Čo ak je vesmír temný les, v ktorom každý loví a každý sa skrýva? Druhý diel slávnej trilógie Problém troch telies rozvíja jeden z najprovokatívnejších konceptov modernej sci-fi a ponúka čítanie, ktoré nie je vždy príjemné – no o to viac núti premýšľať.
Je tu Temný les, príbeh o strachu, stratégii a krehkej nádeji ukrytej v myslení jednotlivca.
Po úspechu románu Problém troch telies sa autor púšťa do ešte ambicióznejšieho rozprávania. Zatiaľ čo prvý diel predstavil hrozbu mimozemskej civilizácie Trisolaris, druhý diel sa sústreďuje na otázku, ako sa s touto hrozbou vyrovná celé ľudstvo – politicky, technologicky, ale najmä mentálne.
Problém troch telies
Pravda o blížiacej sa invázii je konečne verejná. Trisolariská flotila dorazí o približne štyristo rokov. Vedecký pokrok je však ochromený sofónmi – subatomárnymi vyzvedačmi, ktoré sabotujú základný výskum a neustále sledujú Zem. Zdá sa, že obrana je prakticky nemožná.
V tejto bezvýchodiskovej situácii OSN spúšťa projekt Wallfacer. Štyria vybraní muži dostanú prakticky neobmedzené zdroje na vymýšľanie tajných stratégií proti Trisolaranom. Ich myšlienky sú jediným miestom, kam sofóny nevidia.
Traja z Wallfacerov sú vplyvní a uznávaní stratégovia. Štvrtým je nenápadný čínsky astronóm a sociológ Luo Ťi, muž bez ambícií, ktorý sám netuší, prečo bol vybraný. Vie len jedno: je jediným človekom na Zemi, ktorého sa Trisolarania skutočne boja.
Práve postava Luo Ťiho patrí k najsilnejším prvkom románu. Cynický, skeptický a hlboko ľudský hrdina sa postupne mení na kľúčového hráča v existenciálnej partii o prežitie planéty. Jeho vnútorný vývoj, vrátane zvláštne poetickej línie imaginárnej lásky, patrí k najlepšie napísaným pasážam knihy.
Vypočujte si úryvok.
Číta Dado Nagy:
Temný les ako metafora vesmíru
Ústredným konceptom románu je tzv. teória temného lesa. Galaxia je podľa nej miestom, kde každá civilizácia mlčí, skrýva sa a je pripravená zničiť každú inú, ktorú objaví. Prečo? Proste zo strachu o vlastné prežitie. Komunikácia znamená riziko, existencia viditeľnosti znamená smrť.
Tento chladný, nihilistický pohľad na vesmír robí z Temného lesa viac než len sci-fi román. Ide o filozofickú úvahu o povahe inteligencie, strachu, moci a morálky. Liou Cch’-Sin sa pýta, či sú hodnoty, na ktoré sme hrdí, v kozmickom meradle vôbec relevantné.
Kniha si však nesie aj slabiny. Niektoré pasáže sú rozvláčne, miestami až suchopárne – najmä v rozsiahlych politických a vojenských debatách. Veľké množstvo postáv a dejových línií spôsobuje, že niektoré charaktery splývajú a tempo rozprávania kolíše.
Objavujú sa aj logické otázniky, najmä okolo správania sofónov a ich (ne)využitého potenciálu. To však nič nemení na tom, že ide o dielo s mimoriadne silným myšlienkovým jadrom.
Ak vás láka sci-fi, ktoré sa nebojí klásť nepríjemné otázky a ponúka nový pohľad na miesto ľudstva vo vesmíre, Temný les je knihou, ktorú by ste nemali obísť. Možno vás nenadchne, ale takmer určite vás prinúti premýšľať.
Z anglického originálu The Dark Forest (China Educational Publications Import & Export Corporation Ltd., 2006) preložila Jana Seichertová.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk, Ikar
