Privrite oči a nechajte sa preniesť 300 rokov do minulosti, do vtedajšieho Prešporka. Vnímajte naplno vtedajšiu dobovú atmosféru a vychutnajte si mesto v časoch najväčšej slávy.
Ak chcete vedieť, ako vyzerali ulice a námestia Prešporka pred 300 rokmi…a čím sa živili jej obyvatelia…či ako vyzeral v tej dobe život v uliciach a domoch bohatých a menej bohatých občanov – odporúčame novinku Bratislava známa-neznáma.
Ukazuje ako a čím žilo mesto v 18. storočí. Umožňuje nám doslova nazrieť do jeho jednotlivých zákutí.
Kniha Bratislava známa-neznáma (očami Mateja Bela v 18. storočí) je prekladom Belových Notícií o Bratislave tak, ako vyšli v latinskom jazyku v prvej polovici 18. storočia. Ide o historickú prechádzku mestom, kde sa na základe textov a starých obrazov dozviete ako vyzerala Bratislava pred takmer 300 rokmi.
„Zatiaľ čo predchádzajúce publikácie o jednotlivých uhorských stoliciach prinášajú historické a geografické opisy jednotlivých oblastí Slovenska v 18. storočí a sú určené predovšetkým odbornej verejnosti, kniha Bratislava (známa-neznáma) je svojim obsahom a spracovaním iná,“ vysvetľuje editor knihy Daniel Kollár. „Snaží sa viac priblížiť čitateľovi dobové reálie a život v meste tak, ako ho zachytil Matej Bel a jeho spolupracovníci. Ponúka unikátne svedectvo o histórii slávneho slobodného kráľovského mesta a poskytuje jeho aktuálny obraz z tridsiatych rokov 18. storočia.“
Barokové mesto ako na dlani
Publikácia prináša v slovenskom preklade starostlivo vybrané časti z Belovho opisu hlavného mesta dnešného Slovenska. Snahou editorov bolo ponúknuť z pohľadu súčasníka zaujímavý exkurz barokovým mestom a čo najlepšie vystihnúť jeho charakteristiku. Vzhľadom na historický ráz textu sa uvádza meno mesta ako Prešporok a snažia sa pritom zachovávať aj pôvodnú podobu priezvisk historických postáv.
Prekladateľkou knižnej novinky, ktorá vychádza vo vydavateľstve DAJAMA je klasická filologička Erika Juríková, ktorá pôsobí na Katedre klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Podľa jej slov „Matej Bel opisuje Prešporok ako rušné, národnostne zmiešané mestské sídlo so zaujímavými pamiatkami, pestovanými záhradami a upravenými námestiami ozdobenými elegantnými sochami. Osobitne sa venuje národnostne zmiešanému obyvateľstvu, spôsobu jeho života a obživy.“
Odev obyvateľov označuje za vkusný, ženy hodnotí ako dobre urastené, pracovité a vhodné na starostlivosť o domácnosť, i keď trochu škriepne. Prešporčanom však vytýka, že zanedbávajú výchovu a vzdelávanie detí a preferujú skôr dedičné remeslá. Celkovo však označuje Matej Bel hlavné mesto za významné centrum politického, kultúrneho a cirkevného života.
Ako sa žilo pred 300 rokmi?
Kniha Bratislava známa-neznáma je doplnená bohatým obrazovým materiálom s ukážkami z Belovej pôvodiny a mnohými historickými vedutami či obrazmi. Ponúka množstvo informácií o bratislavskej histórii a miestopise. Taktiež ukáže zaujímavé črty života vtedajších Bratislavčanov. Priblíži nám zamestnanie miestnych ľudí, osudy remeselníkov či vinohradníkov (dozvieme sa ako sú pre mesto užitoční zeleninári či aký naturel majú voliari) a pochopíme aj mravy Bratislavčanov. Zaujmú nás aj informácie o tom ako sa ľudia obliekali, ako bývali, aké mali manželstvá či ako pristupovali k vzdelávaniu detí.
Belov farbistý opis umožní všetkým čitateľom intenzívne vnímať atmosféru dobovej Bratislavy a prenesie ich do mesta v časoch jeho najväčšej slávy. Spolu s Matejom Belom sa prejdeme dnešným historickým centrom, navštívime Dóm sv. Martina, prezrieme si kláštorné komplexy a pokocháme sa pohľadom na domy patriace uhorskej korune a najbohatším uhorským šľachticom.
Fascinujúca historická prechádzka
Ako dodáva Erika Juríková, „neobídeme ani radnicu či mestský žalár a nakoniec vystúpime na hradný vrch, kde budeme obdivovať rozsiahly hradný komplex s pôvabným výhľadom do ďalekého okolia. Odtiaľ zídeme strmou cestou do podhradia, aby sme v židovskej štvrti zakončili našu historickú prechádzku.“
Fundovaný preklad, ilustrácie a celková grafická podoba urobia radosť každému záujemcovi o historickú geografiu Slovenska a reálie 18. storočia. A na záver, podľa slov Daniela Kollára, „možno dáte Belovi za pravdu a potvrdíte, že ten, kto nazval Prešporok rajom Uhorska, správne ho nazval.“
Na záver možno dáte Belovi za pravdu a potvrdíte, že „ten, kto nazval Prešporok rajom Uhorska, správne ho nazval“.
