Jane Featherová je mimoriadne obľúbená autorka historických romancí aj na Slovensku. Vyšlo od nej už päť kníh: Dlhou cestou k oltáru, Svadobná stávka, Nevhodná nevesta, Nevestou proti svojej vôli a Záhadný vikomt.
Jane Featherová pod pseudonymom Claudia Bishop vydala 5 dobrodružných románov zo súčasnosti, ale celosvetový úspech a popularitu táto britsko-americká spisovateľka získala až za historické romány.
Takmer každý z jej príbehov sa stal bestsellerom a má na svojom konte viac než 10 miliónov predaných kníh. A medzi sa zaradila aj novinka Ideálny starý mládenec.
Nevšedná romanca z eduardovského Anglicka.
Constance, Chasity a Prudence sú tri sestry Duncanové, hlavné hrdinky tejto očarujúcej historickej romance. Temperamentné, slobodomyseľné mladé dámy však skrývajú pred londýnskou smotánkou jedno škandalózne tajomstvo: zoznamovaciu službu pre bohatých.
Najstaršia zo sestier Duncanových Constance má na starosti oveľa dôležitejšie veci ako hľadať si manžela. V inzertnej rubrike novín, ktoré vydáva spolu so sestrami, s úspechom spája osamelé srdcia, vlastné srdce však zasvätila boju za práva žien. Navyše by radšej ostala starou dievkou, ako by sa mala vydať za nesprávneho muža.
Ani vo sne by jej nenapadlo, že práve ju tak očarí muž s úplne odlišnými názormi.
„Constance si uvedomila, že je vyšší, ako čakala, a poriadne urastený a širokoplecí. Mal na sebe čierny redingot, čiernu vestu a nohavice so sivými pásikmi. Všimla si kontrast medzi jeho vlasmi popretkávanými striebristými nitkami a výraznými modrými očami zasadenými pod čiernym obočím. Hlas mal prekvapivo jemný, trochu hlboký a výrazný. Hodil sa k jeho mocnému telu…“
Max Ensor je však politik so skostnatenými predstavami o poslaní žien, ktoré by najradšej videl iba v kuchyni, obklopené kŕdľom detí.
Constance to hnevá, keďže Max ju čoraz väčšmi priťahuje. A tak jej zostáva jediné: zmeniť Maxa Ensora!
Netuší však, že Max má v pláne urobiť presne to isté s ňou…
Začítajte sa do novinky Ideálny starý mládenec:
1
CONSTANCE DUNCANOVÁ KÝVLA LOKAJOVI, ktorý jej otvoril sklené dvere vedúce do čajovne U Fortnuma a Masona. Z veľkej haly k nej doľahli hlasy prekrikujúce sláčikové kvarteto, ktoré vyhrávalo na malom pódiu za vylešteným tanečným parketom.
Chvíľu postála, poobzerala sa po čajovni, až kým nezbadala svoje dve sestry, čo sedeli pri obľúbenom stolíku vedľa jedného z dvoch veľkých okien s výhľadom na Piccadilly. Do okien šľahal dážď, takže na ulicu a Burlington House na opačnej strane nebolo dobre vidieť.
Jej sestra Prudence ju zbadala v tej istej chvíli. Constance zdvihla ruku a zamávala, že ju vidí, a ponáhľala sa k nim pomedzi stoly.
„Vyzeráš ako zmoknutá myš,“ poznamenala Chastity, najmladšia zo sestier, keď sa k nim Constance konečne dostala.
„Ďakujem za kompliment.“ Constance ironicky zdvihla obočie. Potriasla dáždnikom a podala ho lokajovi, ktorý sa akoby zázrakom zjavil pri ich stole. „Ani psa nehodno vyhnať na ulicu.“
Odopla si klobúk a skrúšene si ho prezrela. „Tuším je po pštrosom perí… určite sa rozpadne.“ Podala klobúk lokajovi. „Radšej vezmite aj toto. Možno v šatni trochu uschne.“
„Pravdaže, slečna Duncanová.“ Lokaj vzal klobúk, z ktorého kvapkala voda, uklonil sa a zmizol.
Constance si odtiahla štíhlu pozlátenú stoličku a sadla si, rozkladajúc záhyby taftovej sukne.
Stiahla si rukavičky, vystrela ich a položila pred seba na stôl. Sestry trpezlivo čakali, kým sa pohodlne neusadí.
„Dáš si čaj, Constance?“ Prudence zdvihla strieborný čajník.
„Nie, asi si dám na zahriatie sherry,“ odvetila Constance a obrátila sa k čašníčke, ktorá už stála pri stole. „Je mi zima a som ako zmoknuté kurča, hoci je už júl. A poprosím aj hrozienkový koláčik.“
Čašníčka sa uklonila a ponáhľala sa preč.
„S Prue nás dážď vôbec nezachytil,“ prehodila Chastity. „Začalo pršať, práve keď sme vošli.“ Oblizla si prst a pozbierala odrobinky z taniera. „Myslíš, že by sme si mohli dať ešte z tých chutných krémešov, Prue?“
Prudence vzdychla. „Nemyslím, že zbankrotujeme pre tvoje ochutnávanie sladkostí, Chas. To je tá najmenšia starosť.“
Constance ostro pozrela na sestru. „Čo je, Prue? Niečo nové?“
Prudence si zložila okuliare a utrela si ich obrúskom. Podržala ich vo svetle, či už cez ne vidieť. Keď zistila, že šmuhy sú preč, znovu si ich nasadila na dlhý nos. „Dnes ráno za mnou prišiel Jenkins ešte smutnejší ako inokedy. Otec ho asi poslal k Harperovcom na Gracechurch Street po portské a niekoľko tuctov fliaš Margaux doplniť do pivnice. Pán Harper však namiesto toho otcovi poslal vysoký nezaplatený účet so zdvorilou žiadosťou, aby ho vyrovnal, skôr ako si objedná ďalšie víno…“
Odmlčala sa, keď prišla čašníčka so striebornou táckou a pohárikom tmavého sherry. Čašníčka položila tácku pred Constance a nadvihla vrchnák, spod ktorého sa ihneď začala šíriť omamná vôňa hrozienkových koláčikov s maslom.
„Vyzerajú chutne.“ Chastity vystrela ruku a jeden si vzala. „Neprekáža ti to, Constance?“
„Nie, si môj hosť. Ale myslela som, že si dáš ešte krémeš.“
„Nie, dám si z týchto, sú lacnejšie.“ Chastity zahryzla do koláča a opatrne si utrela ústa ľanovým obrúskom. „Ako otec zareagoval na účet od pána Harpera, Prue?“
„Myslím… dám si čokoládový koláč, prosím.“ Prudence sa oprela o operadlo stoličky a ukázala na ponuku na vozíku. „Rozhneval sa, vyhrážal, že s Harperom prestane obchodovať. ,Naša rodina vždy bola zákazníkom Harperovcov z Gracechurch Street, už takmer sto rokov…‘“ Napichla si kúsok koláča na vidličku a vložila si ho do úst. „Jeho zvyčajné tirády… ach, naozaj je veľmi dobrý.“
„Možno si aj ja dám kúsok.“ Chastity kývla na čašníčku. „A čo ty, Constance?“
Constance pokrútila hlavou a odchlipla si sherry. „Táto maličkosť mi postačí.“
„Nechápem, ako môžeš odolať všetkým tým sladkostiam,“ poznamenala Chastity. „Ale predpokladám, že práve preto si taká štíhla.“ S pocitom uspokojenia sa pozrela na svoje guľaté prsia stiahnuté živôtikom pod bielou čipkovou blúzkou. „Si však oveľa vyššia ako ja, a tak máš výhodu.“
Constance sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Vráťme sa k predchádzajúcej téme, k peniazom. Dnes popoludní som odniesla niekoľkým predavačom novín nové výtlačky The Mayfair Lady a požiadala, aby ich niekde vyložili. Jeden alebo dva kusy, aby zistili, či sa budú predávať.“
„Posledné číslo?“ Prudence sa načiahla za stôl po veľkú kabelku, vytiahla noviny a rozložila ich.
„Ak sú to ony.“ Constance sa nahla dopredu, aby lepšie videla. „Áno, toto je vydanie s článkom o nových zákonoch o otváracích hodinách v krčmách a hostincoch.“ Namočila si kúsok koláča do roztopeného masla na tanieriku a s chuťou si ho vložila do úst. „Zdôraznila som predajcom tlače, že ich zákazníkov by to mohlo zaujať. Viete. že sa už nebudú môcť do bezvedomia opíjať v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, čím sa zníži opitosť, zvýši produktivita a muži prestanú biť svoje ženy. Ľudia musia mať na tú tému nejaký názor, čo myslíte? Je to niečo, čo ovplyvní život priemerného Londýnčana.“
„A zaujalo to niekoho?“ vyzvedala Prudence, listujúc v novinách.
„No, dvaja súhlasili, že ich na týždeň vezmú a vyložia spolu s ostatnými novinami. Zarobíme však len dve pence, nič viac.“
„Dve pence za výtlačok, to nás z biedy nevytrhne,“ poznamenala Chastity.
„To je ako pre pouličného žobráka,“ pridala sa Prudence. „Inde dostávame šesť pencí.“ Ukázala na ľudí v čajovni. „Presvedčila som poltucta kaderníčok na Regent Street a na Piccadilly, aby ho vystavili na pultoch, Chastity ho zasa ponúkla krajčírkam a klobučníčkam na Bond Street a Oxford Street.“
„S úspechom, musím dodať.“ Chastity sa oprela o stoličku a ľútostivo pozrela na svoj prázdny tanier. „Predstavila som si sama seba ako predavačku. A skrytá za závojom som bola veľmi presvedčivá.“
„To je však len začiatok,“ poznamenala Constance. „Myslím, že by sme mali ponúkať viac… služieb… ak chceme trochu zarobiť.“ Nahla sa nad stôl a stíšila hlas. „Mám nápad, podľa mňa naozaj zaujímavý.“
Aj sestry sa nahli a položili si lakte na stôl. Hlavy s vlasmi medenej farby pritisli k sebe. „Všimli ste si tie kartičky, čo ľudia dávajú do výkladov?“ začala Constance. „Videla som.“ odmlčala sa, keď sa za ňou ozval hlasný kašeľ.
„Ach, lord Lucan!“ vykríkla Prudence, vystrela sa a príliš nadšene sa usmiala na mladého muža, ktorý sa práve priblížil k stolu. „Dobrý deň. Nepočuli sme vás prichádzať.“
Návštevník sa silno začervenal. „Ja. prepáčte.. nechcel som vás vystrašiť ani vyrušiť. Len som sa prišiel opýtať, či mi slečna Chastity venuje tento tanec.“ Ukázal neisto na tanečný parket, kde sa už v pomalom waltze pohybovalo niekoľko párov.
„Bude mi potešením, David.“ Chastity sa naňho nadšene usmiala. „Je milé, že ste ma požiadali.“ Vstala a odtisla stoličku, potom zdvihla obočie na sestry. „Nebudem dlho.“ S tým sa zavesila do lorda Lucana. Smaragdovozelené sukne sa jej zavlnili okolo členkov.
„Chas má toľko trpezlivosti s tými mladými mužmi,“ prehodila Prudence. „Obletujú ju ako osy, no ona nikdy nie je nervózna. Ja by som sa zbláznila.“
„Naša mladšia sestra má veľmi milú povahu,“ usmiala sa Constance. „Nie ako my, drahá Prue.“
„Nie,“ súhlasila Prue. „My sme fúrie. Zjedli by sme ich zaživa, keby sme mali šancu.“
„Spomeň si, ako ju vždy mama chválila, aká je Chas ochotná a prívetivá,“ zdôraznila Constance.
Prudence na to nepovedala nič, chvíľu sedeli mlčky a spomínali na matku, ktorá zomrela pred troma rokmi.
„Myslíš, že sa mama obracia v hrobe pri predstave, že zarábame na The Mayfair Lady?“ opýtala sa Constance, keď sa waltz končil.
„Nie… zatlieskala by nám,“ presviedčala ju Prudence. „Musíme niečo urobiť, aby sme rodinu udržali nad vodou, otec nám s tým nepomôže.“
Po chvíli sa Chastity vrátila k stolu, zavesená do partnera. Sladko sa naňho usmiala, ale nevyznelo to veľmi presvedčivo.
Znova sa chopila slova. „Tak kde sme prestali?“
„Pri zarábaní peňazí,“ pripomenula jej Constance. „Pýtala som sa Prue, či by mama bola zhrozená, keby vedela, že predávame The Mayfair Lady.“
„Nie, určite nie. Podujala by sa na to aj sama, keby bolo treba.“
„Niežeby nebolo. Keby bola stále nažive a otec by vrážal peniaze do čudných podnikov…“ Prudence znechutene pokrútila hlavou. „Prečo vyhadzuje peniaze na také pochybné veci? Kto kedy počul o železnici cez Saharu?“
„Transsaharská železnica,“ zachichotala sa Constance. „Keby sme neboli v takej zúfalej situácii, aj by to bolo smiešne.“
Prudence vybuchla do smiechu, kým sa jej staršia sestra a Chastity snažili udržať vážnu tvár, ale nedarilo sa im to. Ich matka lady Duncanová vštepila všetkým trom dcéram zmysel pre humor.
„Nepozeraj sa na mňa, lebo ma pália uši,“ prehodila Chastity a uchmatla z tácky veľké hrozienko. „Stavím sa, že o nás v tejto chvíli klebetia.“
„A kto?“ opýtala sa Prudence a rozhliadla sa po čajovni. „Práve vošli Elizabeth Armitageová s mužom, ktorého nepoznám.“
„Zaujímavé,“ prehodila Constance. „Cudzí človek na tejto scéne je určite výnimkou. Kde sú?“
„Za tebou, ale neobracaj sa, lebo by to bolo nápadné. Viem, že o nás rozpráva, takmer jej to čítam z pier.“
„Je to veľká klebetnica,“ rozohňovala sa Prudence.
„Na klebetách nie je nič zlé,“ namietla Constance. „Ja si ich stále zapisujem.“ Ukázala na noviny ležiace na stole.
„Pozrite si prvý stĺpček na strane dva o svadbe Patsy Maguireovej.“
„To nie je ozajstná klebeta,“ ohrnula nos Chastity. „Len spoločenská novinka. Každému sa to páči a nie je to zlomyseľné.“
„Viem si predstaviť, že by som napísala aj niečo zlomyseľné, keby to splnilo svoj účel,“ ozvala sa zamyslene Constance. „Mama vždy odhaľovala pokrytectvo, ak si myslela, že to prinesie dobro.“
„Potom by nebolo zlomyseľných klebiet,“ konštatovala Chastity. „Ale zaujímalo by ma, čo o nás hovorí Elizabeth. Musím uznať, že ten muž je celkom príťažlivý. Dosť príťažlivý na to, aby klebetil s lady Armitageovou. Skúsim ich nejako vyviesť z miery.“ Oprela si lakeť na stôl, bradu si vložila do dlane a vážne sa zahľadela krížom cez miestnosť na stôl, kde sa usadila kyprá žena v stredných rokoch s vysokým mužom, ktorému do čela padali vlasy.
„Chas, to sa nehodí,“ karhala ju Prudence, hoci aj ona si oprela lakeť o stôl a zahľadela sa tým smerom. Constance sedela lady Armitageovej chrbtom, takže sa mohla len uškŕňať a čakať na komentár sestier.
„Aha, všimla si to. Už sa hrabe v kabelke,“ povedala spokojne Chastity. „A pozerá sa navôkol, len nie sem. On sa zasa príliš zaujíma o tanečný parket. Možno má rád tango.“
Constance to už nevydržala. Hodila na zem obrúsok, zohla sa poň a nenápadne sa obrátila, aby sa mohla obzrieť cez plece. „Ach, máš pravdu. Je veľmi príťažlivý,“ prikývla. „Povedala by som, že vyzerá naozaj dobre.“
„Podľa môjho názoru sa tvári dosť namyslene,“ ozvala sa Prudence. „Čo keby sme sa cestou von pristavili pri ich stole?“
Constance vážne prikývla. „Len zo zdvorilosti. Elizabeth je rodinná priateľka.“ Mávla na čašníčku, že zaplatia.
„Ale ešte si nám neprezradila svoj druhý nápad,“ pripomenula jej Prudence.
„Poviem ti to, keď sa budeme obliekať na večeru.“ Constance vzala výtlačok The Mayfair Lady, vyhladila stránky dlaňou a Prudence na stôl odrátala mince.
Konečne všetky tri vstali, pozbierali rukavičky, šály a kabelky a spolu vykročili pomedzi stoly. Občas sa pozdravili so známymi, usmiali sa alebo uklonili, vymenili si s niekým pár slov. Takto sa dostali až k stolu, pri ktorom sedeli lady Elizabeth Armitageová a jej záhadný spoločník.
„Elizabeth, ako sa máte?“ Constance sa zdvorilo uklonila. „Hrozné počasie uprostred leta, čo poviete?“
„Naozaj hrozné. Ako sa máte vy, moje drahé? Vyzeráte výborne.“ Lady Armitageová sa na chvíľu zamyslela a trochu smutne sa usmiala. „Polovicu obdobia smútku už máte za sebou.“
„Levanduľová a sivá sú trochu nudné,“ pripustila Constance. „Ale naša mama na tom netrvala.“
„Nie, chudera.“ Lady Armitageová súcitne vzdychla, no potom si spomenula na svojho spoločníka a obrátila sa k nemu.
„Moje drahé, dovoľte mi predstaviť vám Maxa Ensora. Práve vyhral vo voľbách v Southwolde a získal kreslo v parlamente. Jeho sestra je moja priateľka, lady Grahamová. milá osoba. Určite ju poznáte. Pán Ensor, toto sú vážené slečny Duncanové.“ Kývla rukou na džentlmena, ktorý už vstával, aj na dámy.
Constance si uvedomila, že je vyšší, ako čakala, a poriadne urastený a širokoplecí. Mal na sebe čierny redingot, čiernu vestu a nohavice so sivými pásikmi. Všimla si kontrast medzi jeho vlasmi popretkávanými striebristými nitkami a výraznými modrými očami zasadenými pod čiernym obočím. „Constance Duncanová, pán Ensor,“ predstavila sa. „Moje sestry Prudence a Chastity,“ dodala s úsmevom. „Dobre poznáme lady Grahamovú. Momentálne bývate u nej?“
Max Ensor sa úctivo uklonil na pozdrav. „Kým si v blízkosti Westminsteru nenájdem vhodné bývanie, aby som bol vždy naporúdzi, slečna Duncanová.“ Hlas mal prekvapivo jemný, trochu hlboký a výrazný, hodil sa k jeho mocnému telu.
„Pravdaže, to je veľmi dôležité,“ poznamenala Constance a prikývla. „Nesmiete zmeškať dôležité hlasovanie.“
„Presne tak.“ Ostro sa na ňu pozrel, či nezačul náznak posmešku v tej vážnej vete. Nerobí si z neho žarty? Asi sa mýlil, o takých vážnych veciach ako hlasovanie ľudia predsa nežartujú.
„Sadnite si, pán Ensor,“ ozvala sa Chastity. „Zastavili sme sa len na chvíľu, aby sme pozdravili Elizabeth. Aj tak sa už ponáhľame.“
Usmial sa, ale zostal stáť a stále na ne prenikavo pozeral.
„Videli ste tento výtlačok, Elizabeth?“ opýtala sa Constance a položila na stôl The Mayfair Lady.
„Ach, to je hrozné!“ vykríkla lady Armitageová. „Lord Armitage to v dome nepripustí. Kde ste to vzali?“ Načiahla sa však dychtivo po noviny, nedokázala to skryť, hoci sa stále tvárila znechutene.
„V Elisinom salóne na Regent Street,“ vyhlásila promptne Chastity. „Mala na predaj tri kusy.“
„U Heleny som videla niekoľko,“ pridala sa Prudence. „A vo výklade mala ten najkrajší slamený klobúk. Nemohla som odolať, musela som si ho vyskúšať. Do takéhoto lejaku však bol trochu nepraktický. Ale výtlačky mala tiež.“
„Na predaj?“ čudovala sa lady Armitageová. „Predtým sa nikde nepredávali.“
„Nie, ale teraz majú oveľa bohatší obsah,“ ozvala sa zamyslene Constance. „Niektoré články sú celkom zaujímavé. Nájde sa tam čosi aj o svadbe Patsy Maguireovej, možno by sa vám to páčilo.“
„Ach, naozaj, ja.“ lady Armitageová po očku mrkla na stránky. „Možno by som sa na to mohla pozrieť.“
„Nechajte si ich,“ mávla rukou Constance. „Ja som si to už prečítala.“
„Aké milé od vás, drahá, ale domov si to nemôžem odniesť. Ambrose by zúril.“ Súčasne však noviny opatrne poskladala.
„Nechajte ich v odpočivárni, keď ich dočítate,“ navrhla Prudence. „Nikto nemusí vedieť, že ste to čítali.“
„Ach, mala by som ich roztrhať a vyhodiť,“ vyhlásila Elizabeth, ale strčila si noviny do kabelky. „Škandalózny plátok, nič viac.“
„Presne tak,“ zašomrala s úsmevom Chastity. „Článok o Maguireovej je na druhej strane. Uvidíme sa dnes večer na soaré u Beekmanovcov. Pozvali vraj aj opernú speváčku z Milána.“
„Ach áno, prídem. Nie je to síce celkom moja šálka čaju, ale spev obdivujem. Je to pekné.“ Elizabeth si zovrela hrdlo, akoby sa chystala spustiť nejakú áriu.
Milan Buno, literárny publicista
