Silná patriarchálna spoločnosť, snahy o spravodlivosť a temné zákulisné intrigy. Anna Mazzola ponúka príbeh, ktorý vás vtiahne do Ríma roku 1659. Do mesta po morovej katastrofe, kde pribúdajú mŕtvi muži a ženy nemôžu povedať nahlas, ako veľmi trpia….
Na pozadí historických udalostí sa rozvíja napínavý príbeh o moci, pomste, tajných receptúrach a ženskej solidarite. Kniha tajomstiev.
„Je to príbeh o čarodejníctve a prežití inšpirovaný skutočným prípadom z Ríma, zo 17. storočia, v ktorom bola skupina žien obvinená z výroby a predaja jedu iným ženám, najmä s cieľom zabiť ich násilníckych manželov. Urobili to? Budú odsúdené? A budete chcieť, aby boli odsúdené?“ pýta sa autorka v exkluzívnom videu, ktoré nájdete nižšie.
Kniha tajomstiev
Príbeh sa odohráva v Ríme roku 1659. Mesto je ešte stále otrasené následkami moru, a napriek tomu muži zrazu náhle umierajú v menej alebo viac podivných okolnostiach.
Domnievam sa, že arzén je najpravdepodobnejší vinník, ale páchne ako cesnak, čo by si obete určite všimli alebo by sme to postrehli my pri pitve.“
„Niekto ho mohol šikovne zamaskovať.“
„Možno áno. Alebo to bol nejaký zriedkavý dômyselný elixír, ktorý sa nespomína v mojich knihách a nie je všeobecne známy.“
„Myslíte, že niečo také existuje?“
„Možno. Kolujú legendy, že Borgiovci mali tajný recept na jed zvaný cantarella: jasnobiely jed, ktorý bol na chuť príjemný a pomaly prenikal do žíl obete so zákerným smrtiacim účinkom.“
Do toho vstupuje žena menom Girolama Spanová, ktorá žije západne od rieky Tiber v domčeku označenom ľaliou a s bylinkovou záhradou. Mnohé z rímskych žien k nej chodia po jej „tajné recepty“, predpovede budúcnosti aj liečivé či milostné elixíry.
Keď sa však začnú objavovať správy o „nezvyčajných“ úmrtiach mužov – telá údajne nepodliehajú rozkladu tak, ako by mali a ešte aj mŕtvola v rakve má ružové líca, akoby len pred pár minútami ten muž žil – pápežská autorita zadá mladému prokurátorovi Stefanovi Bracchiovi, aby vyšetril podozrivé udalosti. Girolama sa tak ocitá v centre vyšetrovania.
Rím je na vzostupe. Spamätávame sa z morovej rany a stávame sa centrom katolíckeho sveta. Pápež si želá, aby bol Rím príkladom nového poriadku, a toto sa nám doň nehodí.“
„Pápež o všetkom vie?“
„Pravdaže. Postupujeme podľa jeho príkazov, chlapče. Bude to pápežská inkvizícia, posvätná inkvizícia. V jeho mene by ste boli vymenovaný za inkvizítora.“
Stefano preglgne. V mene samotného Alexandra VII., ústrednej postavy celého Ríma, duchovnej hlavy kresťanstva vládnucej na všetkých územiach cirkvi. „Pravdaže sa na to podujmem. Som naozaj poctený, že ste ma o to požiadali.“
Autorka túto dejovú líniu vystavala ako napínavé rozprávanie o ženách, ktoré sa snažia prežiť vo svete ovládanom mužmi, ktorí môžu ženu kedykoľvek potrestať, zbiť, znásilniť, dokonca až zabiť. Vo svete so systémom starého poriadku, ktorému nie je cudzia krutosť, ponižovanie a jasná hierarchia. Čím viac Stefano odhaľuje, tým silnejšie sa ukazuje, že nie všetko je čierno-biele. Niektoré tajomstvá nosíme so sebou až do okamihu smrti….
Dve silné postavy
Girolama Spana je tajomne vykreslená žena-bylinkárka, ktorá pomáha ženám v Ríme v čase, keď sú ich možnosti obmedzené. Jej dom označený ľaliou a záhrada plná bylín vytvára dojem, že ide o portál medzi realitou a temnou atmosférou magického.
Stefano Bracchi je ambiciózny mladý prokurátor, ktorý je v rodine benjamínkom, bratia ho podceňujú a otec vidí vždy len chyby. Aj preto prijme úlohu od miestodržoteľa Ríma, aby prípad vyriešil a verí, že tak konečne ukáže svoje schopnosti. Táto úloha je jedna z tých, ktoré môžu rozhodnúť o jeho kariére, no zároveň ho vťahuje do sveta, kde sa spravodlivosť mení na hru o moc. Stefano nie je zlý, no má vnútorné dilemy, pochybnosti a konflikty. Autorka ho vykreslila ako človeka so svojimi prednosťami i chybami.
Román je inšpirovaný skutočnými udalosťami, konkrétne kauzou s názvom „Spana prosecution“ (alebo súvisiacou so záležitosťou jedu Aqua Tofana) v 17. storočí v Taliansku. Autorka sama upozorňuje, že pracovala s historickými archívmi, no zďaleka nie všetko sa zachovalo, takže spoločenské, ženské a lekárske aspekty doplnila fikciou.
Pozrite si VIDEO s Annou Mazzola:
Kniha tajomstiev je napínavý historický takmer triler, ale aj portrét spoločenského zriadenia patriarchátu, vnímania žien, medicíny aj „mystických“ praktík v čase, kedy právo a morálka boli často v ruinách.
Výborne vykreslená je celková atmosféra v Ríme 17.storočia, svet byliniek, liekov, a elixírov. Vezme vás nielen do bežných domácností, do záhrady s bylinkami, ale aj na temné miesta, najmä do drsného žalára presiaknutého krvou a bolesťou.
Je to silný príbeh, ktorý núti premýšľať o právach žien, spravodlivosti, histórii a morálnych dilemách. Mazzola nenápadne kladie otázky – ak je systém nespravodlivý, aké možnosti má ten slabší, zraniteľnejší? Keď neexistuje možnosť obhájiť sa, je to vôbec ešte spravodlivosť?
Často sú to muži, ktorí patria rovno do horúcich pekelných hlbín, a ona im rada pomôže urýchliť ich pád. Aké veci už za svoj život videla a počula! Aké krutosti a zverstvá! Nie vždy čisto fyzické, ale aj psychické, ktoré vedia byť horšie ako akýkoľvek zárez: žena sa nimi zožiera, až kým ju nezožerú zvnútra a nezostane z nej len schránka ľudskej bytosti. Práve takým ženám často nedokáže pomôcť. Práve ony vädnú a zomierajú ako rastliny bez slnka, lebo veria, že stratili silu bojovať. Sama to takmer zažila akoby v inom živote, takže dokáže rozpoznať príznaky.
Z anglického originálu The Book of Secrets (Orion Fiction, an imprint of the Orion Publishing Group Ltd, London 2024) preložila Diana Ghaniová.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Bux.sk, Slovenský spisovateľ
