Paulo Coelho
Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala
Ikar 2010
Ďalšia lahôdka do zbierky kníh Paula Coelha. Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala je príbeh o láske a múdrosti. Pilar a jej partner sa poznali už v detstve, ale v období dospievania sa ich cesty rozišli, aby sa o jedenásť rokov opäť stretli…
Z Pilar sa stala silná žena, ktorú život naučil neprejavovať city. On je muž schopný robiť zázraky a riešenie svojich konfliktov hľadá predovšetkým v náboženstve. Oboch spojí túžba po zmene a túžba ísť za svojimi snami. Aby to dosiahli, musia prekonať mnoho vnútorných prekážok.
Coelho pútavo vykresľuje opätovné stretnutie muža a ženy, ktorí sa pohrúžili do tajomstiev ženskej tváre Boha. Cesta, ktorou prešli hlavní hrdinovia, je otvorená pre každého, kto chápe, aká dôležitá je láska, čo všetko môže pretvoriť a prečo je najlepším sprievodcom na ceste k duchovnému splynutiu. Šťastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie oň treba bojovať…
Právo na zázrak života pochopíme iba vtedy, keď dovolíme, aby sa uskutočnilo to, čo sme nečakali. Každý deň sa tvárime, že tieto príležitosti nerozoznávame, dnešok je podobný včerajšku a taký istý bude i zajtrajší deň. Tí, čo venujú pozornosť všedným dňom, objavia v nich magické okamihy. Môžu byť ukryté vo chvíli, keď ráno vkladáme kľúč do zámky, v okamihu ticha po večeri, v tisíc a jednej maličkosti, ktoré sa nám zdajú všedné a stále rovnaké,“ píše Paulo Coelho v knihe Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala. Nezabúdajme, že budeme trpieť, potýkať sa s ťažkosťami, čeliť mnohým sklamaniam. To všetko je však prechodné a nepoznačí nás.