Vitajte v centre väčšiny démonologických aktivít, v Innsbrucku. Svoje kontakty využívajú na zištné ciele a prominentným klientom z celého sveta poskytujú služby, ktoré sú mimo nášho bežného chápania.
Nesmrteľné srdce?
Čas, ktorý sa dá zvrátiť?
Pohľad do budúcnosti?
Vyberte sa s Radanou do sídla démonológov, kde sa začne jej kariéra. Prichádza tam s čistým svedomím, morálnym pohľadom na svet a so svojím zámerom…no nič nie je iba čierne alebo biele. Jej otec, vodca Západného démonologického spoločenstva, je podľa jedných vrah a podľa druhých svätec…
„Hierarchia tmy – takto démonológovia, ktorí medzi nami žijú tajne, nazývajú tých najnebezpečnejších démonov. Takmer nikto si neuvedomuje, aké katastrofy spôsobili v minulosti a aké ešte len chystajú. Hlavná postava tohto príbehu sa ocitne rovno medzi tými najhroznejšími bytosťami v celom vesmíre,“ opisuje svoj príbeh autorka Adriana Bolyová.
Hierarchia tmy
Radana Vranická sa naučila načúvať vnútornému hlasu, ktorý sa jej ozýva od osemnástych narodenín. Radí jej, predvída budúcnosť, pozná pravdu o každom človeku. Keď ju uprostred horúceho dňa v Prahe napadne démon, vďaka hlasu intuície sa jej podarí uniknúť. Na pomoc však prichádza aj oveľa väčšia záhada – žena, vyslaná Západným démonologickým spoločenstvom. Odvádza Radanu do Innsbrucku, do sídla organizácie, ktorá profituje z kontaktu s všemocnými bytosťami. Tie však s ľudstvom nepaktujú zadarmo.
S neznámym krvilačným svetom, ktorý sa skrýva pod povrchom modernej doby, je Radana nezvratne prepojená. Kým hrozba ešte drastickejšieho Východného spoločenstva stále narastá, Radana čelí aj nadpozemským silám. Ak chce zachrániť seba aj svojich blízkych, ostáva jej jediná a najhoršia možnosť – stať sa skutočnou démonologičkou.
Fascinujúci svet démonológov
Hierarchia tmy z vydavateľstva Ikar je veľmi kvalitné fantasy z pera slovenskej autorky. Vytvorila fascinujúci svet démonológov, o tom ako škodia ľudstvu, zavedie vás do Rakúska, Maďarska i Česka.
Adriana nepotrebuje ohurovať mega zvratmi a šokujúcimi prekvapeniami. Napriek tomu má príbeh dynamiku, spád, plynie a vy knižku nebudete vedieť pustiť z ruky. Veľmi pútavý štýl písania a veľkolepý koniec knihy vás navnadí na pokračovanie, ktoré má vyjsť v decembri pod vianočný stromček.
Adriana Bolyová
Narodila sa a vyrastala v Komárne. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a knihami sa s láskou obklopuje nielen doma, ale aj v práci. V súčasnosti žije v Senci, kde nedávno dokončila fantasy trilógiu s prvým dielom Hierarchia tmy.
„Odmalička v knihách hľadám niečo, čo nemôžem zažiť v skutočnom živote. K fantasy ma raz dávno priviedlo obrovské sklamanie, že naozaj nikdy neuvidím draka, nikdy sa nevrátim v čase a nikdy nezabránim tomu, aby bol svet ovládnutý čiernou mágiou. Ibaže by…“ usmieva sa sympatická Adriana.
Dlhé roky siahala po knihách fantasy autorov a prežívala to, čo vo vymyslených svetoch túžili prežiť oni. Aj keď sa pri ich príbehoch stala čarodejnicou, dračou jazdkyňou alebo elfskou pomstiteľkou, stále si len „požičiavala“ fantastické zážitky iných. Napadlo jej, že vytvorí vlastný svet. Taký, ktorý bude, ako sa povie, presne jej šálka kávy.
„Takto vznikla aj Hierarchia tmy. Je to môj osobný fantasy lunapark plný zázrakov, nadprirodzena, osudových momentov, záhad a hlavne napínavej zábavy. Dúfam, že si ho čitatelia vychutnajú rovnako ako ja,“ dodáva Adriana Bolyová.
Začítajte sa do novinky Hierarchia tmy:
Radana sedela v pivnici pod Strahovským kláštorom a durdila sa. Studený vzduch bol po horúčave, čo vládla vonku, neobyčajne príjemný, no tvrdá podlaha pod zadkom marila všetko pohodlie. Objímala si krvavé kolená, pohľad zapichnutý do Nataše. Tá sa len pokojne opierala o železné dvere a sem-tam na Radanu pozrela, aby sa uistila, či ju netreba priviazať.
Démonologička jej prezradila, že v stenách boli ukryté mocné starobylé runy. Ich významy a spôsob zápisu sa stratili v čase, a preto ich už nebolo možné zhotoviť. Ich ochrana sa dala využívať len tam, kam ich pred stáročiami umiestnili predošlé generácie.
„Keď sem Elias a mama prídu, ostaneme tu trčať do konca života?“ zadudrala Radana.
„Kdeže. Trčať tu môžeme len do konca leta. V septembri musíš byť v Innsbrucku. Spoločenstvo bude po dlhom čase zaúčať nových démonológov. Ak sa za pár týždňov naučíš nebyť hysterická, môžeš byť medzi nimi. Dovtedy nám zo spoločenstva nejakú pomoc isto pošlú.“
Radane sa zdalo, že azda zle počuje. Zovrelo jej žalúdok. Tá ženská mohla rovno zabudnúť, že s ňou niekam pôjde. Netušila, koľko úsilia ju stálo dostať sa na univerzitu v Prahe.
Prečistila si hrdlo, aby mohla lepšie ovládať svoj tón. „Je to lákavá ponuka, ale už dávno som sa rozhodla, že ostanem doma. Mám tu mamu a spolu s priateľom už rok študujem medicínu. No určite to ešte zvážim.“
Nemohla sa dočkať chvíle, keď bude katastrofa zažehnaná a obaja zmiznú tam, odkiaľ prišli. Za pomoc im bola vďačná, no do žiadnej sekty sa pridať nechystala.
Natašin prenikavý pohľad poľahky odhalil jej postoj. Vyrývať nezačala hneď. Najskôr skúsila vľúdny úsmev. Na jej ostrej tvári vyzeral skôr strašidelne. „Chceš byť lekárka? A to už prečo?“
„Moja mama je zdravotná sestra. Často mi hovorí o ľuďoch, ktorým nevie pomôcť. Situácia v krajine je otrasná. Keby som mala dosť peňazí, otvorila by som súkromnú nemocnicu prístupnú pre každého.“
„Nádherné,“ predniesla precítene Nataša. „Po celoživotnej drine by si mala jedinú nemocnicu, ktorá by zachránila pár feťákov a pijanov.“ Začala si tľapkať po nohaviciach. „Kde len mám tie hlúpe vreckovky?“
Radana zrazila obočie. „Velebenie diabla a všetkých jeho detí je určite oveľa vznešenejšie.“
Nataša sa len uškrnula. „Možno zničím tvoje krásne predstavy o jedení ľudských sŕdc a vyvolávaní duší mŕtvych, ale démonológ je povolanie ako každé iné. Sme len špecializovaní prostredníci. Vieme odovzdať bolesť zuba existencii, čo bolesť pojedá ako potravu, a vymeniť ju za zdravie alebo čas alebo hmotnú cennosť. Vymieňame všetko, čoho majú ľudia dostatok, za niečo, čo im chýba. Uzatvárame zmluvy výhodné pre obe strany.“
Radana spozornela. „Viete ľudí zbaviť bolesti?“ uisťovala sa ohromene. „A čo chorôb?“
Odpoveďou jej bol víťazný úsmev. „Nevieš si ani len predstaviť, čo všetko naše spoločenstvo dokáže.“
Nataša sa zvrtla a odstúpila od ťažkých dverí. Reflex jej trhol rukou k vrecku, v ktorom nosila kriedy.
„Čo je?“ Radana sa vyškriabala na nohy. Silno ju pichlo v rane. „Počuješ ich? Už idú?“
Nataša zdvihla ruku, aby ju umlčala. Pomaly pritisla ucho ku kovu a zatvorila oči.
Tichom sa predralo vysoké zapípanie a nasledoval náraz. Nataša odskočila od dverí a Radane pri tom hluku skoro vyletelo srdce z tela.
Znovu nastalo ticho. Počuť bolo len dva zrýchlené dychy. Radana sa pomaly posunula k Nataši a zovrela jej ruku. Keď sa pivnicou rozľahli tri zabúchania, dievča sa trikrát myklo.
„Otvorte,“ zasipel hlas.
Démonologička nestratila hlavu. Odtlačila Radanu dozadu a šepla jej: „Neboj sa, nemôže vojsť. Buď ticho a nechaj to na mňa.“
„Nataša!“ vyhŕkla za ňou potichu, keď žena zamierila rovno ku dverám. Odsunula závoru, no neotvorila ich. „Kto si?“ spýtala sa pevným hlasom. „Cudzím sa neotvára.“
„A načo to chceš vedieť, pani Nataša?“ odpovedal démon. „Nemáš zmluvu s nikým, kto by ma odohnal.“
„Poznáš postup. Hneď ako ťa identifikujem, informujem Ústredie a to nám pošle posily.“ Nataša vytrhla dvere a Radana konečne uvidela, čo za nimi čakalo. Popukaná socha boha Dia blokovala únikovú cestu a prázdnymi kamennými očami zízala na Natašu.
„Síra,“ povedala posmešne a potiahla nosom. Zovrela päsť za chrbtom a potom Radane rýchlo ukázala palec. Stočila ho dole. Mali problém. „Spravil si chybu, Zeus. Zhmotňovať sa do podôb božstiev je výsadou najvyšších hierarchií. No ak sa pokojne vrátiš medzi svojich druhotriednych sírových kamošov, možno si to nechám pre seba.“
„Sírou ma zalial tvoj psík, pani Nataša,“ sipela socha bez toho, aby sa pohla. „Už vieš, odkiaľ som prišiel. Vystrč von toho netvora a ja odpustím tvojmu bezočivému jazyku. Alebo si so sebou vezmem aj ten.“
Aj démonologička sa zmenila na sochu. Chladnú, pevnú a nepoddajnú. „To dievča ti nedám za nič na svete.“
„Uvidíme,“ zasipel Zeus.
Zaznelo dunivé prasknutie a socha zmizla.
Radana vyvaľovala oči.
Zmizla!
Obe chvíľu iba stáli v novom tichu.
„Čo sa stalo?“ prerušila ho Radana roztraseným hlasom. „Kam odišiel?“ Zlé tušenie sa jej takmer vzápätí potvrdilo.
„Išiel po nich, Radana. Chce nás dostať von.“
Milan Buno, knižný publicista
