O ženách Ernesta Hemingwaya vyšiel román Pani Hemingwayová. A prvé, čo vám pri ňom napadne – byť ženou slávneho spisovateľa nie je nič úžasné. Žiadna sláva, ani prepych. Museli čeliť jeho náladám, opatrne našľapovať a predvídať, či práve nebude opitý a koho si zasa privedie domov. Ani jedna z jeho žien nemala na ružiach ustlané…
Nežná staropanenská Hadley, mondénna dračica Fife, emancipovaná ambiciózna Martha, starostlivá, obetavá Mary.
Štyri zákonité manželky Ernesta Hemingwaya. Každá iná, a predsa majú niečo spoločné: nesmiernu lásku k Ernestovi. Znášajú jeho vrtochy, pomáhajú mu bojovať s démonom depresie, prekonávať útrapy tvorby.
Nie sú to len ženy, tých mal slávny bonviván v živote oveľa viac…
Aj o nich sa Naomi Woodová v knihe Pani Hemingwayová okrajovo zmieňuje. Nenazeráme len do manželského spolužitia, ale ocitáme sa aj v bohémskom Paríži dvadsiatych rokov, vo vojnovom Madride, v rezidencii na Floride, vo vile na predmestí Havany, v odľahlom Ketchume v štáte Idaho, kde svetoznámy spisovateľ zakončil svoju životnú púť – tam všade nás zavedie autorka, tam všade hľadá odpoveď na základnú otázku:
Čo núti Hemingwaya uzatvárať stále nové a nové vzťahy, ako to, že nikdy nie je schopný zaplniť prázdno v srdci, zahnať nepokoj?
Pani Hemingwayová je fikcia, hoci v nej nájdete mnohé skutočné mená, lokality, názvy kníh aj presné roky, kedy sa dané udalosti odohrávali. Autorkou je talentovaná britská spisovateľka Naomi Woodová, ktorá získala titul magisterky v odbore tvorivé písanie. V tejto knihe dokazuje, prečo je taká obľúbená a oceňovaná. Jej farbistý štýl v nás vyvoláva pocit, že tak nejako to naozaj mohlo byť.
Woodová v knihe nekritizuje, nemoralizuje, nehodnotí. Jednoducho ponúka zaujímavý pohľad na jedného z najslávnejších a najmilovanejších spisovateľov v histórii, na jeho osobný život.
Začítajte sa do knihy Pani Hemingwayová:
Antibes, Francúzsko
Jún 1926
Všetko tu robia a` trois, v trojici. Raňajkujú, plávajú, obedujú, popoludní hrajú bridž, potom večerajú, popíjajú. Vždy tu zostanú tri podnosy so zvyškami, troje mokrých plaviek, a keď sa hra náhle bez vysvetlenia preruší, na stole ležia tri kôpky kariet. Kamkoľvek sa Hadley s Ernestom pohnú, je s nimi tá tretia — žena, ktorá do ich vzťahu preniká ako nabrúsené ostrie noža do masla. Milenka Hadleinho manžela Fife.
Hadley s Ernestom spávajú na poschodí vo veľkej bielej izbe, Fife spí dolu v menšej. Vo vile vládne ticho, napätie sa dá krájať. Keď im priatelia prinesú mydlo a potraviny, rozpačito postávajú pri plote — majú tých troch vôbec vyrušovať?
Bývajú tu spolu — Hadley, Ernest a Fife. Hoci každému z nich ide táto situácia na nervy, nikto nechce zatrúbiť na ústup ako prvý — ani manželka, ani manžel, ani milenka. Takto tu žijú celé týždne ako vytrvalci, ktorí sa rozhodli krúžiť po tanečnom parkete až do vysilenia.
Slnko už vyšlo, lúče prenikajú dnu a sfarbujú biele bavlnené plachty domodra. Ernest spí. Vlasy má rozdelené cestičkou ako cez deň, jeho veľké telo sladkasto čpie.
Hadley si ho kvôli tomu doberá, vždy keď má náladu. Na opálenej pokožke okolo očí sa mu vytvorili vejáre vrások. Hadley si ho predstavuje, ako sa rozhliada z člna, prižmuruje oči a rozmýšľa, kde má zakotviť, kde budú najlepšie brať ryby.
Je taký neodolateľný, že si už tuším podmanil celý Paríž. Neuveriteľné, čo všetko si môže dovoliť. Očarí hádam každého, od barmaniek po nejedného muža. Sú však aj takí, ktorí ho vnímajú cez výkyvy nálad — raz je krotký ako baránok, inokedy zúrivý ako býk. Nedávno zhodil v Bal Musette jednému známemu z nosa okuliare, lebo sa mu zdalo, že ho znevážil. Nešetrí ani najbližších priateľov — vrátane Scotta Fitzgeralda —, hoci sú starší a úspešnejší.
V chlapoch vyvoláva protichodné pocity, no ženy sú z neho paf, otáčajú sa za ním, prenasledujú ho pohľadmi. Na máloktorú jeho čaro nezapôsobí.
Hadley leží, hľadí do plafóna. Trámy rozožral červotoč. Lampy pôsobia mohutne a ťažko, hoci majú tienidlá z papiera.
Na toaletnom stolíku sa ligocú cudzie flakóny s parfumom. Cez okenice sa prediera svetlo — dnes bude opäť horúco.
Najradšej by zas bola doma v starom dobrom Paríži, v ich chladnom byte, kde sa vôňa pečených holubov mieša so zápachom pisoárov z pavlače. Túži po malej kuchynke a kúpeľni, kde opadáva zvlhnutá omietka, má chuť dať si na obed vajcia natvrdo pri stolíku, ktorý je taký úzky, že sa im dotýkajú kolená. Zvláštne, práve tam sa potvrdilo jej podozrenie. Áno, myslím, že Ernest a Fife sa do seba zahľadeli, vyslovila vtedy Fifina sestra. Viac nebolo treba.
Veru, Hadley by teraz bola najradšej v Paríži alebo v St. Louis, niekde pod popolavou oblohou zatiahnutou oceľovosivými mrakmi, v pľušti — kdekoľvek, len nie v božskom, slnkom zaliatom Antibes, obmývanom fialkastým morom.
V noci tu s tichým žuchnutím padajú do trávy zrelé pomaranče, ráno bývajú rozpľasnuté, plné mravcov. Okolo vily silnie zápach. Už teraz, zavčas rána, bzučia muchy a šuští hmyz.
Hadley vstane, podíde k oknu. Pritisne si čelo na sklo a skúma izbu manželovej milenky. Fife má zavreté okenice.
Aj ich syn Bumby spí dolu, zotavuje sa z coqueluche, čierneho kašľa, práve preto sú tu. Priateľka Sara Murphyová im požičala dom, aby v ňom mohli stráviť karanténu.
Dobrá duša. Ale predovšetkým sa bála, aby Bumby nenakazil ju a jej deti. Hadley sa prechádza po izbách, dotýka sa jej nádherných vecí a s trpkosťou si uvedomuje, že jej manželstvo sa rozpadá v požičaných priestoroch inej rodiny.
Milan Buno, literárny publicista
