Karen Robards
Nehanebná Beth
v originále: Shameless 2010
Slovenský spisovateľ 2013
Obľúbená séria o trojici svojráznych sestier Banningových pokračuje vzrušujúcim príbehom najmladšej sestry Elizabeth.
Londýnska spoločnosť pokladá lady Elizabeth za nehanebnú koketu – len preto, lebo už dvakrát zrušila zasnúbenie. Keď sa rozhodne dať košom ďalšiemu snúbencovi, ohrdnutý nápadník sa na ňu vrhne a zastaví ho až poriadny úder do hlavy. Našťastie sa v miestnosti ukrýva tajomný muž, ktorý jej pomôže vybŕdnuť z chúlostivej situácie. Mladá žena však netuší, že neznámy je tajný agent v službách koruny, ktorý vnikol do domu s jediným cieľom: zabiť jej švagra Hugha, vojvodu z Richmondu…
xxx
Za seba hovorím KONEČNE! Konečne sa mi dostala do rúk romanca, ktorú som začala čítať a nemala som pokoj, kým som ju nedočítala.
citujem z prebalu knihy: "Tento román patrí ku knihám, ku ktorým sa budete stále vracať. Ak ste si obľúbili klasické romance z regentského obdobia s výnimočnými hrdinami a dobrodružnou zápletkou, neváhajte!"
…a presne toto vystihuje knihu. Už dávnejšie som sa takto nebavila, miestami som trpla, čo bude ďalej, miestami som sa usmievala, aj smiala, držala palce. V hlave sa mi odohrával môj vlastný film a s pôžitkom som ho dopozerala do konca.
Len máloktoré romány sú napísané tak ako Nehanebná Beth, od začiatku až do poslednej strany nás autorka napína a hoci viete, že to napokon dobre dopadne ako všetky romance, predsa len o prekvapenia nie je núdza a z tejto knihy to robí výnimočný kúsok.
Beth je najmladšia zo sestier a jej príbeh je zároveň zavŕšnie série, no pokojne ju môžete čítať samostatne ako ja. Hoci sa v knihe objavujú aj Gaby aj Claire s manželmi, samozrejme najväčší priestor dostáva Beth a o ďalšie škandály, ktorými je rodina povestná, nie je núdza 
.
Vo vyššej spoločnosti si vyslúžila prívlastok nehanebná, škandalózna koketa a Beth sa tomu ani veľmi nebráni. Prečo by aj? Je to jej život, jej šťastie, ona sa rozhodla dva razy utiecť spred oltára. Nikto netuší, že kvôli problematickej minulosti v rodine ma panický strach zo spolužitia muža a ženy, a hlavne – nechce sa vzdať objavenej slobody. V ten pamätný večer odmieta ďalšiu ponuku na sobáš a ohrdnutý nápadník sa ju pokúsi znásilniť, aby si ho musela vziať. Odvážna Beth však nepodľahne panike a podarí sa jej surovca zastaviť. Ešte netuší, že sa z blata dostane do kaluže. V miestnosti jej poníženia sa však skrýva ďalší muž a ten má ešte horšie úmysly ako jej nápadník. Keďže príbeh nemôže skončiť skôr ako začne, odvahou, podrezaným jazykom a hlavne svojim zjavom zapôsobí na nebezpečného muža tak, že jej napokon pomôže zbaviť sa exsnúbenca. No tým ich stretnutie zďaleka nekončí.
Únos, nebezpečenstvo, dobrodružstvo, boj o holý život a napokon aj srdce sa rozbieha a vy sa máte na čo tešiť. Mám rada hrdinky, ktoré vedia, čo chcú, ak však poznajú mieru a Beth mi bola veľmi sympatická. Neil je zase typ hrdiny, ktorý sa vám dostane pod kožu, nie je to žiaden salónny lev, má svoju temnú minulosť a zjazvenú dušu. Trošku mi síce ten záver nesedel, ale v podstate to nijako nepokazilo dojem z knihy.
Hodnotím 
odporúčam a chválim obálky! Mne sa jednoducho páčia 🙂
Séria Sestry Banningové
Škandalózna Gabby, 
Neodolateľná Claire
Úryvok:
Zasa je na vine moja príšerná povaha, pomyslela si lady Elizabeth Banningová s ľútosťou pri pohľade do červenej tváre najnovšieho snúbenca. Zasa.
„Chceš tým povedať, že mi dávaš košom?“ rozhorčil sa William. Gróf z Rosenu nebol ani vysoký, ani nízky, zato mohutný, takže podľa Beth v strednom veku dozaista poriadne priberie. No teraz mal iba dvadsaťšesť rokov, výraznú bradu, pravidelné črty, živé modré oči a husté, nakrátko ostrihané svetlé vlasy, takže ho každá žena v spoločnosti považovala za krásavca. Nepochybne zavážilo aj to, že mal príjem zhruba dvadsaťtisíc libier ročne.
Tie peniaze práve vyhodila von oknom.
„Nedávam ti košom. Iba vravím, že sa k sebe podľa mňa nehodíme.“
Beth ovanul studený vzduch. Stála pri vysokých oknách lemovaných červenými zamatovými závesmi, ktoré zapĺňali takmer celú stenu neveľkej knižnice Richmondského sídla – nádherného londýnskeho domu, ktorý patril jej švagrovi, vojvodovi z Richmondu – a od Williama ju delilo sotva pol metra. Na sebe mala róbu zo zlatistého hodvábu, ktorú vyberala veľmi starostlivo, aby jej farba zjemnila výrazné červené vlasy. Šaty mali veľký výstrih podľa poslednej módy. Bol začiatok apríla a v miestnosti bolo prekvapujúco chladno, hoci v kozube pukotal oheň. Beth sa však nechvela; prekrížila si ruky na prsiach, vystrčila bradu, vystrela plecia a zadívala sa Williamovi do čoraz rozhnevanejšej tváre. Podobné rozhovory neboli nikdy jednoduché, to už vedela zo skúsenosti. Musela to však urobiť. Beztak to odkladala pridlho.
„To nemyslíš vážne! Je tu aj moja matka.“ William sa až triasol od zlosti. Jeho matka lady Rosenová bola významnou členkou vyššej spoločnosti a počas posledných dvoch sezón dala jasne najavo, že Beth je podľa nej prelietavá. Beth nepochybovala, že keď William matke oznámil svoj úmysel oženiť sa s ňou, odpoveďou mu bol plač a výčitky.
„Veľmi ma to mrzí.“ Beth naňho kajúcne pozrela. Pri pomyslení, že sa postavil svojej hrôzostrašnej matke, mala ešte väčší pocit viny. Naozaj jej to bolo ľúto. Zásnuby, o ktorých zatiaľ vedela iba najbližšia rodina, trvali týždeň, no oľutovala ich už niekoľko hodín po prijatí ponuky. Mala mu to povedať hneď, no bol veľmi vhodná partia a toto bola už jej tretia spoločenská sezóna. Má dvadsaťjeden rokov, takže nie je najmladšia – rovesníčky sa dávno povydávali. Keď Williama prinútila, aby sa jasne vyjadril – chcela tým podráždiť jeho uštipačnú sestru – dúfala a želala si, že ak sa tentoraz naozaj pousiluje, skončí sa to inakšie.
Mýlila sa. Robila všetko, čo bolo v jej silách, no tvrdohlavé srdce nechcelo spolupracovať. Williama mala rada, ale neľúbila ho a nikdy nebude.
Nemôže sa zaňho vydať.
Jeho ponuku by vôbec neprijala, keby si pred tromi týždňami nevypočula rozhovor lady Dreyerovej, Williamovej povýšeneckej staršej sestry, s lady Lievenovou, najvýznamnejšou patrónkou manželského trhoviska klubu Almack. Lady Dreyerová sa vyjadrila, že nech si William behá za lady Elizabeth Banningovou, koľko chce, dozaista nie je taký hlúpy, aby tú ženskú so šokujúcou povesťou a škandalóznym pôvodom požiadal o ruku.
Keď si to Beth vypočula, kocky boli hodené. Tá poznámka ju zranila a rozzúrila, takže keď sa William konečne jasne vyjadril, ponuku ihneď prijala. Už vtedy tušila, že to oľutuje, a tak navrhla, aby to zatiaľ nepovedali nikomu okrem najbližšej rodiny. Aspoň dovtedy, kým sa nevráti z vidieka jej švagor, ktorý bol zároveň jej poručníkom, keďže ani jeden z rodičov už nežil. No vojvoda sa nečakane vrátil už dnes večer a klebety o ich zásnubách sa aj tak šírili ako požiar. Beth sa napokon ocitla v situácii, keď vážne zvažovala vydaj za toho muža, len aby sa vyhla rečiam, že sa zasa s niekým zahráva.
Našťastie, nebola až taká hlúpa.
„Ani nie pred hodinou som sa zhováral s tvojím švagrom.“ William ťažko dýchal a zatínal ruky. „Povedal som mu, že by som naše zásnuby rád ohlásil dnes o polnoci, a on nenamietal.“
„Preto ti to hovorím teraz,“ povedala Beth. O tom rozhovore sa dozvedela od svojej staršej sestry Claire, vojvodkyne z Richmondu. Veď práve preto sa s Williamom rozchádza uprostred Clairinho plesu! Nebolo to najlepšie načasovanie a v duchu sa obviňovala, že čakala do poslednej chvíle, kým ju neprinútili okolnosti. William sa hneval a mal na to právo. Ona však ostane chladná a nezúčastnená. Upokojujúco ho chytila za predlaktie. Na sebe mal bielu košeľu, svetložltú vestu a fľaškovozelený saténový frak. Keď sa ho dotkla, zacítila jeho vnútorné napätie a nepokoj. „Skôr ako to všetkým oznámiš,“ dodala čo najrozumnejším tónom. „Obaja sa vyhneme zahanbeniu.“
„Zahanbeniu…“ William vypleštil oči a jeho tvár nadobudla purpurový odtieň. „Bože, v kluboch na to už uzavierajú stávky. Vo White je kurz päť k jednej, že ťa privediem k oltáru, a desať k jednej, že sa staneš mojou manželkou.“
„Hrozné.“ Beth to omráčilo, stisla pery, neveriacky pokrútila hlavou a spustila ruku. „Vy muži stavíte naozaj na čokoľvek.“
William sa prudko nadýchol. „Viac nemáš čo povedať?“
„Mrzí ma to,“ zopakovala. Z diaľky k nim doľahli prvé tóny štvorylky. Odišli uprostred ľudového tanca, ktorý sa už pravdepodobne skončil. Zavesila sa naňho, len čo ho zbadala v plesovej sále, no keďže sa rád počúval, chvíľu trvalo, kým ho odtiahla od skupinky, kde rozprával o nejakej dávnej poľovačke. Nasledujúci tanec sľúbila pánu Haydenovi, ktorý ju už istotne hľadá. Je načase to ukončiť. „Keď sa nad tým zamyslíš, určite aj ty uznáš, že to tak bude najlepšie. Naozaj sa k sebe nehodíme.“
„Ale…“
Nemá zmysel to naťahovať. Odvrátila sa. „Prosím, ospravedlň ma,“ dodala. „Musím sa vrátiť do plesovej sály.“
„Počkaj.“ Chytil ju za rameno tesne nad lakťom – trochu silnejšie. Obrátila sa k nemu so zdvihnutým obočím. „Je neskoro. Oznámenie som poslal do novín, vyjde v zajtrajšom vydaní.“
„Panebože!“ Beth si predstavila tie klebety o sebe, svojej rodine, Williamovi a jeho rodine, keď verejne odriekne ďalšie zásnuby. Preľakla sa. Meno Banningová bolo už aj tak ustavične na pretrase, takže iba prileje olej do ohňa a zmení ho na hotový požiar. Pohľad jej zastal na hodinách na rímse kozuba. Bolo niekoľko minút po jedenástej. Noviny sú už dozaista v tlači, no je tu ešte malá šanca, že by sa oznámenie dalo stiahnuť. „To si nemal urobiť.“
„Mal som myslieť na to, že si už zrušila zásnuby s dvoma inými mužmi, a očakávať, že sa to stane aj mne?“
Nepáčil sa jej jeho tón, ale musela uznať, že si to asi zaslúži.
V každom prípade sa už nedalo nič robiť. Nakrivo sa usmiala. „Nech ťa uteší, že nikto nebude obviňovať teba.“
„V tom máš pravdu.“ Z výrazu tváre vyčítala, že ho to neteší. „Ale škandál nás pošpiní všetkých.“
Chytil ju za druhú ruku a pritiahol k sebe. Beth to nečakala, takže mu narazila do hrude. Siahala mu zhruba po nos, takže si dlhú chvíľu hľadeli do očí. Beth si dobre uvedomovala, že je v nevýhode. Okrem toho na sestrin ples prišla väčšina ľudí z vyššej spoločnosti, ktorí by si s radosťou vypočuli búrlivú hádku v knižnici. Uspokojila sa teda s tým, že stisla pery a a varovne prižmúrila oči.
„William…“ začala.
Zovrel ju pevnejšie. Prstami sa jej bolestivo zarýval do predlaktí a zjavne ho vôbec netrápilo, že stuhla a z očí jej sršali iskry.
„Pre teba to nie je nič nové, však? Som iba jeden z mnohých! Ampermana si nechala na schodoch kostola a Kirkbyho necelý týždeň pred svadbou. Mal som to tušiť! Toľkí ma vystríhali! Všetci, ktorých si vážim, mi radili, aby som ťa nežiadal o ruku. Vraj si nehanebná koketa a vo vašej rodine koluje zlá krv. Stačí sa pozrieť na otca, ktorý sa oženil štyri razy. Ten opilec, ten blázon! A obe sestry sa takisto zaplietli do nechutných škandálov. Obe majú hroznú povesť a tá tretia vraj nie je o nič lepšia. Vypočul som si to viac ráz, ako som schopný spočítať. Ale bol som hlúpy, rozhodol som sa nepočúvať tých, ktorým ide o moje šťastie, vrátane mojej matky. A toto mám za odmenu!“
Ťažko dýchal. Keď Beth počula, čo vraví o jej sestrách, zlovestne zvraštila klenuté čierne obočie, modré oči jej bojovne zasvietili a po smotanovej tvári sa jej rozlial rumenec, prekliatie všetkých červenovlások. No keď pomyslela na zhromaždených hostí, ktorí by istotne radi pridali ďalší škandál do zoznamu rodinných hriechov, s námahou sa ovládla.
„Ak sa chceš správať takto, som rada, že som si uvedomila, ako sa k sebe nehodíme,“ vyhlásila ľadovo. Ani sa nepokúsila vyslobodiť, hoci vedela, že na druhý deň bude mať na rukách modriny. „Prosím, pusť ma. Opakujem, zásnuby sú zrušené a chcem sa vrátiť do sály.“
„Mám ťa pustiť?“ William vykrivil pery, v očiach sa mu neprívetivo zablyslo a pokrútil hlavou. „To teda nie. So mnou sa nebudeš zahrávať. Nedovolím, aby sa mi posmieval celý klub White, priatelia ma ľutovali a celý svet si zo mňa uťahoval. Dala si mi slovo, takže sa za mňa vydáš.“
„V tom sa nezhodneme. Nevydám,“ odsekla. Z hlasu sa jej vytratila trpezlivosť, pokúsila sa mu vymaniť, ale neúspešne. Už nebola odmeraná a pokojná, nanovo ju zaplavila zlosť, ktorú udržala na uzde iba myšlienka na obecenstvo. „Už aj ma pusť.“
„Nie.“ Nečakane rýchlo ju potiahol za výstrih šiat. Jemný hodváb sa roztrhol ako papier. Beth neveriacky zhíkla a sklopila zrak. Vrchná časť róby na nej ledva visela, šaty držali iba tenučké zlaté stužky, ktorými boli stiahnuté pod prsami. Pod nimi mala iba priesvitný živôtik, ktorý odkrýval rovnako veľa, ako zahaľoval.
„Čo to má znamenať, dočerta?“ Zakryla sa rukami a pozrela mu do tváre. Šok ju na chvíľu načisto ochromil. „Zbláznil si sa?“
„Nebudeš kričať? Na pomoc by ti nepochybne prišla polovica hostí.“ Posmešne sa uškrnul. Keď sa mu opäť pokúsila vytrhnúť, znova jej zaťal nechty do pokožky. Keby nebola taká zlostná – a čoraz vystrašenejšia – asi by sa mykla od bolesti. „Pravdaže, vysvetlil by som im, že ma prepadla túžba po budúcej manželke, a ty by si nemala na výber – musela by si sa za mňa vydať, alebo by si mala navždy zničenú povesť.“
Beth si zhrozene predstavila tú scénu. William sa uškrnul a potiahol ju za košieľku. Tenký materiál sa roztrhol. Keby sa nezakrývala rukou, stála by pred ním celkom nahá.
„Ty sviniar! Pusť ma!“ Rozhorčene ho kopla, no zabolelo to väčšmi ju ako jeho. Hoci nemohla použiť ani jednu ruku, zúrivo sa mu pokúšala vyslobodiť. „Nikdy sa za teba nevydám, počuješ? Nikdy! Nech sa stane čokoľvek!“
Hoci v nej narastala zlosť, dávala si pozor, aby nepritiahla pozornosť hostí. Zhrozene si uvedomila, že William to má premyslené. Keby ich nachytali v tejto situácii, už by sa z toho nevykrútila. A keby sa hneď nezosobášili, dvere do slušnej spoločnosti by sa pred ňou navždy zatvorili. Naozaj by jej to zničilo povesť, a to ju desilo. Hoci sa zavše správala pohoršujúco a rada provokovala, len aby dala najavo, že jej na povesti nezáleží, nedokázala by žiť ako vyvrheľ. A škandál by ublížil aj rodine.
„Podľa mňa áno.“ William sa opäť odporne uškŕňal, hoci ho prepaľovala pohľadom, zovrel jej obe ruky a sledoval, ako jej roztrhaná košieľka padá k nohám. Premeral si jej plné prsia a drsne ju odstrčil.
Beth sa zatackala. „Ach!“ vyšlo jej z úst, skôr ako ich stačila zatvoriť, no zvyšok vety prehltla. Nohami narazila do pohovky v egyptskom štýle, stratila rovnováhu a tvrdo na ňu dosadla.
„Za to zaplatíš, ty…“ Nenachádzala slová, ktorými by vyjadrila svoje pocity. Od zlosti sa triasla, zatínala päste. Chcela sa naňho vrhnúť bez ohľadu na to, že je polonahá, no on ju predbehol a priklincoval k pohovke. Ľahol si na ňu, takže sa nemohla ani pohnúť, stískal jej zápästia a bozkával ju na krk.
Beth sa zachvela od hnusu, pokúsila sa nadvihnúť, odvrátila tvár a natiahla krk, no bezvýsledne.
„Zlez zo mňa! Si mi odporný, ty kretén.“ Hoci to nezvrieskla, ale zasyčala, išlo ju roztrhnúť od jedu. „Ako sa opovažuješ takto na mňa zaútočiť?“
„Vydáš sa za mňa.“
„Vyvediem ťa z omylu! Nikdy sa za teba nevydám!“
Odchýlenými vlhkými perami našiel jej ústa. Znechutilo ju, keď jej do nich strčil jazyk. Zachádzal ním až do krku. Naplo ju na vracanie, znechutene sa otriasla a ledva potlačila výkrik. Mykala sa a vzpínala ako bláznivá, len aby ju pustil, a vyplatilo sa. Ťažko dopadol na zem, no nanešťastie ju stiahol so sebou, prevrátil na chrbát a priľahol, skôr ako sa stačila odplaziť. Vyrazil jej dych, zovrel ruky za hlavou, tvrdými gombíkmi na fraku ju tlačil do mäkkých pŕs a zmyselne sa o ňu obtieral.
Bože, to je odporné, pomyslela si znechutene. Dobre vedela, že práve toto – fyzické spojenie tiel – je jednou z príčin, prečo na manželstvo nechce ani pomyslieť. Dať mužovi právo robiť si s ňou, čo sa mu zachce… To by nezvládla.
„Zlez zo mňa, počuješ?“
Bojovala zo všetkých síl, no podarilo sa jej iba odkotúľať sa s ním nabok. William ešte vždy ležal na nej, kolenom jej roztvoril nohy. S odporom si uvedomila, že jej zíza na prsia.
„Keď budeš moja, budeš spievať inú pesničku,“ povedal chrapľavo a oblizol si pery, nespúšťajúc zrak z jej pŕs. Sklonil hlavu.
„Zlez zo mňa.“
Chcel ju pobozkať na prsia.
„Nie!“
Beth napla všetky sily a konečne sa jej podarilo vyslobodiť si aspoň jednu ruku. William sústredil pozornosť inde, pokúsil sa ju chytiť, ale ona bola rýchlejšia – päsťou ho udrela do sluchy, až ju zaboleli hánky.
Zanadával, zdvihol sa, zvraštil tvár a pokúsil sa opäť jej zovrieť zápästia. Oboma rukami ho udierala do hlavy a pliec.
„Myslíš, že ti to len tak prejde, ty prašivec? Za to zaplatíš!“
„To ty zaplatíš,“ dychčal.
„Nikdy!“
Triasla sa od zlosti a strachu. Keď sa jej nepodarilo zhodiť ho zo seba, rozhodla sa vyškriabať mu oči. Už nepochybovala, že ak ho nezastaví krikom o pomoc, prípadne inakšie, na mieste ju znásilní.
Podarilo sa jej poškrabať ho na tvári. Vyťal jej silné, šokujúce zaucho, až na chvíľu stratila pojem o priestore.
„Pobehlica! Jezabel! Cundra! Ja ťa naučím, ako sa správať! Keď budeš moja žena…“
Beth nevnímala jeho slová, iba slepo hľadela do ohňa, ktorý na ňu vrhal mihotavú žiaru. Uvedomila si, že leží blízko pri kozube. William ju chytil za bradu, obrátil jej tvár a opäť sa jej drsne prisal na pery.
Nie. Nie.
Keď v ústach pocítila jeho slizký jazyk, od hrôzy stuhla a zasa ju naplo.
Kutáč pri kozube.
Odrazu ho mala jasne pred očami.
Je blízko. Dočiahne naň.
Natiahla ruku, prstami nahmatala zdobený strieborný stojan, malú metlu a napokon kutáč. Odtrhol sa od nej. Asi sa povraciam, ozývalo sa jej v mysli. Pobozkal ju na krk, pokrčenú sukňu jej vykasal nad kolená.
Zúfalo zovrela hladkú rukoväť kutáča, zdvihla ho do výšky a tresla Williama po hlave.
Ohromilo ju, že William iba zmeravel, trocha pokrútil hlavou, vytreštil oči, zdvihol hlavu a neveriacky na ňu pozrel. Zľakla sa, že ho neudrela poriadne, zahnala sa a udrela ho znova. Ozval sa zvuk, ako keď sa melón rozletí na kusy.
Z úst sa mu vydral zvuk podobný mačaciemu mraučaniu.
S tlčúcim srdcom sledovala, ako prevrátil oči. Tvár mu ochabla a bez slova sa na ňu zvalil.
Vďakabohu, pomyslela si. Hádam som ho nezabila! pomyslela si vzápätí.
Roztrasene sa pokúsila nadýchnuť. Ležala nehybne, umárala sa predstavou toho, ako odvisne na šibenici v Tyburne. Zrazu si uvedomila, že sa mu dvíha hrudník a slabo dýcha. Uľavilo sa jej.
Takže nie je mŕtvy.
Trocha sa spamätala a uvedomila si, že musí odísť, kým sa Williamovi nevráti vedomie alebo ich niekto neobjaví v knižnici. Netušila, čo by bolo horšie. So zaťatými zubami sa prinútila odvaliť ho a vyslobodiť sa, ale márne. Nevládala ním pohnúť. Bol priťažký.
Som v pasci. Čo teraz?
Z plesovej sály doliehali posledné tóny štvorylky. Doľahla na ňu panika. Čo ak niekto príde a nájde ich v takej polohe?
V mysli sa jej znova vynorila hrozná predstava, že si zničí povesť. Ale aj to by bolo lepšie ako vydať sa za toho chlapa.
Lenže ani jedna možnosť nebola ideálna.
Netušila, kde pozbierala zvyšné sily, no napokon sa jej podarilo odvaliť ho. William sa ochabnutý prevrátil na chrbát, a pritom rukou odtiahol ťažké zamatové závesy, pri ktorých mu oznámila, že ruší zásnuby.
Kľakla si, pripravená pozviechať sa na nohy, no vtom si čosi všimla. Spoza závesu trčala topánka. Veľká čierna mužská jazdecká čižma – ošúchaná a trocha špinavá od blata.
Niekoľko sekúnd na ňu civela.
Keď zdvihla zrak, uvedomila si, že topánka je nastoknutá na mohutnej svalnatej nohe v obtiahnutých čiernych nohaviciach. Dívala sa na štíhle mužské boky…
Až vtedy to pochopila: v obločnom výklenku stál muž, ktorý sa až dosiaľ skrýval za závesmi. Vysokú, mohutnú postavu v čiernom ožaroval mesačný svit. Bol príťažlivý, no jeho výrazné črty neprezrádzali nijaký cit. Dlhé čierne vlasy mal zviazané do chvosta.
Spoza odhrnutých závesov prúdil do miestnosti chlad z balkóna s výhľadom do záhrady. Beth si spomenula, ako jej ofúklo plecia. Zrazu bola presvedčená, že vysoké francúzske okno bolo celý čas otvorené.
Vliezol cezeň dnu. Ale prečo?
Pozrela mu do tváre, zahľadela sa mu do očí. Boli čierne a nemilosrdné. Pozeral na ňu chladne, bezcitne, zlovestne. Dych sa jej zasekol.
Vtom uvidela, že v jednej ruke zviera pištoľ.
Beth vytreštila oči, vyschlo jej v ústach a srdce jej na chvíľu zamrelo.
Pištoľou mieril rovno na ňu.
