„Neexistuje nič zábavnejšie, než pozorovať ľudí v ich prirodzenom prostredí,“ poznamenal Raoul. „Spia na chrbte s otvorenými ústami, nepochodujú hore-dolu a netvária sa panovačne, akoby im všetko patrilo. Väčšinu času sa vyvaľujú, zaháľajú, napchávajú sa jedlom a nalievajú nápojmi. Ich stretnutia sú iné. Často sa zhromaždia vo veľkých svetlých miestnostiach, naparujú sa a dohadujú, kto je dôležitejší. Rád by som videl, ako by to vyzeralo, keby dnu vletel kŕdeľ vtákov a posadal by si im na hlavy. No len čo sa ocitnú sami, zrazu nevedia, čo so sebou.“
Tuláci v Paríži je príbeh o nezvyčajnom priateľstve malého osemročného chlapca Étienna a zvierat, ktoré stretne v Paríži. Príbeh napísala držiteľka Pulitzerovej ceny Jane Smiley, takže určite si ho vychutnáte.
„Ak hľadáte knižku, ktorá vám poskytne príjemný únik z reality, začítajte sa do tejto čarovnej rozprávky pre veľkých i malých,“ odporúča New York Times.
Tuláci v Paríži
Ocitneme sa v Paríži, na dostihovej dráhe, kde je aj bystrá kobylka Paras. Je večer a zrazu zistí, že niekto nechal otvorené dvierka jej boxu. Prejde cez dvere a vyberie sa do mesta, zatúla sa do rôznych uličiek, spoznáva zvuky a pachy veľkomesta, stretne elegantného nemeckého stavača Fridu a spolu sa utáboria na Martových poliach pri Eiffelovke. Je tam veľa zelene, takže sú dobre ukrytí. Pridá sa k nim aj potkan Kurt a ostrieľaný krkavec Raoul.
No a jedného dňa stretnú spomínaného chlapca Étienna, ktorý žije neďaleko so svojou takmer storočnou starkou. Blížia sa Vianoce, mesto sa zahaľuje do nádhernej výzdoby a my sledujeme nezvyčajné priateľstvo.
Tuláci v Paríži je čarovný imaginatívny príbeh, ktorý je tak trochu oslavou zvedavosti, vynaliezavosti a dobrodružstva. Je o túžbe po skutočnej láske a slobode. Pohladí vás po duši, pôsobí ako balzam v súčasnom zložitom období. Miestami vás rozosmeje, pobaví a som si istý, že keď si doň skutočne ponoríte, aspoň na chvíľu si budete užívať skutočnú bezstarostnosť.
Jane Smiley opäť dokázala prekvapiť. Možno ste čítali jej megahit Tisíc akrov, a tentoraz ide ešte ďalej. Okrem pocty Parížu, okrem láskavého príbehu sa mi páči najmä to, ako dokázala svoje priezvisko Smiley preniesť do príbehu: pretože Tuláci v Paríži vám isto vyčaria úsmev na tvári. A zároveň je to veľmi múdra rozprávka pre dospelých.
JANE SMILEY
Americká spisovateľka, autorka mnohých bestsellerov a držiteľka viacerých významných ocenení vrátane Pulitzerovej ceny za beletriu v r. 1992 (za román A Thousand Acres). Žije v Carmel Valley v severnej Kalifornii a okrem písania sa venuje chovu koní.
Začítajte sa do novinky Tuláci v Paríži:
Paras vyhrala dostihy. S veľkou radosťou preskočila všetky prekážky, mala pocit, že je vo vynikajúcej forme. Gaštanový valach, ktorý skončil na druhom mieste, za ňou zaostal tak ďaleko, že ani nepočula dupot jeho kopýt (pravda, istú zásluhu na tom mali aj kričiaci diváci). Cez cieľovú čiaru takmer pretancovala. Všetci sa veľmi tešili — džokej z nej zoskočil saltom vzad, ošetrovateľka ju pobozkala, od svojej trénerky Delphine dostala objatie a tri kocky hnedého cukru a neskôr, keď sa upokojila a vychladla, aj obrovskú dávku chutnej mrkvy.
Boli to posledné preteky nielen v ten deň, ale aj za celý rok — bol začiatok novembra. Dodávka odviezla štyri kone ešte pred dostihmi a mala sa vrátiť po ňu, ale meškala. Stajňa bola prázdna a jej ošetrovateľka Rania povedala, že si odskočí na toaletu. Prečo sa nevyciká priamo tu v stajni? pomyslela si Paras, no na túto otázku nikdy nedostala odpoveď.
Na rozsiahlu zeleň dostihovej dráhy v parížskej štvrti Auteuil zosadal súmrak. Z prekážok ostali len tmavé obrysy, črtali sa na pozadí stále zelenej trávy. Kým Paras obdivovala tento výhľad, oprela sa o dvierka svojho boxu ako už veľakrát, no tentoraz sa prihodilo niečo, čo sa ešte nikdy nestalo — dvierka sa otvorili. Po krátkom zaváhaní opatrne vyšla na jemný vrždiaci štrk a odfrkla si. Všade bolo ticho.
Videla, že všetky boxy sú tmavé a prázdne. Jedinou jasnou farbou široko-ďaleko bola žiarivá zeleň dostihovej dráhy. Pri pohľade na ňu si Paras najprv netrúfala vydať sa do neznáma. Ale bola to veľmi zvedavá kobylka.
Pri nohách jej ležalo niekoľko predmetov, ktoré tam nechala Rania — ošetrovateľský kufrík plný kief, Parasina modrá prikrývka a čosi, čo sa podľa jej informácií volá kabelka. To jediné Paras zaujalo — už videla veľa kabeliek a často o nich počúvala. Práve vyhrala dostihy a vedela, že má dostať odmenu — možno je to práve táto kabelka. Sklonila hlavu, oňuchala ju a našla rúčku. Zdvihla kabelku a odklusala z pozemku pred stajňou na dostihovú dráhu. Hoci práve odbehla dlhé preteky so štrnástimi prekážkami, bola plná energie. Vyhodila nohy do vzduchu a zaerdžala.
Milan Buno, knižný publicista
