V súčasnom svete sme od seba vzdialení na jeden klik myšou, či jedným ťukom na klávesnici. Máme prístup k neuveriteľnému množstvo informácií, dokonca k takým, o akým by sa nám pred dvadsiatimi rokmi ani nesnívalo. Medzi ne patria aj také, ktoré súvisia s vyšetrovaním zločinov. A práve to je základná otázka – môžeme byť všetci vyšetrovateľmi? Funguje crowdsolving, riešenie davu aj pri pátraní po vrahoch?
Presne o takomto internetovom fenoméne je nové severské krimi Jorn Lier Horsta V sieti.
Severské krimi V sieti
Inšpektora Williama Wistinga kontaktuje adminka crowdsolvingovej stránky Michelle Norisová a požiada ho o pomoc. Jedna členka amatérskeho onlineového vyšetrovacieho tímu Ruby Thompsonová bez stopy zmizla a nikto nevie, či to nesúvisí s vraždou, ktorou sa zaoberajú. Niet o nej zmienky už šesť mesiacov.
Vtedy sa dostala do online kontaktu so ženou prezývanou Astria…a teraz zmizla aj Astria.
Wisting sa vydáva po stopách, ktoré zanechala, v reálnom živote aj na internete, aby zistil, čo sa s ňou stalo. Ale ešte predtým musí zistiť jej skutočnú identitu.
„Jørn Lier Horst je jedným z najvýznamnejších detektívkarov. S knihou V sieti dostanú všetci jeho fanúšikovia za svoje peniaze to najlepšie – Wistinga,“ napísali vo Verdens Gang.
Kolektívne riešenie zločinov?
Jorn Lier Horst prináša opäť premyslenú zápletku a s krimi V sieti je doslova na tepe dňa. Hlavnou témou je fenomén crowdsolvingu – ide o myšlienku, keď sa mnohí jednotlivci spoja, aby našli spoločné riešenia problémov. Môže ísť o rôzne oblasti, je to také „riešenie davu“ a Horst poukazuje na to, či môže crowdsolving fungovať aj vo sfére riešenia zločinov. Či už ide o krádeže, lúpežné prepadnutia alebo dokonca vraždy.
William Wisting je taký, ako ho milujeme. Poctivý, rozhľadený, skvelý vyšetrovateľ, ktorý pristupuje k prípadu zodpovedne. Základom príbehu je samotný proces vyšetrovania a postupne sa doň zapoja ďalší ľudia, ktorí pristupujú k záhadnému zmiznutiu Astrie a Ruby z rôznych uhlov pohľadu. Nielen adminka Michelle, ale aj mladá Španielka Celia, ktorá má ambície stať sa policajtkou, tiež Wistingova kolegyňa Maren, aj jeho dcéra novinárka Line.
Jorn Lier Horst postavil svojho detektíva Williama Wistinga pred nový typ vyšetrovania. Nové procesy, ktoré prebiehajú najmä na internete a môžu sa šíriť naprieč celým svetom. Napokon, William je Nór, adminka stránky je Austrálčanka, rovnako ako Ruby, a všetko smeruje k vražde v Španielsku.
Fenomén crowdsolvingu
Crowdsolving je prirodzene mimo pravidiel policajných orgánov, aj mimo legislatívy. No takéto skupiny existujú a zdieľajú medzi sebou informácie, amatérske teórie a neraz aj konšpirácie, ktoré by mali viesť k vyriešeniu daného zločinu. Práve to môže komplikovať oficiálne policajné vyšetrovanie, vedie to neraz k fatálnym nedorozumeniam, dezinterpretáciám faktov a stôp, ako aj k falošným motívom.
Jørn Lier Horst
Pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, študoval kriminológiu, filozofiu a psychológiu. Debutoval detektívnym románom Kľúčový svedok založenom na skutočnom prípade. Uviedol ním úspešnú sériu s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou, novinárkou Line.
Za román Na zimu zatvorené získal Cenu nórskych kníhkupcov, nasledovali Poľovné psy, za ktoré získal cenu pre najlepšiu nórsku detektívku roka a následne aj cenu pre najlepšiu škandinávsku detektívku. Zároveň je autorom detskej série Detektívna agentúra č. 2, ktorá vychádza aj v slovenčine.
Začítajte sa do novinky V sieti:
Mail sa objavil na jeho obrazovke v piatok 8. decembra o 15.37 h.
Wisting čakal na odpoveď zo súdu. Väčšinu dňa strávil na pojednávaní. Prokurátor požadoval štvortýždňovú preventívnu väzbu a on bol zvedavý, či ju sudca schválil.
No správa, na ktorú sa pozeral, sa týkala niečoho iného.
Šlo o preposlaný mail. Kým ho Mikkelsen z registra trestných vecí posunul jemu, prečítali si ho ďalší štyria ľudia.
Predmet bol napísaný po anglicky. Otázka k potenciálnej udalosti či nehode.
Wisting sa pozrel na hodiny a niečo nesúhlasne zamrmlal. Mikkelsenovi šlo len o to, aby si pred víkendom upratal na stole a vyhodil zo schránky prijatých správ, čo sa dá.
Pripísal k mailu: vyriešiť na miestnej úrovni.
Odosielateľom bola Michelle Norrisová, uviedla aj svoje zahraničné telefónne číslo. Znepokojovalo ju, že od 30. novembra nevie nič o svojej kamarátke. Dovtedy spolu komunikovali cez internet niekoľkokrát za deň, no ona sa náhle odmlčala.
Na internetovom fóre, kde sa stretávali, sa jej kamarátka prihlasovala pod menom Astria. V profile uvádzala, že pochádza z Nórska a má tridsaťdva rokov. Michelle po nej pátrala na vlastnú päsť a zistila, že pravdepodobne býva v Staverne. Chcela sa skontaktovať s miestnou políciou, lebo sa obávala, že sa Astrii niečo stalo.
Podobné správy neboli nezvyčajné. Prirodzene sa líšili formou, okolnosťami a vzťahom k potenciálne nezvestnej osobe, no toto bolo výnimočné. Odosielateľka v podstate nepoznala Astriinu identitu.
Wisting si prečítal celý mail ešte raz. Keby v priebehu minulého týždňa bola zahynula pri nejakej nehode tridsaťdvaročná žena, tak by o tom vedel, no aj tak to rýchlo preveril v systéme. Polícii nahlásili dve úmrtia. Jedným bolo predávkovanie známeho narkomana. Jeho zložku mal Wisting v kancelárii na hŕbke spolu s ďalšími spismi. Bude tam ležať dovtedy, kým mu súdny lekár nepošle pitevnú správu. Druhým úmrtím bola samovražda. No narkoman i samovrah boli muži.
Došlo aj k niekoľkým nehodám. Minulý týždeň začalo snežiť, väčšinou to teda boli dopravné nehody, ale spomenul si aj na pracovný úraz v prístave, kde jeden chlap uviazol medzi akýmsi strojom a kontajnerom. Druhý úraz utrpela žena obsluhujúca recyklačné zariadenie, dostala sa do kontaktu so žieravinou a poleptalo jej ruku.
Nič z toho sa nehodilo na to, o čom písala Michelle Norrisová.
V schránke prijatých správ sa objavil ďalší mail. Schválili im štrnásťdňovú preventívnu väzbu. Súd podporil obhajcu, ktorý argumentoval tým, že počas vianočných a novoročných sviatkov sa bude aj tak vyšetrovať v obmedzenom režime a že by bolo neprimerané, keby napriek tomu obžalovaného držali vo väzení.
Určili aj ústav, kam ho umiestnia – do väznice v Ringerike. Wisting rýchlo vypísal príkaz na transport väzňa a vrátil sa k mailu od Michelle Norrisovej. V stručnej odpovedi sa ju pokúsil – po anglicky – upokojiť tým, čo zistil v policajných registroch. Nič nenaznačuje, že by sa vašej kamarátke niečo prihodilo, ubezpečil ju.
Keď mail poslal, odhlásil sa zo systému.
Vonku začalo znova snežiť.
Zvesil bundu, čo visela na vešiaku za dverami, a omotal si okolo krku šál.
Ešte pred tým, ako za sebou zavrel dvere svojej kancelárie, sa pozrel na počítač a zišlo mu na um, že mal dodať aj čosi v tom zmysle, že niet dôvodu, aby sa znepokojovala – aspoň teda on a ani polícia o žiadnom nevedeli.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Premedia.sk, Anton Soggiu
