Sabrina Jeffries
Pred láskou neujdeš
Slovenský spisovateľ 2013
Populárna séria o nespútaných, zhýralých a škandalóznych súrodencoch Sharpovcoch pokračuje ďalším očarujúcim príbehom. Minerva Sharpová si takisto ako jej bratia musí vybrať: buď do roka vstúpi do manželstva, alebo stratí nárok na dedičstvo.
Po Záhadnej snúbenici a knihe S diablom v posteli rozohráva obľúbená Sabrina Jeffriesová opäť nádherný príbeh a podľa LikesBooks je to najlepšia kniha zo série. „Dokonale vtipné, očarujúce a rozhodne stojí za prečítanie,“ nájdete hodnotenie na Amazone k novinke Pred láskou neujdeš.
Minerva Sharpová, výstredná mladá dáma, ktorá si kráti čas písaním gotických románov, vymyslí dokonalý plán, ako sa vyhnúť ultimátu starej mamy Hetty, podľa ktorého sa do roka musí vydať, inak príde o dedičstvo: jednoducho sa zasnúbi s nejaký darebákom a stará mama jej určite nedovolí vydať sa zaňho. A kto by sa krásnej a bystrej Minerve lepšie hodil na uskutočnenie tohto plánu než príťažlivý advokát Giles Masters, povestný svojím neviazaným životom?
Hoci Minerva nikdy nemala v úmysle zaľúbiť sa do takého darebáka, nieto sa zaňho ešte vydať, v jej predstavách navždy utkvel vášnivý bozk, ktorý jej Giles venoval na devätnáste narodeniny…
Romantika vám ponúka aj úryvok zo skvelej knižky Pred láskou neujdeš:
Minerva dovŕšila devätnásť rokov a stále bola zaľúbená. O Gilesovi vedela všetko. Neoženil sa, nijakej žene vážne nedvoril. Podobne ako jej bratia, viedol neviazaný život. No na rozdiel od jej bratov mal dôležité povolanie. V minulom roku sa stal advokátom. Ak z neho bude vážený právnik, ľahtikárskemu životu je koniec. A bude sa musieť oženiť.
Prečo by jeho manželkou nemohla byť práve ona? Bola dosť pekná, všetci to tvrdili. Okrem toho bola aj múdra, čo by určite ocenil každý muž. Okrem toho mu neprekážal ich rodinný škandál ako iným mladým mužom z vyššej spoločnosti. Giles si musel poradiť s vlastným škandálom, lebo pred štyrmi mesiacmi jeho otec spáchal samovraždu. To mali Minerva s Gilesom spoločné.
Minerva si práve prezerala hostí na svojej narodeninovej oslave, no Gilesa nikde nevidela, hoci ho pozvali. Zaplavilo ju sklamanie. Ako ho presvedčí, že k nemu cíti niečo viac ako mladšia sestra k priateľovi svojho brata, keď ani neprišiel?
Oslava sa končila, a tak vyšla do záhrady, aby sa trochu rozptýlila. A aby načúvala, o čom sa rozprávajú bratia pri cigarete vedľa stajní.
„Chlapci vraveli, že ten večierok u Newmarshovcov sa začína o desiatej,“ vravel Oliver. „Stretneme sa tu. Nie je to ďaleko, zájdeme tam pešo a sluhom nemusíme nič hovoriť. Viete, akí sú, všetko vyzvonia starej mame. A tá nám bude robiť prednášku, prečo sme utiekli z Minervinej oslavy na večierok.“
„Stará mama si určite všimne, že sme ešte oblečení a chceme sa vytratiť,“ riekol Jarret.
„Nie, skryjeme si šaty v záhrade, a tam sa prezlečieme. Len pozor, aby nás nevidela Minerva. Nechcem zraniť jej city.“
Už im chcela chrstnúť do očí, čo si myslí o tom, že sa vytratia na nejaký večierok z jej narodeninovej oslavy, keď jej zrazu došlo. Ak sa chystajú na pánsku jazdu, určite tam bude aj Giles! A keďže pravdepodobne pôjde o maškarný ples, môže sa tam dostať aj ona. Presne vedela, čo by si obliekla. Raz sa s mladšou sestrou Celiou prehrabávali vo veciach starej mamy spred tridsiatich rokov. Jedny šaty by jej sadli ako uliate.
O deviatej vkĺzla do záhradnej kôlne spolu s Celiou, ktorá jej prisľúbila pomoc. Za odmenu mala Minerva rozpovedať sestre všetko, čo uvidí na bále. Celia jej pomohla do staromódneho korzetu a do dvoch krinolín. Na to jej navliekla starostlivo vypracované šaty zo zlatého saténu, ktoré mala stará mama oblečené na svadbe jej rodičov.
Veselo sa chichotali, keď jej sestra zastrkovala svetlohnedé vlasy pod napudrovanú parochňu s bielymi kučerami. Na tvár si Minerva nasadila masku a na jedno líce nalepila náplasť. Vyzerala ako staromódna karikatúra starej mamy.
„Vyzerám ako Mária Antoinetta?“ opýtala sa tlmeným hlasom. Bratia sa zatiaľ v záhrade nezjavili, ale nedá si ujsť príležitosť.
„Vyzeráš úžasne,“ zašepkala Celia. „A veľmi exoticky.“
Exoticky bolo Celiino obľúbené slovo, hoci Minerva mala podozrenie, že znamená skôr zvodne. Na živôtiku mala nehanebne hlboký výstrih.
No uvedomila si, že predsa chce zvádzať Gilesa. „Teraz choď,“ prikázala Celii. „Skôr ako sa tu objavia bratia.“
Celia sa rozbehla preč. Minerva musela počkať, kým sa jej bratia v záhrade prezlečú a vyrazia na cestu, aby ich mohla sledovať.
Našťastie tým smerom šlo veľa ľudí. Zamiešala sa teda do davu na ulici a sledovala bratov, ako vchádzajú do domu. Hoci nemala pozvánku, dostať sa dovnútra bola hračka. Nájsť Gilesa bude možno ťažšie, keďže sa musí vyhýbať bratom. Preto od sluhu vo dverách chcela vytiahnuť, aký kostým bude mať Giles.
„Pán Masters tu nie je,“ odvetil. „Odmietol pozvanie, lebo musel odcestovať na vidiek za matkou.“
Minerva zrazu nevedela, či má byť rada, že neprišiel na jej narodeniny, lebo mal iné povinnosti, alebo sklamaná, že ho tu nestretne.
„Ale ak hľadáte ochrancu,“ pokračoval sluha, „musíte mieriť trochu vyššie. Pán Masters je druhorodený syn.“
Ochrancu? Dopekla, prečo by mala hľadať ochrancu?
Vtedy sa zahľadela pozornejšie na zhromaždených, a hneď pochopila, že toto nie je obyčajný maškarný ples. Jej exotický kostým pôsobil priam anjelsky v porovnaní s kostýmami ostatných žien.
Prevládali grécke šaty a rímske tógy s otvormi na nevhodných miestach. Bola tu aj dojka s oveľa hlbším výstrihom, ako sa nosilo normálne, alebo žena, ktorá mala na chúlostivých miestach len perie. Na opačnej strane miestnosti tancoval jej brat Jarret s pannou Marian, ktorá už nebola panna, a rukami ju držal zozadu za…
Minerva sa odvrátila, do líc sa jej nahrnula červeň. Panebože, prišla na Cypriánov bál! Počula o udalostiach, kde si ženy hľadajú ochrancov a muži si prišli užiť… Keby ju tu niekto zbadal, bola by to katastrofa!
Skôr než sa stihla vytratiť, pristúpil k nej muž prezlečený za francúzskeho dvorana, chytil ju za driek a pritiahol k sebe. „Toto je sama kráľovná pobehlíc!“
Rehotal sa jej do tváre a ona naňho len civela. Nepovedal jej práve, že je pobehlica?
Na jej znechutenie jej pritisol ústa k uchu a strčil doň konček jazyka. „Prečo nejdeme hore, aby sme si užili svoje úlohy aj v súkromí?“
Skôr ako mu stihla dupnúť na nohu, odtrhol ju od neho ďalší muž. „Nechaj ju, Lansing. Ja som ju videl prvý.“ Bol oblečený ako rytier v lesklom brnení, položil jej ruku na plece a chlipne sa uškrnul.
Lansing? Hádam nie gróf Lansing? Poznala jeho ženu, bola mladá a pekná, hoci trochu plnšej postavy. A Lansing chodieval do toho istého kostola ako stará mama, preboha!
„No tak, Hartley, prestaň,“ ozval sa podráždene Lansing. „Bol som prvý.“
Hartley bol určite vikomt Hartley, ktorého manželka bola chladná krásavica s odmeranými spôsobmi. Hartley s Lansingom tvorili nerozlučnú dvojicu. A Minerva sa vždy domnievala, že sú slušní džentlmeni… Až doteraz.
Vari sú v skutočnosti úplne iní? prebleslo jej hlavou, keď ju Lansing schmatol za ruku.
„Môžeme sa o ňu podeliť,“ navrhol bez zaváhania druhý. „Dohodneme sa.“
Vraj podeliť! Akoby šla dobrovoľne do izby s dvoma opitými pajácmi!
Vytrhla sa mu. „Prepáčte, ale mám tu dohodnuté stretnutie s lordom Stonevillom.“ Oliver mal vyšší titul ako oni dvaja, možno to im zoberie vietor z plachiet.
Hartley sa len zachichotal a ukázal prstom na vzdialený koniec miestnosti. „Drahá, lord Stoneville je už zaneprázdnený.“
Minerva pozrela tým smerom a zbadala brata rozvaleného na stoličke. Očami sledoval ženu preoblečenú za Kleopatru, ktorá tancovala, aby ho zlákala. Bol rovnako nemravný ako Jarret, rovnaký ako títo dvaja zhýralci.
Výborne, uštedrí mu poriadnu príučku a zároveň sa zbaví týchto dvoch šašov. Založila si ruky vbok a hodila naňho nahnevaný pohľad. „Ako sa ten naničhodník opovažuje flirtovať s inou ženou, keď ma nakazil syfilisom?“
To zabralo. Hartley s Lansingom ju ihneď pustili.
Keď sa ich Minerva konečne zbavila, začala si raziť cestu davom k dverám. Pery jej zvlnil krivý úsmev. Dúfala, že reči o chorobe Márie Antoinetty sa rozšíria, aj odkiaľ ju Oliver má. Tak mu treba, keď sa pohybuje vo zvrhlej spoločnosti!
Aj ostatní hostia boli hrozní. Ako prechádzala popri kráľoch a žobrákoch, počula slová, aké by slušné dievča nikdy nemalo počuť, a hovorili ich známe hlasy. Muži, ktorých poznala. Niektorí mladí nehanebníci boli slobodní ako jej bratia, no boli tu aj ženáči. Panebože, vari sú všetci muži rovnako prelietaví, ako bol jej otec?
Nie, určite nie všetci. Giles k nim rozhodne nepatrí. Svedčil o tom už fakt, že sa radšej vybral upokojiť matku, ako by sa zabával s týmito nemravníkmi.
Konečne sa dostala zo sály a zastala v tmavej hale, aby si vzala svoje veci. Nepotrebovala viac problémov, ako už mala.
V tej chvíli sa otvorili dvere na opačnom konci haly a vyšiel z nich muž preoblečený za farára. V ruke držal sviečku. Krv jej stuhla v žilách, šibla za najbližší záves a modlila sa, aby ju nezbadal. Záves nebol hrubý, dobre ho spoza neho videla, no dúfala, že on ju nie, keďže držal v rukách sviečku.
Zastal obďaleč a naklonil hlavu nabok, ako keby načúval. Svetlo sviečky mu dopadlo rovno na tvár… na materinské znamienko pod uchom.
Ledva sa jej podarilo potlačiť výkrik, no podarilo sa jej stisnúť pery. Tú tvár dobre poznala, pamätala si každú jej črtu. Giles! Ale prečo sa takto zakráda po chodbách?
Došlo jej to, až keď vošiel do najbližších dverí. Určite tu má dohodnuté stretnutie s pobehlicou. Dopekla s ním, je rovnako nemravný ako jej bratia!
Teda sa nemýli. Mimochodom, lokaj pri dverách jej povedal, že Giles tu nebude.
Minerva vykĺzla spoza závesu. Nemôže odísť, ak nezistí, či sa Giles naozaj nestretol s nejakou ženou. Neprežije, ak áno, ale musí to zistiť stoj čo stoj.
Zakrádala sa po chodbe až k dverám, za ktorými zmizol. Pozbierala odvahu a vkĺzla dnu. Muž, ktorého sledovala, bol napoly odvrátený odo dverí, no príliš sústredený, lebo práve prehľadával stôl, takže si jej prítomnosť vôbec nevšimol. Stuhla a sledovala, ako systematicky otvára zásuvku za zásuvkou. Ak je to Giles, čo tu, dopekla, stvára?