Pravidlá sú na to, aby sa porušovali je milý príbeh, ktorý tak trošku zažívame všetci. Neraz nás niektoré situácie zrania, rozplačú, dostanú do úzkych. A tak si vo svojom vnútri vytvárame akési pravidlá, ako sa týmto okamihom vyhnúť. Je to akoby spôsob sebaobrany proti prípadným stratám. Presne tak to cítila Amber a možno vás bude spočiatku štvať, iritovať, no postupne sa jej postava krásne vyvíja a vy mnohé pochopíte.
Amber žije len s mamou a nie je to med lízať. Jej mama skáče zo vzťahu do vzťahu a Amber si doteraz každého jej frajera obľúbila. Vybudovala si s ním aj jeho rodinou pekný vzťah, lenže po každom maminom rozchode ju čakalo sklamanie.
A tak sa rozhodla pre radikálny krok. Vytvorila si zoznam prísnych pravidiel, ktoré bude dodržiavať stoj čo stoj. Majú jej zabezpečiť, že sa už nikdy nebude citovo viazať. To najdôležitejšie proste znie – nikdy si k maminým objavom ani k ich príbuzným nevytvoriť žiadny vzťah!
Lenže potom sa nasťahujú ku Kevinovi, maminmu novému partnerovi a všetko sa skomplikuje. Kevinova dcéra Cammie sa tvári ako jej priateľka, no zďaleka to nie je pravda. Jej kamarát Jordan, mimochodom najpríťažlivejší chlapec v škole a školská basketbalová hviezda, sa zas stále objaví v tej najnevhodnejšej chvíli. A trávi s nimi priveľa času…
Amber však trvá na svojom. Zásadovosť je jediná cesta, ako predísť zlomenému srdcu vždy, keď si mama zbalí kufre. No čím dlhšie žijú spolu v jednej domácnosti, tým viac ju láka pravidlá porušiť. Možno by to tentokrát stálo za to.
Pohodová YA romantika s originálnym koncom. Novinka Pravidlá sú na to, aby sa porušovali od Natalie Williamsonovej vás poteší a pobaví. Pekná oddychovka, feel-good príbeh s romantickou linkou, ktorá sa vám rozhodne zapáči.
„Minulý rok som nemohla veľmi cestovať so svojou rodinou, takže predstava, že moja kniha sa dostane cez polovicu sveta až k vám, na Slovensko, je fakt úžasná. Dúfam, že sa vám bude páčiť, že sa máte fajn a že v týchto čudných časoch čítate veľa dobrých kníh,“ odkazuje autorka špeciálne slovenským čitateľom.
Natalie Williamsonová pracuje ako personalistka a po nociach píše knihy. S manželom, deťmi, so psami a s mačkami žije na Stredozápade USA, miluje koláče a často si na Wikipedii zisťuje, či majú filmy a seriály šťastný koniec.
Začítajte sa do novinky z vydavateľstva Ikar:
Ráno som z parkoviska poslala Hannah esemesku, aby ma čakala pri skrinke v šatni, nie v jedálni ako zvyčajne pred začiatkom vyučovania. Keď som prišla do šatne, už tam bola.
Pohodlne opretá o vedľajšiu skrinku počkala, kým si vymením učebnice a zošity na prvú hodinu.
„Ahoj,“ povedala. „Ako dopadla večera?“
Večera. Ozaj. Zabudla som, že som jej napísala o našej „rodinnej“ večeri hneď, ako som sa o nej dozvedela od mamy.
„Dobre.“ Zatvorila som skrinku a vybrala sa po chodbe opačným smerom, než bola jedáleň. „Samozrejme, že to bolo super trápne, no nie viac, než som čakala, takže sa to dalo vydržať.“
„Hm, hm,“ prikyvovala Hannah a vykročila za mnou. Odrazu sa zamračila. „Počkaj, kam ideš?“
Doparoma. Dúfala som, že Hannah ma bude bez otázok nasledovať do triedy, v ktorej som mala prvú hodinu a ktorá sa celkom náhodou nachádzala na opačnom konci než jedáleň. Tej som sa chcela vyhnúť, lebo v nej na prvé zvonenie so svojimi kamarátmi zvyčajne čakali aj Jordan a Cammie. S nevinným výrazom som sa otočila k Hannah. „Hm, myslela som, že keď toľko meškám, mala by som si tam veci odniesť už teraz.“
Hannah zvraštila čelo. „Ešte som si nevypila kávu. A máme ešte aspoň pätnásť minút.“
„Och,“ prestúpila som z nohy na nohu. „Pätnásť minút?“
Hannah na mňa podozrievavo zažmúrila. „Viem, o čo sa snažíš.“
„O nič sa nesnažím!“ vyhŕkla som. Panika v mojom hlase bola jasným priznaním viny.
„Ale snažíš,“ zopakovala Hannah, chytila ma za ruku a ťahala naspäť k jedálni. „Nechceš sa po včerajšej trápnej večeri stretnúť s Cammie.“
„Čuduješ sa mi azda?“ vykrútila som sa z jej zovretia. „Okrem toho, poznáš pravidlá.“
„Poznám, no nemôžeš kvôli nim prestať v škole žiť. Už sme o tom hovorili.“
„Nezabudla som,“ zašomrala som, lebo mala pravdu. Hovorili sme o tom mnoho ráz, najmä preto, lebo podľa Hannah som to s tým „preklepnutím“ Cammie prehnala. S tým som celkom nesúhlasila. Lebo keby som v ňom bola dôsledná, neušlo by mi Cammino spojenie s Jordanom a nebola by som sa s ním dala v sobotu večer do reči.
„Super!“ ignorovala Hannah môj sarkastický tón. „Tak poďme.“
Keď sme prišli do jedálne, preletela som ju pohľadom. S úľavou som si vydýchla, keď som Jordana ani Cammie nezbadala. Ryana sme našli pri jednom z krajných stolov. Čítal si obrázkový román a ujedal z veľkého balenia arašidových lentiliek. Kým Hannah hľadala po vreckách drobné a potom sa odišla postaviť do radu pred kávovým automatom, klesla som na stoličku oproti nemu a vzala si lentilku.
„To sú moje raňajky,“ ohradil sa bez toho, aby zdvihol hlavu od knihy.
„Je ich tam aspoň štvrť kila,“ podotkla som. Nabrala som si za hrsť a vrecko som k nemu posunula. „Prežiješ, keď si ich pár vezmem.“
Ryan zavzdychal, no podľa toho, ako mu trhalo kútikmi pier, som vedela, že hnev len predstiera. Neprekvapilo ma to. Pohodovejšieho človeka než Ryan som nepoznala.
„Ťažký víkend?“ spýtal sa a pozrel sa na mňa. Sám žil vo veľkej rodine aj s nevlastnými súrodencami, takže často chápal ešte lepšie než Hannah, ako sa doma cítim. Nerozprávala som mu o tom často, no vedel, že z víkendového sťahovania som mala obavy.
Pokrčila som plecami. „Podľa očakávania.“
„Hm,“ pozorne ma skúmal pohľadom. „Aj tak je to na figu.“
„To teda je,“ súhlasila som. Keď ku mne opäť prisunul sladké vrecúško, vďačne som sa znovu ponúkla.
Kŕmili sme sa lentilkami a Ryan mi rozprával o knihe, ktorú čítal, až kým sa nevrátila Hannah.
„Počujte,“ hodila na stôl tyčinku müsli a seba na stoličku vedľa mňa. „V rade na kávu som stretla Bailey Whittakerovú a konečne som ju prehovorila, aby sa so mnou vymenila. Konečne môžeme byť s Elliotom na laboratórnych cvičeniach dvojica!“
„Netáraj!“ vypleštil na ňu Ryan oči. Aj mňa to prekvapilo. Hannah Bailey prehovárala už od začiatku školského roka, odkedy sa šialene zbláznila do Elliota.
„Čo za to chcela?“ vyzvedala som. Bailey určite nesúhlasila len tak, pre nič za nič.
Hannah sa zahniezdila na stoličke, potom si vzdychla. „Musela som jej zaplatiť dvadsať dolárov a do konca polroka jej musím robiť poznámky.“ Keď sme s Ryanom vybuchli do smiechu, rýchlo dodala: „No stálo to za to! Elliot mi síce ledva povie slovo, no lepší sa to. Už aspoň hovorí v celých vetách, keď sa rozprávame. V laboratóriu aspoň budeme mať o čom hovoriť, nemám pravdu?“
„Jednoznačne,“ odkašľal si Ryan.
„Určite. A súhlasil tiež, že príde na tvoj Halloween,“ dodala som. Vtiahla som hlboký nádych a zadržala ho, aby som sa nerozosmiala. Elliot bol na rozdiel od Hannah veľmi plachý, takže sledovať, ako sa to medzi nimi dvoma vyvíja, bolo dosť zábavné. „Tá párty stále platí?“
„Áno,“ odvetila Hannah a vyplazila mi jazyk. Vtom čosi zbadala. Na tvári sa jej usadil lišiacky výraz. „Keď už hovoríme o mojej párty, práve prišiel tvoj sexi sused. Ak stále uvažuješ, že ho pozveš.“
Obzrieť sa bolo to posledné, čo som mala urobiť, no urobila som to. Jordan stál pri stole v strede miestnosti, kde sedeli jeho priatelia, a zabával sa na čomsi, čo jeden z nich povedal. Usmieval sa, aj keď sa otočil mojím smerom, a keď ma zbadal, ako sa naňho dívam, usmial sa ešte viac. Očervenela som a s prudkým nádychom som sa mu opäť rýchlo obrátila chrbtom.
Milan Buno, knižný publicista
