Biele zasnežené Vianoce na anglickom vidieku. Konvencie a láska k mladšiemu mužovi… To sú hlavné kulisy novej historickej regentskej romance od Mary Baloghovej.
Druhá šanca na lásku.
Osudy šľachtického rodu Westcottovcov pokračujú piatou časťou série, v ktorej Elizabeth Overfieldová rúca spoločenské konvencie tým, že sa zaľúbi do oveľa mladšieho muža.
Lady Elizabeth trávi Vianoce na vidieku v dome svojho brata a jeho manželky, grófa a grófky Riverdalovcov. Pred niekoľkými rokmi ovdovela, a tak uvažuje, že by sa znovu vydala – ak nájde muža, ktorý sa k nej bude správať láskyplne a úctivo. Medzi hosťami je aj grófkin brat Colin Handrich, lord Hodges. Elizabeth a Colin sa spriatelia a ich náklonnosť vyvrcholí nečakaným bozkom, keď pri sánkovačke skončia v snehu. Obaja vedia, že vážny vzťah neprichádza do úvahy, veď Elizabeth je o deväť rokov staršia než Colin.
„Zrazu zatúžila, aby ho ľúbila a aby mal tento okamih, tento akt, auru romantiky. Hlúposť! To si rovno môže želať, aby mala znovu osemnásť rokov, a to, že si to bude želať, jej ešte nezaručí, že sa to splní. Okrem toho existuje veľa podôb lásky…“
Elizabeth aj Colin sa vrátia do Londýna pevne rozhodnutí, že si počas nasledujúcej spoločenskej sezóny nájdu iného, vhodnejšieho partnera. Napriek tomu naďalej udržujú priateľský vzťah a dohodnú sa, že na každom bále si spolu zatancujú jeden waltz. Táto na pohľad nevinná dohoda však obráti ich život naruby, keďže s každým ďalším tancom silnie ich vzájomná príťažlivosť a čoraz nástojčivejšie si kladú otázku, čo sú ochotní obetovať pre lásku…
Mary Baloghová je jednoducho superstar svetovej historickej romance. Má úžasný štýl písania a dokáže do stránok kníh vtlačiť množstvo emócií i nádherné postavy.
Druhá šanca na lásku je pohodová romanca, na ktorú si nájdite čas, aby ste nemuseli od nej odbiehať. Možno bude pár desiatok strán trvať, kým sa do nej ponoríte, ale urobte to: spomaľte, nikde sa nenáhlite a vychutnávajte si tento nádherný príbeh z regentského Anglicka.
Začítajte sa do novinky Druhá šanca na lásku:
NIČ SA NEVYROVNÁ VIANOCIAM v rodinnom kruhu. Vtedy človek cíti, ako ho hreje pri srdci — a je mu tak trochu clivo. A možno naňho doľahne aj melanchólia.
Brambledean Court vo Wiltshire sa stal prvý raz po dlhých rokoch miestom takého stretnutia. Zišli sa tam všetci Westcottovci, počínajúc Eugeniou, sedemdesiatjedenročnou grófkou vdovou Riverdalovou, až po jej najmladšieho pravnuka Jacoba Cunninghama, trojmesačné dieťa bývalej Camille Westcottovej a jej manžela Joela. Všetkých tam pozval Alexander Westcott, terajší gróf Riverdale, hlava rodiny, so svojou manželkou Wren, s ktorou sa oženil len pred polrokom.
V tom dome vyše dvadsať rokov nikto nebýval, Alexander zdedil titul, no panstvo bolo dosť schátrané. Keď tam prišiel bývať, ešte väčšmi spustlo a okolitý park pôsobil smutno, zanedbane. Pre Alexandra to bola ťažká úloha, lebo bral svoje povinnosti vážne, no nemal peniaze, aby s tým niečo urobil. Ten problém sa vyriešil ženbou, lebo Wren bola nesmierne bohatá. Majetok, ktorý priniesla do manželstva, im umožnil napraviť dlhoročné škody, z jednej strany zreštaurovať a upraviť park, z druhej vrátiť blahobyt na gazdovstvá. Ale ani Rím nepostavili za deň, ako pri príchode poznamenala grófka vdova. Ešte im zostávalo dosť roboty. Naozaj dosť. Ale aspoň bolo cítiť, že v dome niekto žije.
Prišlo aj zopár iných hostí, nielen Westcottovci s partnermi a deťmi. Z Bathu prišla pani Kingsleyová a z Dorsetshiru, jej syn a nevesta, reverend Michael a Mary Kingsleyovci. To boli matka, brat a švagriná Violy, bývalej grófky Riverdalovej, ktorá dvadsať rokov žila v manželstve s nebohým grófom, no po jeho smrti vysvitlo, že žili v bigamii a Viola de iure nebola jeho manželka. Nepríjemné odhalenie spôsobilo mnohé komplikácie, ale pre Violu sa všetko skončilo šťastne. Lebo práve v tento deň, na Štedrý večer, sa v dedinskom kostolíku vydala za Marcela Lamarra, markíza Dorchestera. Novomanželia teraz boli v Brambledeane, tak ako Dorchesterove osemnásťročné dvojčatá, syn a dcéra.
A bol tam aj Wrenin brat Colin Handrich, barón Hodges.
Prvý raz po dvadsiatich šiestich rokoch prežíval skutočné rodinné Vianoce, a hoci ešte včera po srdečnom privítaní cítil rozpaky, teraz si to nesmierne vychutnával. V dome zavládol ruch. Ráno sa konala svadba — patrilo by sa dodať, že to bola nečakaná udalosť. Markíz k nim bez varovania zavítal včera večer — vytasil sa zvláštnym povolením na sobáš a naliehavo požiadal Violu o ruku, hoci len pár mesiacov predtým škandalózne zrušil ich zásnuby počas zásnubného večierka vo vlastnom dome.
Ale to bol iný príbeh a Colin to nezažil na vlastné oči. Po svadbe sa konala svadobná hostina, ktorú pod Wreniným dohľadom napochytro usporiadal Riverdalov už aj tak dosť vyťažený personál.
Dnešné popoludnie bolo rozosmiate — smiech sa ozýval vo vyzdobenom dome, všade rozvoniavala čečina, imelo, brečtan a cezmína, trblietali sa zvončeky a mašličky, ako aj iné drobnosti, ktoré sa spájali so sviatkami. Nachádzali sa v salóne, na schodoch, v hale, v jedálni. Na čestnom mieste v strede salóna viselo zo stropu imelo, ktoré tam zavesili pod dohľadom lady Matildy Westcottovej, slobodnej najstaršej dcéry grófky vdovy, a odkedy ním včera ozdobili salón, podchvíľou sa ozýval smiech a pískanie, keď pod ním bozkávali zrumenené mladé dá-my. Dnes uložili do obrovského kozuba vo veľkej sále štedrovečerné poleno a chystali sa ho večer zapáliť.
Hostia zatiaľ chodili hore-dolu, bozkávali sa, červenali, z kuchyne sa niesli lahodné vône vianočného pudingu, medovníkov, plnených košíčkov a šunky, ako aj iných dobrôt, až sa všetkým zbiehali slinky.
A stále žasli, že vonku sneží, ten sneh ich priťahoval ku každému dostupnému oknu oveľa častejšie, než bolo treba, aby sa uistili, že neprestalo snežiť a sneh sa netopí rovnako rýchlo, ako padá. Chystalo sa snežiť už niekoľko dní a konečne dnes počas svadby začal naozaj padať sneh. Odvtedy sa neprestal sypať a teraz ho už musí byť aj po kolená.
V Anglicku bol sneh vzácny, najmä na Vianoce.
Milan Buno, knižný publicista
