Čo ak by vám desaťročné dieťa pokojne povedalo, že v minulom živote bolo sériovým vrahom a presne by vám opísalo miesta, kde pochovalo svoje obete? Sebastian Fitzek v psychotrileri Nebudeš si pamätať posúva hranice tohto žánru a kladie otázky, ktoré sú rovnako desivé ako fascinujúce.
Tento autor je majstrom znepokojenia a zimomriavok. Donúti pochybovať o každej postave – vrátane tých najnevinnejších.
Jednoducho, Fitzek je jeden z najúspešnejších nemeckých autorov psychotrilerov a je známy tým, že rád búra očakávania čitateľov. Že sa vyžíva v tom, ako nás zaskočí, prekvapí a šokuje. V tomto príbehu ide ešte ďalej. Hlavnou postavou nie je vyšetrovateľ ani policajt, ale trestný právnik Robert Stern – muž, ktorý je zvyknutý pracovať s dôkazmi, logikou a faktami.
Keď však prijme žiadosť o stretnutie s novým klientom, ocitne sa v situácii, na ktorú ho nepripravila žiadna právnická prax. Jeho klientom je desaťročný Simon, krehký, smrteľne chorý chlapec, ktorý s absolútnou istotou tvrdí, že si pamätá svoj minulý život. A v ňom bol vrahom.
Spomienky, ktoré by nemali existovať
Simonove tvrdenia by sa dali považovať za detskú fantáziu alebo následok psychickej traumy, keby neboli až desivo konkrétne. Mená, miesta, spôsoby zabitia. Robert Stern sa spočiatku drží racionality, no jeho skepticizmus sa rýchlo rozpadá vo chvíli, keď v podzemí opusteného priemyselného areálu nájde presne to, čo mu chlapec opísal – ľudské pozostatky s lebkou rozštiepenou sekerou.
A to je len začiatok. Simon totiž nehovorí len o dávnej minulosti. Niektoré vraždy sú až nepríjemne „čerstvé“. Minulosť a prítomnosť sa začínajú prelínať a Stern sa postupne prepadá do labyrintu, v ktorom prestávajú platiť bežné pravidlá logiky.
Fitzekova hra s čitateľom
Jednou z najsilnejších stránok románu je práve neustála neistota. Fitzek majstrovsky manipuluje nielen postavami, ale aj s nami, čitateľmi. Núti nás prehodnocovať, komu veriť a čo je pravda. Je Simon obeťou? Manipulátorom? Alebo len nástrojom v oveľa väčšej a temnejšej hre?
Autor sa dotýka tém, ktoré sú znepokojivé, no mimoriadne pútavé: pamäť, reinkarnácia, vina, zodpovednosť a otázka, či môžeme niesť dôsledky za činy, ktoré si nepamätáme. Alebo ktoré sme možno ani nespáchali.
Postavy, ktoré nie sú čiernobiele
Robert Stern je presvedčivý hlavný hrdina. Je inteligentný, skeptický, no zároveň ľudský. Jeho vnútorný boj medzi profesionálnym odstupom a rastúcou posadnutosťou prípadom patrí k najzaujímavejším rovinám knihy. Simon je zasa jednou z najdesivejších detských postáv v modernom thrillery. Nie pre brutalitu, ale pre pokoj, s akým hovorí o smrti.
Fitzek opäť dokazuje, že vie vytvárať postavy, ktoré nie sú len figúrkami v deji, ale psychologicky prepracovanými osobnosťami s vlastnými démonmi.
Ako je u Fitzeka zvykom, dej má rýchle tempo a kapitoly sú krátke, čo núti čítať „ešte jednu a ešte jednu“. Autor pracuje s nečakanými zvratmi, ktoré často menia celý pohľad na príbeh. To, čo sa spočiatku javí ako nadprirodzená záhada, sa postupne mení na temný psychologický experiment.
Zaujímavosťou je, že Nebudeš si pamätať patrí medzi Fitzekove knihy, ktoré najviac rozdeľujú čitateľov – práve pre svoju odvahu ísť za hranice klasického psychotrileru. Mnohí ju však považujú za jednu z jeho najodvážnejších a najznepokojujúcejších kníh.
Rozhodne treba oceniť najmä originálny námet, mrazivú atmosféru a schopnosť autora udržať napätie až do posledných strán. Je to psychotriler, ktorý sa dostane pod kožu. Príbeh, na ktorý sa nedá zabudnúť.
Ak raz vstúpite do Fitzekovho sveta, jedna vec je istá – nie všetko, na čo zabudnete, zostane pochované.
Foto: Skveleknihy.sk
