Charlotte Link
Hviezdy Marmalonu
Slovenský spisovateľ 2009
Kniha prichádza na pulty kníhkupectiev 23. novembra 2009
Pútavý historický román sa odohráva v Anglicku za vlády Henricha VIII. Mary Askewová vyrástla v biednych pomeroch, no nechce sa zmieriť so životom na okraji spoločnosti. Jedinú útechu nachádza u priateľa z detstva Fredericka, dediča panstva Marmalon. Bystrej a ctižiadostivej Mary nechýba odvaha čeliť novým a novým úderom osudu a neochvejne ide za svojím cieľom: stať sa raz paňou na Marmalone.
Ukážka:
„Pán de Maurois, to naozaj nie je možné,“ povedala Mary, „prídete si sem, opýtate sa otca, či sa so mnou môžete oženiť, a čakáte, že budem súhlasiť.“
Stáli v malej izbičke vedľa kuchyne, ktorá sa nikdy nepoužívala, a preto bola chladná a plná prachu, ale bola to jediná miestnosť v dome, kde sa dalo nerušene pozhovárať.
Nicolas sa opieral o stenu, nohy prekrížené, ruky prekrížené na prsiach, a pobavene sledoval Marinu rozčúlenú tvár.
„Mary, aspoň chvíľu buď rozumná,“ povedal, „nadávaš mi, namiesto toho, aby si sa mi radostne hodila okolo krku. Nemusíš sa predo mnou pretvarovať. Viem, že nemáš inú možnosť, ako vydať sa za mňa.“
„Ach, naozaj nie?“
„Pravdaže nie. Nepoznám ťa príliš dobre, ale dosť dobre, aby som vedel, že v tomto dome nežiješ dobrovoľne a robíš slúžku tým dvom zanedbaným chlapom. Vyzeráš zle, vyčerpane a celkom tak, akoby si dňom a nocou nepremýšľala nad ničím iným, než nad tým, ako by si mohla ujsť. Mary,“ ironický hlas mu zmäkol, podišiel k nej a vzal ju za ruky. „Mary, chceš tu aj ty spustnúť? Poď so mnou. Pôjdeme do Londýna a sľubujem ti, že budeme mať vzrušujúci život!“
Neskrývaná neha v jeho očiach Mary odzbrojila. Nie žeby odrazu uvažovala nad tým, že sa zaňho vydá, ale po prvý raz za celé mesiace sa s ňou niekto rozprával priateľsky, a to sa jej dotklo väčšmi ako všetky urážky od jej rodiny.
„Máte pravdu,“ povedala ticho, „rada by som odtiaľto odišla. Ale, Nicolas, nemôžem sa za vás vydať. Nemôžete ma zobrať so sebou…“
„Mary! Zvyčajne ide ženám o to, aby ich spojenie s mužom bolo spečatené čo najpočestnejšie! Nie, nie, poklad môj, chcem ťa celú, telo i dušu, navždy!“
„Pochopte predsa… veľmi som milovala iného muža a nemôžem jednoducho…“
„Ó nie, prosím, nie,“ Nicolas zdvihol odmietavo ruky, „Mary, ušetri ma toho! Je veľmi milé, čo hovoríš, a veľmi dojemné, ale dávaj si pozor, aby si nenašla priveľké zaľúbenie v celoživotnom smútení za stratenou láskou z mladosti. Môže to byť pôsobivé, ale si na to, skrátka, primladá. Mala si šestnásť, keď zomrel, a ani sebe, ani mne nemôžeš nahovoriť, že sa z toho nedostaneš!“
Otrasená na neho pozerala. Ako s ňou môže tak kruto hovoriť?
„Čo už vy len viete o láske?“ povedala napokon trpko. „Mrhali ste niekedy na nejakého človeka čistým citom? Mrháte ním na mňa? Ešte raz sa vás spytujem, Nicolas, prečo ste prišli? Istotne nie s úmyslom oženiť sa so mnou!“
„Už som povedal, prišiel som, aby som sa pozrel, čo sa s tebou stalo. Veľa som na teba myslel, Mary. Na tvoje modré oči, pekné ryšavé vlasy, na spôsob, ako chodíš a držíš vzpriamene hlavu, ako sa ti zostrí hlas, keď sa nad niečím rozčuľuješ. A vieš čo, naozaj si ešte krajšia, ako si ťa pamätám.“
Mary mimovoľne odvetila: „Dnes vyzerám strašne.“
„Nie, nevyzeráš!“ Znova ju chytil za ruky a naklonil sa k nej: v tmavých očiach mal túžbu a výraz, ktorý by Mary u každého okrem neho považovala za zamilovanosť. Chcel ju pobozkať, ale odvrátila tvár.
Keď naňho opäť pozrela, jeho oči ju chladne pozorovali.
„Daj si pozor, Mary, nemám chuť postávať tu večne, v tejto prekliatej izbe o chvíľu zamrznem. Máš dve možnosti: Buď ostaneš tu a dáš sa šikanovať otcom, alebo sa za mňa vydáš a odídeš so mnou do Londýna. Popremýšľaj nad tým, čo uprednostníš.“
„To je vydieranie!“
„Ale nie. Nechám ti voľnosť výberu.“
„Prečo to robíte? Prečo sa chcete vzdať svojej nezávislosti?“
„O to si nerob starosti. Viem, čo robím.“ Nicolas bol dvoma krokmi pri dverách a otvoril ich. „Idem do hostinca a prenajmem si izbu,“ povedal, „do zajtra mi daj, prosím, vedieť, ako si sa rozhodla. Dlhšie čakať nebudem!“
Dvere za ním s rachotom zapadli. Mary počula jeho kroky na ulici. Zmätene stála uprostred izby a premýšľala, či posledné hodiny boli sen alebo skutočnosť.
