmi.
Pery má zmyselné a nos ako hollywoodsky herec. Simona tvrdí, že jeho tvár by mohli používať ako reklamu na plastickú chirurgiu. Skutočne je majstrovským dielom.
