Mary Baloghová do detailov premyslela rodinnú ságu Westcottovcov – na začiatku príbehu nájdete dokonca rodokmeň a mená vystupujúce v románe sú vždy vyznačené tučným písmom. Ich línia siaha až do konca 17.storočia, kedy sa vzali Stephen Westcott a Eleanor Coková.
Vysnívaný manžel je nádherná regentská romanca z Anglicka prelomu 18. a 19.storočia, pri ktorej ideálne zrelaxujete. Dostanete potrebnú dávku romantiky, vášne, napätia, dobrodružstva a tajomstiev.
Alexander zdedil nielen titul grófa, o ktorý nikdy nestál, ale aj spustnuté panské sídlo, ktoré si nemôže dovoliť. Nie je dosť bohatý, aby zabezpečil blahobyt všetkým, čo sú naňho odkázaní, a tak vie, že sa bude musieť oženiť s bohatou ženou. Ibaže prv než svoj plán uskutoční, pozve ho na čaj slečna Wren Heydenová a ohúri ho ponukou, aby sa s ňou oženil…
Wren nedávno zdedila veľké bohatstvo, no chýba jej niečo, po čom veľmi túži – manžel a deti. Celý život žila v ústraní, neukazovala svoju tvár nikomu okrem blízkej rodiny a verných sluhov. Teraz si však môže dovoliť kúpiť manžela a pustí sa do toho ako pravá obchodníčka: spíše si zoznam džentlmenov, ktorí možno budú ochotní prehliadnuť jej nedostatky, keď na revanš získajú jej peniaze…
Čitateľky na sociálnych sieťach, či v online kníhkupectvách považujú túto knihu za jednu z najlepších od Mary Baloghovej a dávajú jej 5 hviezdičiek. Najmä kvôli samotnému príbehu a úžasným postavám, ktoré vás budú baviť, ale spôsobia u vás aj zopár slzičiek.
Začítajte sa do novinky Vysnívaný manžel:
„GRÓF RIVERDALE,“ oznámil majordómus, keď otvoril veľké dvojkrídlové dvere na salóne, akoby chcel pustiť celý regiment, potom odstúpil bokom, aby ohlásený džentlmen mohol prejsť okolo neho.
To ohlásenie nebolo nevyhnutné. Wren počula, že prišiel koč, a usúdila, že je to ľahká brička, nie cestovný koč, ani nevstala, aby sa pozrela. A prišiel takmer presne načas. To sa jej páčilo. Dvaja džentlmeni, ktorí pricestovali pred ním, meškali, jeden dokonca celú polhodinu. Tých dvoch poslala preč čo najskôr, ako to bolo možné, a nielen pre to meškanie. Pán Sweeney, ktorý prišiel pred týždňom, mal pokazené zuby a nepríjemne často sa ceril, aj keď sa neusmieval. Pán Richman — ten prišiel pred štyrmi dňami — bol osobnostne nevýrazný, čo pôsobilo rovnako nepríjemne ako zuby pána Sweeneyho. A teraz sa dostavil tretí muž.
Urobil pár krokov a prudko zastal, len čo za ním majordómus zatvoril dvere. Prekvapene sa poobzeral, keď zistil, že v miestnosti sú len dve ženy, pričom jedna z nich — Maude, Wrenina komorná — sedela v kúte s hlavou sklonenou nad vyšívaním, bola tam v úlohe gardedámy. Uprel pohľad na Wren a uklonil sa.
„Slečna Heydenová?“ Bola to otázka. Hoci v duchu ho pochválila za presnosť, hneď ju to rozladilo. Jediný pohľad jej prezradil, že vôbec nie je taký, akého chcela.
Bol vysoký, urastený, bezchybne, elegantne oblečený, tmavovlasý a neznesiteľne príťažlivý. A mladý — odhadovala ho na tridsať. Keby si chcela vysnívať dokonalého hrdinu pre krásny romantický príbeh, vybrala by si presne tohto muža, toho, ktorý stojí pred ňou a čaká, či potvrdí, že je skutočne dáma, ktorá ho pozvala na čaj do Withington Housu.
Ale toto nebola rozprávka a jeho dokonalosť ju vyplašila, oprela sa dozadu a utiahla sa hlbšie do tieňa, ktorý jej poskytovali závesy zatiahnuté na okne z jej strany kozuba. Netúžila po krásnom ani celkom mladom mužovi. Dúfala, že bude starší, taký obyčajnejší, možno plešivý alebo pupkatý, na pohľad prívetivý, ale v podstate… no, taký obyčajný. A že bude mať zdravé zuby a aj osobnostne sa aspoň nejako prejaví. Ale nemohla poprieť svoju totožnosť a bez všetkého ho poslať preč.
„Áno,“ odvetila. „Ako sa máte, lord Riverdale? Sadnite si.“ Ukázala na stoličku pri kozube oproti svojej. Bola dobre vychovaná, samozrejme, vedela, že by mala vstať, aby ho privítala, ale zároveň vedela, prečo zostala v tieni, aspoň nateraz.
Pozrel na stoličku a očividne váhavo si sadol. „Ospravedlňujem sa,“ povedal. „Tuším som prišiel privčas. Obávam sa, že presnosť je jedna z mojich vážnych slabostí.
Vždy urobím chybu, keď sa domnievam, že ak ma niekam pozvali na pol tretiu, čaká sa odo mňa, že prídem o pol tretej. Dúfam, že čoskoro prídu ďalší vaši hostia vrátane niekoľkých dám.“
Keď sa usmial, ešte väčšmi sa vyplašila. Keby mohol vyzerať krajšie ako krásne, teda by tak vyzeral — dokonalý chrup, pri úsmeve v kútikoch očí príťažlivé vrásky, oči belasé ako obloha. Ach, na porazenie! Kto je na jej zozname štvrtý?
„Podľa mňa je presnosť mužská cnosť, lord Riverdale,“ odvetila. „Som obchodníčka, ako možno viete. A ak chce mať človek úspešný podnik, musí si vážiť čas iných, tak ako svoj. Prišli ste presne. Vidíte?“ Rukou ukázala na hodiny na kozubovej rímse. „Pol tretej aj päť minút. A nečakám iných hostí.“
Úsmev mu zmizol z tváre — pozrel na Maude, potom znova na Wren. „Chápem,“ odvetil. „Možno ste si neuvedomili, že so mnou neprišli na vidiek mama ani sestra. Alebo ste si neuvedomili, že nemám manželku, ktorá by ma sprevádzala. Ospravedlňujem sa. Nechcem, aby ste sa dostali do rozpakov alebo aby som vás nejako kompromitoval.“
Položil ruky na opierky na stoličke, čo bolo neklamné znamenie, že chce vstať.
„Ale pozvanie som adresovala iba vám,“ podotkla. „Nie som mladé dievča, ktoré musia chrániť príbuzní pred nebezpečnou spoločnosťou džentlmena. A pokiaľ ide o pravidlá slušného správania, mám tu Maude. Sme viac-menej susedia, lord Riverdale, hoci medzi Withington Housom a Brambledean Courtom je vyše dvanásť kilometrov a ja sa tu vždy nezdržujem, ani vy sa tam nezdržujete.
Ale keď som teraz majiteľkou Withingtonu a odložila som smútok za tetou a strýkom, rozhodla som sa zoznámiť so svojimi susedmi. Minulý týždeň prišiel pán Sweeney, pár dní po ňom pán Richman. Poznáte ich?“
Mračil sa a ešte vždy mal ruky na opierkach stoličky. Vyzeral nesvoj, pripravený pri najmenšej zámienke vyskočiť na nohy.
„Zoznámil som sa s oboma džentlmenmi,“ odvetil, „no nemôžem tvrdiť, že ich poznám. Titul a majetok som získal len pred rokom a zatiaľ som tu nestrávil veľa času.“
„Tak mám šťastie, že ste teraz tu,“ poznamenala, keď sa otvorili dvere na salóne, slúžka priniesla podnos s čajom a položila ho pred ňu. Presunula sa na kraj stoličky, mierne sa obrátila doľava a naliala čaj. Maude ticho prešla cez miestnosť, podala grófovi šálku s tanierikom a ponúkla mu koláčiky.
Milan Buno, knižný publicista
