„Boli aj iné vojny, iné príbehy, ale pre pisateľa tejto knihy sa nič z toho nedalo porovnať s rozpadom Juhoslávie. Po prvý raz som začal chápať podstatu vojny a konfliktu… Rozpad Juhoslávie bol súčasne rozpadom môjho naivného presvedčenia, že vojna v Európe sa skončila,“ píše Tim Marshall.
Jeho kniha Tieňohra rozpráva, ako ľahko sa po päťdesiatich rokoch mieru vrátila do Európy krvavá vojna. Rozpad Juhoslávie si vyžiadal približne 140-tisíc obetí a jeho záverečná časť sa odohrala v Kosove.
Tim Marshall bol ako vojnový korešpondent priamym svedkom niekoľkých vojensko-politických konfliktov z druhej polovice dvadsiateho storočia. Ako diplomatický redaktor televíznej stanice Sky News pokrýval spravodajsky aj vojnu v Kosove, bombardovanie Juhoslávie a pád režimu Slobodana Miloševića.
Jeho kniha prináša strhujúco vyrozprávaný príbeh, vychádzajúci z autorových osobných skúseností, z jeho priamej prítomnosti na miestach bojov i v priľahlom zázemí, ako aj z rozhovorov s príslušníkmi tajných služieb piatich krajín.
Príbeh o poslednej vojne
Aj po dvadsiatich rokoch od ukončenia vojny v Kosove má zmysel vracať sa k tejto európskej tragédii, najmä ak vieme, že dodnes nie sú všetky rany v regióne zacelené.
Jeho rozprávanie je chronologické, využíva klasickú retrospektívu a zasadzuje udalosti do kontextu. Respektíve ich dôsledky – situácia a postoje Albáncov, Srbov ap. Výborné a inšpiratívne čítanie pre všetkých, ktorý za zaujímajú o históriu a vývin na Balkáne.
Jeho kniha je kombináciou politického i osobného príbehu, čo jej dodáva nielen autenticitu, ale nádych vzrušujúceho dobrodružstva. Ako povedal svojho času Soren Kierkegaard, „život je možné pochopiť len spätne, ale žiť sa musí smerom vpred“. Táto kniha pomáha pochopiť mnohé. A hoci sme nežili na tom území, neboli sme priamo súčasťou konfliktu, kniha môže byť prínosom pre nás, pre všetkých, ktorí sú ochotní nechať sa poučiť…
Prečítajte si krátky úryvok
Spolu s celou Európou som v televízii s nefalšovanou hrôzou sledoval, čo sa to na našom kontinente deje. Mojej generácii pripadalo niečo také naskrze nemožné. Vojna bola predsa niečo ďaleké, čo sa odohráva len na miestach s inými kultúrami. Na našom kontinente vojna nemôže vypuknúť, pretože to všetko máme už za sebou. Vojna určite nemôže prebiehať v Dubrovníku. Ako by sa mohlo niečo také diať tam, kde sme boli na dovolenke? Ale v roku 1991 si obyvatelia Nemecka, Francúzska, Talianska, Švédska a Spojeného kráľovstva pri televíznom spravodajstve hovorili: „Aha, pozrite, ten múr, čo práve vyletel do povetria, stál v prístave neďaleko hotela, kde sme bývali.“ A vojny sa predsa neodohrávajú v mestách, kde sa konali olympijské hry, ako to bolo v Sarajeve. Ale všetko sa to stalo. Keď začali jednotlivé oblasti Juhoslávie vyhlasovať nezávislosť, centrálna vláda sa snažila predísť rozpadu krajiny; tanky vtrhli do Slovinska, plamene zachvátili Chorvátsko, nasledovala Bosna. Obrázky z obliehaného Vukovaru v Chorvátsku pripomínali výjavy z bojov na východnom fronte počas druhej svetovej vojny.
