Čierne klamstvá je pikantný príbeh o žene a dvoch mužoch. O tom, keď klamete, kradnete a podvádzate kvôli milovanému…
Miliardár a počítačový génius Brant vystriedal stovky žien, milenky si uňho doslova podávali kľučku. Žiadnu však nikdy nemiloval, až kým ju nestretol…
Layana je kráska s miliónmi na konte. Vyrástla obklopená luxusom a hoci životným štýlom svojich rodičov pohŕda, dostala sa na rovnakú cestu snobského stereotypu. Až kým nestretla jeho, pretože jej obrátil život naruby…
Vášnivé stretnutia Branta a Lyany sú plné pikantného sexu a postupne prerastú do lásky. Brant čoskoro Layanu prekvapí ponukou na sobáš a hoci ho ľúbi, dokonca v myšlienkach už neraz plánovala ich spoločnú budúcnosť, ponuku odmietne.
Brant totiž skrýva temné tajomstvo. Tajomstvo, ktoré by mohlo ohroziť nielen jeho vzťah a budúcnosť s Lyanou, ale aj všetko, čo doteraz v živote vybudoval. Lyana zanedlho odkryje Brantovu masku a príde o všetko, čomu doteraz verila…
A vtedy do jej života vstupuje Lee, presný opak uhladeného boháča. Bezstarostný, občas hrubý a nesmierne sexi. Lee nestojí o nežnosti, je drsný a v posteli dokáže divy. S Lyanou tvoria dokonalú bytosť a ona rozohráva nebezpečnú hru.
Miluje dvoch mužov, spáva s dvoma mužmi.
Môže však dúfať v budúcnosť s mužom, ktorého miluje, a zároveň získať aj toho, po ktorom túži?
Upísala mu dušu už pri prvom bozku.
To však nemala robiť…
Ak si myslíte, že ste podobný príbeh čítali, mýlite sa. Ani zďaleka v ňom nejde o neveru.
Čierne klamstvá vás prekvapia, pohltia, rozpália.
Predslov
Sledovala som Mollin byt v oranžovom mestskom dome v stredomorskom štýle s črepníkmi plnými tmavoružových ibištekov. Pred budovou stál jeho džíp, zablatená debna americkej mužnosti v mori zahraničných áut. Od chvíle, čo tam vošiel, prešlo dvadsaťdva minút. Ruky mal vo vrecku, hlavu sklonenú, kráčal bezmyšlienkovite, akoby tým chodníkom prechádzal už po stýkrát.
Nechtami som nervózne poťukávala po ručnej brzde. Na chvíľu som zatvorila oči a vychutnávala závan klímy. O hodinu mám dohodnutú masáž, takže táto situácia sa musí vyriešiť rýchlo, lebo zmeškám rande s Robertinými rukami.
V pravom hornom byte sa niečo pohlo. Ona. Dvere sa rozleteli. Videla som, ako Leeho hlava rýchlo smeruje dole do otvoreného vchodu a za ňou sa ponáhľa blonďavá hlava. Chmatla ho za košeľu a potom zúrivo rozhadzovala rukami. Nebolo ťažké predstaviť si slová, čo jej vychádzali z úst. Lee, nechoď. Lee, nie je to tak, ako si myslíš! Uvažovala som, či vyslovila slovo láska, či sa ich vzťah dostal na takú úroveň.
Stratil sa mi v schodisku. Predklonila som sa a želala som si, aby som mala so sebou nejaký nápoj a niečo na chrúmanie, na čom by som si mohla pochutnávať, kým moja usilovná práca prinesie ovocie. Musí to vyjsť. Musí to tak byť. Ona ho nemôže mať. On patrí predsa mne.
Zrazu sa jeho hlava objavila medzi autami, kráčal k džípu. Videla som mu do tváre. Bola strohá, črty tvrdé, a ten pohľad… Nikdy som ho na jeho tvári nevidela, ale poznala som ho veľmi dobre. Odhodlaný. Vzrušene som si zopla ruky a zamerala som sa na jej tvár. Bola fľakatá, oči široko otvorené, ústa sa rýchlo pohybovali. Jej obrovské prsia sa nadvihovali, keď niečo kričala a načahovala sa za jeho plecami. Chcela som si stiahnuť okno, len trošku, aby som počula tú výmenu názorov, aby som si tú chvíľu vychutnala o niečo dlhšie.
To je v poriadku. Obráť sa a presuň si ten svoj pekný zadok ďaleko od toho muža. Už sa nebude dotýkať tvojej tváre. Už sa s tebou viac nebude milovať. Tvoje miesto zaberiem ja.
Sledovala som ho, ako nasadá do auta, zabuchne dvere, dostatočne silno, aby blondínka podskočila. A potom, so škripotom kolies – to je ten najkrajší zvuk na svete, lepší ako v mojich predstavách – ju nechal stáť osamelú na parkovisku, potoky sĺz čierne od maskary jej stekali po lícach. Kričala tak hlasno, že zvuk jej hlasu ku mne prenikol aj cez zavreté okná.
Pripíjam na víťazstvo. Uškrnula som sa, v duchu sa potľapkala po pleci a naštartovala mercedes. Vyšla som na cestu a vydala sa juh. Možno sa po masáži zastavím za svojím priateľom. Zoberiem mu sendvič. Svoje víťazstvo oslávim s iným mužom svojho života.
Poslúžte si. Odsúďte ma. Nemáte ani potuchy, čo všetko si moja láska vyžaduje.
Milujem dvoch mužov. Spávam s dvomi mužmi.
Ak si myslíte, že ste podobný príbeh počuli už veľakrát, mýlite sa.
PRVÁ ČASŤ
Toto je príbeh lásky, ale nie takej, o akej sa ľahko číta.
Prvá kapitola
Môj život bol od začiatku nalinajkovaný. Predpokladám, že moji rodičia sa posadili a naplánovali mi ho. Očkovali ho do mňa stálymi pripomienkami a nekonečnými príkladmi, ktorými by som sa mala riadiť. Narodila som sa do bohatej rodiny. Očakávalo sa, že nebudem robiť nič, ale napriek tomu všetko. Očakávali odo mňa najlepšie študijné výsledky, aj keď si boli vedomí toho, že nikdy nebudem pracovať. Brečtanová liga bola povinná, ale len preto, lebo tam by som mala spoznať svojho budúceho manžela. Nemohla som mať ani gram nadváhy, lebo by to bolo trápne, ale nemohla som si telo ani odhaliť, lebo to by bolo nevhodné.
Plán bol jednoduchý. Dosiahnuť úctyhodné výsledky a medzitým sa premeniť na dokonalú manželku. Rýchlo sa vydať. Podporovať manžela, kým on financuje moje záujmy, napríklad dobročinnosť a riadenie domácnosti.
Nikdy sa mi ten plán nepáčil. Snažila som sa prekaziť ho všetkými možnými spôsobmi. Už v mladosti som sa naučila ukrývať zradu a lesť za milý úsmev a nevinný pohľad. V očiach svojich rodičov som sa správala na úrovni. Napredovala som. Menila som sa na ženu, akú si ich DNA zaslúžila. V skutočnosti som však vyčkávala, plánovala a čakala na dôležitý deň: svoje dvadsiate piate narodeniny.
Pred ôsmimi rokmi
Dvadsaťpäť sviečok. Smiešne, že som dostala narodeninovú tortu. Od tohto zvyku by sa malo upustiť ešte pred dvadsiatkou. Napriek tomu tu bola, niesla sa na chudých rukách mojej matky. Matka bola dokonalým obrazom mojej budúcnosti, čo znamenalo botox a iné výplne, našpúlené pery a vytetované obočie. Usmiala som sa, lebo sa to odo mňa očakávalo. Dovolila som jej, aby mi zaspievala. Otcov hlas sa zlomil už pri prvých slovách a pozornosť upriamil na mobil. Usmievala som sa na spoločnej fotke, sfúkla sviečky, naschvál som tri minula, sledovala som, ako sa matkine oči lesknú, ale úsmev na jej tvári ostal nezmenený.
Rozkrojila tortu, nad stolom sa vzniesla vôňa parfum Chanel No. 5 a podala mi čo najmenší možný odkrojený kus torty. Potom sme jedli, traja sme sedeli za stolom pre dvanástich. V miestnosti bolo počuť len cingot striebra o porcelán. Otec sa postavil ako prvý, nechal svoj tanier na stole a pobozkal ma čelo. „Všetko najlepšie, miláčik.“
Keď sme v izbe zostali len my dve s matkou, začalo sa vypočúvanie.
„Chodíš s niekým?“ Položila vidličku. Odtlačila svoj kus torty, ktorého sa takmer nedotkla, a uprene sa zahľadela na moju porciu.
„Nie,“ usmiala som sa, ako ma učili. Vždy sa usmievaj. Úsmev zakrýva pocity.
„Prečo nie? Máš dvadsaťpäť rokov. Už ti ostáva len niekoľko dobrých rokov.“
„Som takto šťastná, mama. Čoskoro si niekoho nájdem.“
„Myslím, že by si sa mala opäť zamyslieť nad Jeffom Rochesterom. Chodila si s ním takmer dva roky.“ Štyri mesiace. Štyri mesiace, ktoré sme natiahli na dvojročný vzťah, aby sme upokojili mojich rodičov a udržali v tajnosti, že je gej.
„Počula som, že Jeff s niekým randí. A medzi nami vôbec nefungovala chémia.“ Odkrojila som si ďalší kus z torty a vychutnávala bolesť v matkiných očiach, keď som ho prehltla.
„Chémia nie je dôležitá. Pochádza z dobrej rodiny, dokáže ťa zabezpečiť.“
Mňa zabezpečí môj trustový fond. Nepotrebujem vzťah bez chémie, väzenie, v ktorom sa budem šialene usmievať a ktorý ma privedie k predčasnej depresii a užívaniu liekov. Nechcem však spomínať trustový fond. Nie teraz, keď ma od ukončenia oslavy delí už iba hodina. Potom pôjdem rovno do banky.
„Janice Wilkinsová mi povedala, že ťa videla pracovať v centre mesta. Povedz mi, prosím, že to nie je pravda.“
Usmiala som sa. „Mám diplom zo štatistiky. Nie je odo mňa nerozumné využiť ho. Robím konzultantku pre jednu farmaceutickú spoločnosť. Dohliadam na niektoré rokovania s Úradom na kontrolu potravín a liečiv.“
„Nerob to, prosím ťa. Práca spôsobuje stres a ten zase predčasné starnutie. A tebe ostáva už len…“
„Niekoľko dobrých rokov.“ Dokončila som a snažila sa udržať príjemný tón. Opäť som si odkrojila z torty. Zoškrabala som všetku polevu z taniera a vsunula si lyžičku do úst a olízala ju. Zabila som tým kus matkinej duše.
„Robila som všetko pre to, aby si mala dobrý život.“
„Aj ja. A odviedla si vynikajúcu prácu, som veľmi šťastná.“
„A čo Ned Wimble? Počula som, že sa rozišiel s Avon.“
Položila som vidličku, pod stolom som si stisla ruky a usmiala sa.
O niekoľko hodín neskôr som odišla z rodičovského domu, tašku s darčekmi som uložila do kufra auta. Kašmírový sveter. Zafírové náušnice od otca. Kniha JD Robba od Becky, slúžky, ktorá o mne pravdepodobne vie viac, ako moji rodičia dohromady. Ona po mne upratala zvratky v kúpeľni, keď som ako opitá tínedžerka v noci netrafila do záchoda. Ona vyhadzovala použité prezervatívy, škatuľky od antikoncepčných tabletiek a fľaše od vodky. Podržala ma, keď som mala pätnásť rokov a srdce mi zlomil Mitch Brokeretch, ktorý si nezaslúžil moje panenstvo a ani moje slzy.
Môj skutočný darček nebol v kufri. Bol to dátum, trustová zmluva, ktorá vznikla pred mojimi prvými narodeninami. Na spoločnom účte na mňa čakalo dvanásť milión dolárov, na ktoré som sa posledné desaťročie mohla pozerať iba z diaľky. S týmto dátumom, s papiermi, ktoré o chvíľu podpíšem, sa vymaním spod vplyvu rodičov, spod ich očakávaní a požiadaviek, ktoré vďaka týmto peniazom posledných dvadsať rokov viseli nad mojou hlavou ako Damoklov meč. Odviezla som sa do kancelárie notára a o tridsať minút neskôr bola zo mňa slobodná žena. Pri východe z budovy Jackson & Scottdale som si dovolila malý úsmev – skutočný. Od ucha k uchu som sa usmievala, keď som vošla do banky a previedla peniaze na účet, ktorý bol výlučne na moje meno.
A potom: sloboda. Chutila neskutočne dobre. Stiahla som strechu kabrioletu a zakričala do vetra. Večer som oslavovala s jedným z vrátnikov mojej budovy, s dvadsaťjedenročným deckom, čo pri sexe nič nevydržal, ale priniesol dobrú trávu a smial sa na mojich vtipoch.
Bol to smutný začiatok môjho nového života.
