Pamätáte si na obdobie, keď najväčším problémom bolo zistiť, či sa niekomu páčite, prežiť prvý deň v škole alebo sa spamätať z poriadneho trapasu? Paula Semoková si tým všetkým prechádza a robí to tak zábavne, že sa pri čítaní budete usmievať od prvej stránky. Je tu nové vydanie kultovej knihy Džínsový denník aj s oriezkou.
Zuzka Šulajová vás pozve priamo do hlavy pätnásťročnej Pauly Semokovej, ktorá si zapisuje všetko, čo jej život prinesie – od školských problémov cez rodinné situácie až po nekonečné analyzovanie záhadného správania chalanov.
Nemáte však pocit, že čítate príbeh. Máte pocit, že počúvate kamarátku.
Mnohé tínedžerské hrdinky bývajú buď príliš dokonalé, alebo naopak umelo výstredné. Paula pôsobí, akoby sedela vedľa vás v autobuse. Dokáže byť vtipná, neistá, občas teatrálna a často si robí starosti s vecami, ktoré sa o týždeň ukážu ako úplné maličkosti. Lenže presne tak funguje pätnásť rokov.
Jeden z najzábavnejších momentov knihy nastane, keď sa Paula rozhodne z nudy prehrabať záhradu v plavkách a zároveň sa opáliť. Potom začuje smiech z ulice a zistí, že jej z plaviek vykĺzol prsník. „Ja už nikdy nevyleziem z domu…“
Takýchto scén je v knihe množstvo. Nie sú nasilu smiešne. Sú smiešne preto, že sú bolestivo pravdivé. Kto nikdy nezažil trápnu situáciu, ktorá sa mu v hlave prehrávala ešte týždeň, nech prvý hodí denníkom.
Rišo, Denisa a záhada menom chalani
Samozrejme, nemôže chýbať romantika. Ale nie tá filmová, kde sa všetko vyrieši jedným pohľadom. Paula rieši presne tie otázky, ktoré rieši väčšina tínedžerov. Páčim sa mu? Nepáčim? Bola tá pusa na líce len kamarátska? Prečo povedal toto? Prečo sa správa úplne opačne? A čitateľ pri tom často krúti hlavou, pretože vie niečo, čo Paula ešte netuší.
Práve táto kombinácia humoru a prvých citov robí knihu takou návykovou. Často sa pristihnete pri tom, že chcete otočiť ďalšiu stránku len preto, aby ste zistili, čo si vlastne Rišo myslí.
Príbeh vzniku Džínsového denníka je takmer rovnako zaujímavý ako samotná kniha. V novom prológu Zuzana Šulajová spomína, že keď začala knihu písať v roku 2003, mala iba sedemnásť rokov. Príbeh nevznikal v počítači ani s plánom na vydanie. Písala ho do obyčajného modrého zošita. „Predstavovala som si, že zošit má potlač džínsov. Odtiaľ názov Džínsový denník.“
Kniha pôvodne nemala nikdy vyjsť. Po dopísaní skončila v zásuvke. Až po rokoch ju autorka znovu vytiahla, prepísala do počítača a poslala vydavateľstvu len s prosbou o spätnú väzbu. Nežiadala vydanie. Nečakala úspech. A práve z tohto nenápadného experimentu vznikol jeden z najúspešnejších slovenských románov pre mládež.
Prečo funguje aj dnes?
Mohli by ste si povedať, že svet sa za dvadsať rokov zmenil. Dnešní tínedžeri majú sociálne siete, smartfóny a úplne iné starosti. Lenže naozaj? Prvé lásky zostali rovnaké. Trapas je stále trapas. Neistota je stále neistota. A pocit, že vás nikto nechápe, prežíva každá generácia nanovo.
Keď Džínsový denník vyšiel v roku 2007, slovenská tvorba pre tínedžerov bola oveľa chudobnejšia než dnes. Kniha preto zaplnila prázdne miesto, ktoré tu dlho existovalo. Čitatelia si Paulu okamžite obľúbili. Nasledovali ďalšie diely a z jednorazového pokusu vznikla séria, v ktorej Paula postupne dospieva, starne a prežíva ďalšie životné etapy. Nie každá kniha sa môže pochváliť tým, že vyrastala spolu so svojimi čitateľmi. Džínsový denník to dokázal.
A možno práve preto sa k nemu mnohí vracajú aj po rokoch. Nie iba kvôli príbehu, ale kvôli pocitu. Kvôli spomienke na obdobie, keď najväčšou životnou záhadou bolo zistiť, čo si o vás myslí spolužiak z vedľajšej triedy.
Foto: Skveleknihy.sk
