Půlnoční setkání

Půvabná a svobodomyslná Victorie Fontaineová si užívá bezstarostného života, bujarých večírků i nesčetných flirtů. Nic nedbá na to, že se dostává do řečí. Její skandální pověst ovšem bledne ve srovnání s nechvalně proslulým lordem Sinclairem Graftonem. Ten muž je pro mnohé ztělesněný hřích a nic na tom nezměnil ani jeho dlouhodobý pobyt za hranicemi. Sotva tedy mohlo někoho udiví, že když okouzlující Victorie osamí s uhrančivým Sinclairem v zahradě, podlehnou kouzlu noci a zase jednou hodí za hlavu veškeré zábrany… Jejich vášnivý polibek ovšem neujde ostřížímu zraku Victoriina otce. Ten už není dál ochoten snášet výstřelky své lehkovážné dcery a žádá, aby se za Sinclaira provdala. Victorii se otcův nápad silně příčí – netouží stát se chotí lva salonů, jehož náruč poznala řada žen. Postupem času ovšem vytuší, že Sinclairovo hejskovství je pouhá póza, za níž se skrývá něco víc. A po první, nezapomenutelné noci plné vášně se Victoria pevně rozhodne odhalit pravou tvář svého manžela a získat si i jeho srdce, které touží napravit dávnou křivdu.

Aby som bola stručná: celá kniha je o tom, ako sa Sinclair snaží nájsť vraha svojho brata a ako sa počas tohto procesu do seba s Victoriou zaľúbia. Anotácia znie veľmi zaujímavo, ale už počas prvej kapitoly som mala nejasný pocit, (ktorý silnel s každou stranou), že to bude hlúposť. A nuda. A mala som pravdu. Prvý nezmysel prišiel hneď na začiatku: Victoria, prezývaná Vixen (Líška) sa správa tak škandalózne, že keby sa to odohrávalo v realite, a nie vo fikcii, bola by „odpísaná“ nie po rokoch takéhoto správania, ale hneď. Ja viem, že je to romanca, ale bolo to prehnané. Ďalej ma iritovalo viac vecí: postavy nie sú vôbec rozpracované, nevieme poriadne nič o ich minulosti a zázemí, dej je nudný a plný dialógov, niečo je vykradnuté od K. Woodiwiss či od J. McNaught, autorka skáče z jednej témy do druhej počas jedného odstavca, vypátranie vraha pôsobí ako päsť na oko, no čo ma štvalo najviac, bol pocit, že čítam druhý diel akejsi série, avšak nie voľné pokračovanie, ale priamo druhú časť. Asi to súviselo s tým, čo som už napísala (že hrdinovia neboli vôbec charakterizovaní), ale mala som dojem, ako keby už bolo niečo povedané, niečo, čo som prepásla, ako keby som sa už s tými postavami mala stretnúť, mala ich dôverne poznať, zažiť s nimi niečo a teraz len pokračujem v ich osudoch. Niečo ako keby ste prišli do divadla až na druhé dejstvo. Ak je však dielo kvalitné, chytíte sa a radi to dopozeráte. Ale ak je zúfalo nudné a príšerne napísané, ste v pokušení vstať a odísť. Ja som posledných sto strán hltala, len aby som túto knihu mala čo najskôr z krku. Viem, že je súčasťou trojdielnej série, ale myslím, že na ďalšie dve ma po tejto nenahovorí asi nikto .

Spracovala KRISTÍNA

Poznámka LENKA: Je mi ľúto, že na teba táto kniha dojem neurobila, ja som čítala prvú a tretiu časť trilógie, a podľa mňa boli skvelé, hlavne tretia kniha Škandál bola ozaj super. Tak ja by som určite už len kvôli nim pridala jedno srdiečko i keď som túto nečítala .