Jubilejná 10.kniha Mary Baloghovej v slovenčine. začalo sa to knižkou Pravá láska, pokračovalo Dokonalou láskou až po vlaňajší príbeh Žiť pre lásku a už 18.januára vyjde desiata kniha tejto obľúbenej autorky s názvom Láska ako sen.
Prečítajte si viac vrátane veľkého úryvku a uvidíte, že sa máte na čo tešiť:-)
Flavian, vikomt Ponsonby, bol zdrvený, keď ho po návrate z bojiska zradila snúbenica. Teraz sa žena, čo mu zlomila srdce, vrátila a všetci si želajú, aby obnovili zásnuby. Všetci okrem Flaviana, ktorý v panike vbehne rovno do náručia očarujúcej mladej ženy.
Agnes Keepingová nikdy netúžila po láske. Zrazu však stretla charizmatického Flaviana a zaľúbila sa tak pochabo a vášnivo, že bez váhania prijala jeho žiadosť o ruku.
Keď Agnes zistí, že Flavian jej ponúkol manželstvo len preto, aby sa pomstil bývalej láske, rozhodne sa od neho odísť. No Flavian nemá v úmysle dopustiť, aby sa rozišli, najmä keď sa aj on vášnivo a celkom nečakane zaľúbil…
Láska ako sen je nevšedná romanca z regentského Anglicka. Začítajte sa do nej hneď teraz:
Všetci odložili bokom každodenné starosti, aby sa dobre zabavili na dožinkovom bále v Middlebury Parku. A všetci prišli osláviť šťastné, čoskoro plodné manželstvo mladého vikomta, ktorého tak veľmi ľutovali, keď sem prišiel pred tri a pol rokom, slepý, sám, doslova udusený starostlivosťou svojej matky, starej matky a sestier. Prišli osláviť jeho manželstvo s drobnou ženou, ktorá si svojím šarmom a bezmedznou energiou získala takmer všetky srdcia, hoci tam bývala ešte len sedem mesiacov.
Ako by Agnes mohla stáť bokom a neoslavovať s nimi? V skutočnosti to robila. Tancovala každé kolo a bola rada, že aj Dora si zatancovala do vôle. Na večeru ju odviedol pán Pendleton, jeden z vikomtových švagrov, prívetivý džentlmen, ktorý sa jej venoval počas stolovania, pričom z druhej strany sa jej prihovárala pani Pearlová, vikomtova stará matka z matkinej strany.
Pred večerou odzneli prípitky, príhovory a po hostine sa krájala svadobná torta. Bolo to celkom ako na riadnej svadobnej hostine.
A po večeri sa malo znova tancovať – a to waltz. Mal to byť prvý waltz v ten večer a zároveň asi aj posledný a vyvolal medzi hosťami značný záujem, lebo hoci v Londýne a iných veľkých mestách sa tancoval už niekoľko rokov, na vidieku sa ešte vždy považoval za nebezpečný a na tanečných zábavách ho málokedy zaradili do programu. Agnes však ovládala kroky. Cvičila si ich s Dorou, ktorá učila tancovať niektoré svoje žiačky, ktorým dávala hodiny klavíra, medzi nimi aj Sophiu. Dora sa zdôverila Agnes, že vikomtka bude waltz tancovať so svojím strýkom.
Ale keď Agnes obrátila hlavu, aby zistila, prečo nastal rozruch a zaznel smiech, pochopila, že Sophia neplánovala tancovať so strýkom. Ktosi začal pomaly tlieskať a ostatní sa pridali.
„Zatancuj si s ňou waltz,“ ozval sa ktosi – bol to pán Harrison, dobrý priateľ lorda Darleigha.
Agnes videla, že Sophia stojí na parkete s vystretým ramenom, v ruke drží ruku vikomta Darleigha. V zružovenej tvári sa zračil smiech. Ach bože, usiluje sa presvedčiť manžela, aby si s ňou zatancoval. A teraz polovica hostí v sále rytmicky tlieskala. Agnes sa pridala.
A všetci skandovali slová pána Harrisona: „Tancujte s ňou! Tancujte s ňou!“
Vikomt urobil pár krokov so Sophiou na prázdny parket.
„Ak sa verejne znemožním,“ povedal vikomt, keď skandovanie a potlesk dozneli, „boli by ste všetci takí láskaví a tvárili sa, že ste nič nevideli?“
Hostia sa zasmiali.
Kapela nečakala na ostatných.
Agnes si pritisla ruky na hruď a dívala sa s ostatnými – dúfala, že vikomt sa neznemožní. Spočiatku tancoval trochu nemotorne, no v tvári sa mu zračil smiech a tak sa z toho tešil, že Agnes musela potláčať slzy. A potom našiel rytmus a Sophia naňho hľadela s takým žiarivým obdivom, že hoci Agnes zúrivo žmurkala, jedna slza jej predsa len stiekla po líci. Zotrela si ju špičkou prsta a úzkostlivo sa obzerala okolo seba, či si to niekto všimol. Nevšimol, zato ona postrehla, že viacerým ľuďom sa podozrivo lesknú oči.
Po pár minútach hudba stíchla a k vikomtovi a vikomtke sa pridali aj iné páry. Agnes si spokojne, možno aj trochu roztúžene vzdychla. Ach, bolo by krásne, keby…
Obrátila sa k Dore. „Dobre si to naučila Sophiu,“ pochválila ju.
Ale Dora upierala pohľad ponad sestrino plece.
„Mám dojem,“ zamrmlala, „že niekto si ťa vyhliadol a chce ti už druhý raz venovať pozornosť. Obávam sa, že celý týždeň sa s tebou nebude dať vydržať.“
Agnes nestihla odpovedať ani obrátiť hlavu, aby zistila, na čo – alebo na koho – Dora hľadí.
„Pani Keepingová,“ ozval sa príjemný hlas vikomta Ponsonbyho, „d-dúfam, že nemám nijakého rivala v tomto kole. To by ma zdrvilo. Ak už m-mám tancovať waltz, chcem ho tancovať s rozumnou p-partnerkou.“
Agnes otvorila vejár a obrátila sa k nemu.
„Skutočne, mylord?“ zatiahla. „A prečo si myslíte, že som rozumná?“ A vôbec, bol to kompliment?
Blúdil jej očami po tvári.
„V očiach vám vidím svetlo a p-pery máte mierne zvlnené, čo dokazuje, že nielen p-pozorujete život, ale si ho aj užívate. A ak sa nemýlim, ste p-pobavená pozorovateľka.“
Bože dobrý! Prekvapene naňho pozrela. Dúfala, že nikto si to nevšimol. Nebola si istá, či je to pravda.
„Ale prečo chcete tancovať s rozumnou partnerkou práve waltz, a nie iný tanec?“ spýtala sa.
Rozumné by bolo prijať jeho pozvanie do tanca bez dlhých rečí, lebo si nevedela predstaviť nič krajšie než tancovať waltz na ozajstnom bále. A kapela určite každú chvíľu spustí, hoci čakala, kým sa na parket postavia ďalšie páry. A ona mala príležitosť tancovať waltz s vikomtom Ponsonbym.
„Človek od začiatku až do t-trpkého konca tancuje s p-partnerkou zoči-voči,“ poznamenal. „Musí d-dúfať, že s ňou bude viesť zaujímavý rozhovor.“
„Ach, počasie asi nie je vhodná téma, však?“ nadhodila.
„Ani z-zdravotný stav všetkých p-príbuzných do š-štvrtého kolena,“ dodal. „Z-zatancujete si so mnou ten waltz?“
„Teraz mám strach,“ odvetila, „že budem mať zviazaný jazyk. Tuším ste mi nenechali nijakú tému, o ktorej by som mohla rozumne konverzovať.“
Bez slova jej ponúkol svoje zápästie, ona naň položila ruku, a keď sa na ňu usmial, až sa jej kolená podlomili. Ten úsmev a privreté viečka naznačovali dôvernosť, ktorá bola v prísnom rozpore s tým, že boli na verejnom mieste.
Neocitla sa náhodou v rukách skúseného zvodcu žien?
„Keď som videl Vincenta tancovať waltz,“ nadhodil, „bolo mi do plaču. Vám nie, pani Keepingová?“
Ach bože, vari videl jej slzu?
„Pretože tancoval trochu nemotorne?“ Zdvihla obočie.
„Pretože je z-z-zaľúbený,“ pri poslednom slova sa veľmi zajakal.
„Vám sa nepáči romantická láska, mylord?“
„U iných ma to dojíma,“ odvetil. „Ale možno by sme predsa len mali radšej hovoriť o počasí.“
No nehovorili, lebo kapela v tej chvíli spustila. Položil Agnes ruku na pás a ona jemu na plece. Druhou rukou jej zovrel prsty a okamžite sa s ňou tak zatočil, až jej to vyrazilo dych a zároveň ju to uistilo, že je nielen zvodca žien, ale aj skvelý tanečník. Bola presvedčená, že by ju dokázal viesť, aj keby nepoznala kroky.
Okolo nej sa mihali farby a svetlá. Obkolesila ju hudba, hlasy a smiech. Vo vzduchu sa vznášala vôňa kvetov, sviečok a kolínskej. Stala sa súčasťou toho víru, ba ocitla sa priamo v jeho strede.
A ten muž sa s ňou krútil po parkete a nepokúšal sa viesť rozhovor, či už rozumný, alebo nejaký iný, ale udržiaval správny odstup od jej tela a hľadel na ňu tými ospalými očami a ona mu pohľad opätovala, nemala pocit, že treba odvrátiť či skromne sklopiť pohľad – alebo niečo poznamenať.
Ten muž bol tak neuveriteľne príťažlivý, že nebola schopná vybudovať si obranný múr voči jeho čaru. V tvári sa mu zračilo, že je charakterný, hoci možno cynický a taký tajomný, že ani keby ho poznala celý život, nebola by schopná odhaliť jeho masku. Mal v sebe moc, duchaplnosť, šarm, ale aj bolesť.
Kapela si už neurobila nijakú prestávku, a keď dohrala, skončilo sa aj kolo. A už znova sa mu zračil v očiach posmešný lesk, aj pery sa mu mierne zvlnili.
„Takže nie rozumná,“ podotkol. „Iba očarujúca.“
Očarujúca?
Odviedol ju za Dorou, ladne sa uklonil a bez slova odišiel.
A Agnes bola zaľúbená.
Pochabo, hlboko, po uši zaľúbená.
Do cynického, ostrieľaného, možno nebezpečného zvodcu žien.
Do muža, ktorého po dnešku viac neuvidí.
Ale to bude len dobre.
Bezpochyby.
