Vie výborne vykresľovať zločincov, diktátorov, ich zvrhlé režimy, teroristov a ich vražedné akcie… Daniel Silva je majster špionážnych trilerov. Vidí viac ako my, bežní čitatelia. Má množstvo informácií zo zákulisia a z prvej ruky, takže jeho príbehy sú autentické. Píše strhujúco, premyslene a právom patrí medzi TOP autorov v tomto žánri.
A jeho agent Gabriel Allon je jedným z najobľúbenejších hrdinov. Dych rozhodne nestráca ani v príbehu Prípad Caravaggio, v ktorej ide o nádherný oltárny obraz od majstrovského maliara.
Vychutnajte si špionážny triler nabitý akciou, napätím, medzinárodnými intrigami a vysokými stávkami.
Ako nájsť ukradnuté majstrovské dielo?
Niekedy je najlepším spôsobom ukradnúť ďalšie…
Prípad Caravaggio
Legendárny špión a reštaurátor Gabriel Allon v Benátkach reštauruje obraz od Veroneseho, keď dostane naliehavú správu z talianskej polície. Jeho priateľ, výstredný londýnsky obchodník s umením Julian Isherwood, sa ocitol vo väzbe ako podozrivý v prípade vraždy pri Komskom jazere.
Obeťou je Jack Bradshaw, bývalý britský diplomat a špión, ktorý obchodoval s ukradnutými obrazmi a predával ich neznámemu klientovi. Medzi stratenými dielami je aj nádherný oltárny obraz Narodenie od známeho barokového maliara Caravaggia.
Ak chce Allon dokázať priateľovu nevinu, musí vypátrať tento vzácny obraz a odhaliť totožnosť záhadného zberateľa.
A tak sa pustí do napínavého pátrania, ktoré ho zavedie do vysvietených ulíc Paríža a Londýna, do podsvetia Marseille a Korziky, a napokon až do malej súkromnej banky v rakúskom Linzi. Práve tam stráži nebezpečný muž nečestne získané bohatstvo nemilosrdného diktátora.
Do príbehu vstupuje aj statočná mladá žena, ktorá prežila najhorší masaker 20.storočia. Teraz s Gabrielovou pomocou dostane šancu zasadiť smrteľnú ranu tomu, kto zničil jej rodinu.
Je to mimoriadne riskantná operácia a čas na jej úspešné zavŕšenie sa rýchlo kráti…
Presvedčivý a majstrovský
„Silvov Prípad Caravaggio je fenomenálny. Doteraz najlepšia jeho kniha. A to je obrovská poklona, pretože každý jeho román je jedinečný a úžasný.“
Naples Daily News
Trilery Daniela Silvu sú podľa The New York Times presvedčivé, napínavé a brilantné. Jeho hrdinu, izraelského anela pomsty Gabriela Allona si jednoducho obľúbite. A rovnako je to aj v príbehu Prípad Caravaggio.
Ako napísal Washington Post, „ďalší vynikajúci triler Daniela Silvu, ktorý presvedčivo dokazuje jeho spisovateľské majstrovstvo a potvrdzuje jeho postavenie najlepšieho súčasného autora špionážnych trilerov.“
Úryvok z trileru Prípad Caravaggio:
Gabriel a Chiara skutočne nebývali v starobylom benátskom gete. Prenajali si byt na prvom poschodí starého paláca v tichej štvrti Cannareggio, kam Židia nikdy nemali zákaz vstupu. Z jednej strany bolo pokojné námestie, z druhej kanál, na ktorom Inštitút držal rýchly čln pre prípad, že by Gabriel potreboval už druhýkrát za svojej pestrej kariéry ujsť z Benátok. Tel Aviv mal dôvod starať sa o jeho bezpečnosť, lebo po mnohých rokoch odporu súhlasil, že sa stane ďalším šéfom Inštitútu. Ostával ešte rok, kým nastúpi do funkcie. Potom bude vo dne v noci chrániť štát Izrael pred tými, ktorí ho chcú zničiť. Nijaké reštaurovanie obrazov, nijaké pobyty v Benátkach s krásnou mladou manželkou – aspoň nie bez celej armády bodygardov, čo ich budú strážiť na každom kroku.
V byte bol nainštalovaný najmodernejší bezpečnostný systém, no keď Gabriel otvoril dvere, ozvalo sa len nevinné pípnutie. Vošiel dnu, vytiahol korkovú zátku z fľaše Bardolina, sadol si v kuchyni a počúval správy BBC, zatiaľ čo Chiara chystala bruschetty. Medzivládny výbor OSN predpovedal apokalyptické oteplenie globálnej klímy, výbuch bomby v aute zabil štyridsať obyvateľov šiitskej štvrte Bagdadu a sýrsky prezident, mäsiar z Damasku, opäť použil chemické zbrane proti vlastným ľuďom. Chiara sa zamračila a vypla rádio. Potom vrhla túžobný pohľad na otvorenú fľašu vína. Gabriel ju ľutoval. Chiara vždy rada pila Bardolino, najmä na jar.
„Hlt vína ti neuškodí,“ povedal.
„Matka nikdy nepila víno, keď ma čakala.“
„A pozri, ako to dopadlo.“
„Lepšie už nemohlo.“
Usmiala sa a položila pred Gabriela tanier s bruschettami. Vybral si dve – jednu s pokrájanými olivami a druhú s bielou fazuľou a rozmarínom – a nalial si pohár Bardolina. Chiara ošúpala cibuľu a rýchlymi pohybmi noža ju nakrájala na dokonalé biele kocky.
„Dávaj si pozor,“ varoval ju Gabriel, „aby si neskončila ako generál Ferrari.“
„Nenamáhaj sa.“
„Čo som mu mal povedať, Chiara?“
„Pravdu, Gabriel.“
„Ktorú verziu pravdy?“
„Zostáva ti rok, kým zložíš prísahu, miláčik. Potom budeš od vidím do nevidím k dispozícii premiérovi, budeš zodpovedný za bezpečnosť štátu. Tvoj život sa premení na jednu dlhú schôdzu, prerušovanú občasnými krízami.“
„Práve preto som tú funkciu viac ráz odmietol, predtým než som ju prijal.“
„Teraz je tvoja. A máš poslednú príležitosť užiť si zaslúžené voľno, skôr ako sa vrátime do Izraela.“
„Skúšal som to generálovi vysvetliť. Lenže on sa mi začal vyhrážať, že nechá Juliana zhniť v talianskom väzení.“
„Na Juliana nič nemal. Blufoval.“
„Možno,“ pripustil Gabriel. „Ale čo keby sa nejaký podnikavý britský reportér začal vŕtať v Julianovej minulosti? A čo keby ten istý reportér nejako vypátral, že Julian robí pre Inštitút? Nikdy by som si to neodpustil, keby ho vláčili bahnom. Vždy mi ochotne pomohol, keď som potreboval.“
„Pamätáš, ako si ho poprosil, aby sa postaral o mačku tej ruskej novinárky?“
„Na to sa nedá zabudnúť. Netušil som, že Julian je alergický na mačky. Ešte mesiac z toho mal vyrážky.“
Chiara sa usmiala. Do liatinovej panvice naliala olivový olej, pridala maslo, cibuľu a mrkvu, ktorú rýchlo nakrájala.
„Čo to bude?“
„Miestna špecialita, volá sa calandraca.“
„Kde si sa ju naučila?“
Chiara obrátila oči k stropu, akoby chcela naznačiť, že také vedomosti možno nájsť v talianskom vzduchu a vode. Nebola by ďaleko od pravdy.
„Môžem ti nejako pomôcť?“ spýtal sa Gabriel.
„Prestaň sa motať okolo mňa.“