Rozkošný zvrhlík vás dostane
Ideálny muž na jednu noc by mal spĺňať aspoň základné kritériá – mal by byť hriešne príťažlivý, úžasný v posteli a ráno zmiznúť z povrchu zemského.
Čo vy na to?
Pikantné a šteklivé. Tak hodnotia médiá novinku Rozkošný zvrhlík, ktorá získala ocenenie Kniha roka a stala sa víťazom Seal RT Excellence Award.
Mia Hollandová si vyrazí s kamarátkami na divoký víkend do Las Vegas osláviť promóciu. Alkohol tečie potokom, radosť z ukončenia školy striedajú obavy z budúcnosti, vopred nalinajkovanej rodičmi.
V bare narazí na sexi Francúza Ansela a bujará noc s ním Mii aspoň na chvíľku odpúta myseľ od problémov a zamestná ju spomienkami na ich nemravné výčiny.
Po návrate domov Mia urobí najbláznivejšie rozhodnutie života a odletí s rozkošným zvrhlíkom na leto do Francúzska užiť si posledné týždne skutočnej slobody. Keď sa za pretvárkou a zábavou objavia prvé city, neviazanému dobrodružstvu sa do cesty postaví realita a Mia sa musí rozhodnúť.
Vráti sa do starého života?
Alebo sa naplno vrhne do toho nového, odohrávajúceho sa na druhom konci sveta?
Christina Lauren je pseudonym dvoch autoriek, spriaznených duší, Christiny Hobbsovej a Lauren Billingsovej, ktoré sa vo svete preslávili sériou pikantných erotických románov. Spomeňme sériu Božský (Božský cudzinec, Božský bastard a Božský hráč).
Kritici i čitatelia chvália najmä ich štýl, ktorý je ľahký, pútavý, dávajú do príbehov nielen to pikantné, erotické, ale aj srdce a lásku. „Christina Lauren dokazuje, že vie vynikajúco písať spaľujúce a vtipné ľúbostné príbehy,“ chváli ju Rock Stars of Romance.
Rozkošný zvrhlík je zábavný, sexi a podmanivý moderný príbeh, aký by ste si chceli prečítať na pláži pod horúcim slnkom. Je to jeden z tých vzácnych erotických príbehov, pri ktorých máte pocit, že sa naozaj môžu stať vám…alebo vašej najlepšej kamoške.
Začítajte sa do novinky Rozkošný zvrhlík:
Prvá kapitola
Mia
Deň, keď sme oficiálne ukončili vysokú školu, vôbec nebol taký ako vo filmoch. Vyhodila som svoju čiapku do vzduchu, tá zletela a tresla kohosi po čele. Hlavný rečník postrácal svoje poznámky v poryve vetra a rozhodol sa rečniť bez papierov, takže nás obšťastnil úplne nemastným-neslaným otváracím prejavom, motajúc sa v ňom medzi základnými kameňmi a svetlejšími zajtrajškami, a zaklincoval ho trápnym príbehom o svojom nedávnom rozvode.
Vo filmoch nikto nevyzerá, akoby sa chystal umrieť na úpal v šatách z polyesteru… Zaplatila by som mastnú sumu tomu, kto by spálil všetky moje fotky z dnešného dňa.
Ale aj to sa ešte dá dotiahnuť do dokonalosti.
Pretože, doriti, nám sa to podarilo.
Po obede v reštaurácii Lorelei – či Lola pre tých zopár vyvolených, ktorých zaradila do svojich kruhov – vytiahla kľúče z kabelky a triasla nimi predo mnou v slávnostnom tanci. Jej otec ju pobozkal na čelo a maskoval zarosené oči. Harlowina rodina utvorila okolo nej kruh, objímali sa a rozprávali jeden cez druhého, prežívali spolu ešte raz ten najsenzačnejší okamih, keď Harlow Prešla Po Pódiu A Ukončila Vysokú Školu, a hneď potom ma vtiahli medzi seba a zopakovali to isté pre mojich vlastných pätnásť sekúnd slávy.
Keď ma pustili, usmiala som sa a sledovala, ako končia so svojimi sladkými, známymi rituálmi.
Zavolaj mi, len čo tam dorazíte.
Použi kreditnú kartu, Harlow. Nie, American Express. To je v poriadku, zlato, je to darček pre teba k promócii.
Milujem ťa, Lola. Jazdi opatrne.
Zhodili sme prepotené šaty, napchali sme sa do Lolinej starej šunky chevy a unikali zo San Diega v oblaku výfukových plynov a ľahkomyseľného vypiskovania k hudbe a chlastu a šialenstvu, ktoré nás očakávalo v ten víkend. Harlow vytiahla zoznam hitov, ktorý pripravila na tento výlet – Britney Spearsová na našom prvom koncerte, keď sme mali osem. Úplne nevhodná pieseň 50 Centa, ktorú si naša trieda zvolila ako tému stretávky. Basová heavymetalová hymna, na ktorú Lola prisahá, že je to najlepšia sexi pieseň všetkých čias, a asi päťdesiat ďalších, nejakým spôsobom budujúcich náš kolektívny príbeh. Harlow pustila stereo poriadne nahlas, aby sme mohli kričať a spievať v horúcom prašnom vzduchu prúdiacom dovnútra všetkými oknami.
Lola si odlepila dlhé tmavé vlasy z krku a podala mi gumičku s prosbou, aby som jej urobila konský chvost.
„Bože, prečo je tak pekelne horúco?“ zahulákala zo sedadla vodiča.
„Pretože sa rútime cez púšť rýchlosťou šesťdesiatpäť míľ za hodinu v aute chevy z neskorých osemdesiatych rokov bez klimatizácie,“ odpovedala Harlow, ovievajúc sa programom z promócie.
„Pripomeňte mi, prečo sme vlastne nevzali moje auto?“
„Pretože páchne ako krém na opaľovanie a pochybné rozhodnutia?“ odvetila som a zajačala, keď na mňa zaútočila z predného sedadla.
„Ideme mojím,“ pripomenula jej Lola a stíšila hlasitosť, lebo práve začal rapovať Eminem, „pretože si sa takmer obtočila okolo telefónneho stĺpu, keď si sa pokúšala nadskočiť nad chrobákom na sedadle. Neverím tvojim šoférskym schopnostiam.“
„Bol to pavúk,“ argumentovala Harlow. „A obrovský. S kliešťami.“
„Pavúk s kliešťami?“
„Mohla som umrieť, Lola.“
„Áno, mohla si. Počas dramatickej autonehody.“
Keď som skončila s Lolinými vlasmi, znova som si sadla rovno a mala som pocit, že som schopná prvý raz po mnohých týždňoch si voľne vydýchnuť, zasmiať sa so svojimi dvoma najobľúbenejšími ľuďmi na celom svete. Teplo mi odčerpalo každý kúsok energie z tela, ale je dobrý pocit jednoducho sa dať unášať. Zavrela som oči a roztápala som sa na sedadle, vietor mi bičoval vlasy a tak hvízdal, že som nemohla ani rozmýšľať. Čakali nás tri blažené letné týždne, kým sa budem musieť presťahovať na druhý koniec krajiny. Po prvý raz v živote som nemusela robiť absolútne nič.
„Pekné od vašich, že zostali na obed,“ povedala Lola svojím typicky opatrným tónom a oči sa nám stretli v spätnom zrkadle.
„Ach.“ Pokrčila som plecami, zohla som sa a hrabala sa v kabelke, či nenájdem žuvačku alebo nejakú sladkosť alebo niečo, čo ma zamestná na dosť dlho, aby som nemusela ospravedlňovať dnešný predčasný odchod mojich rodičov.
Harlow otočila hlavu a pozrela na mňa. „Myslela som, že šli na obed so všetkými?“
„Asi nie,“ povedala som jednoducho.
Obrátila sa na sedadle a snažila sa pozerať mi rovno do tváre bez toho, aby si musela odopnúť bezpečnostný pás. „A čo povedal David, než odišli?“
Zažmurkala som, odvrátila som hlavu a zadívala som sa na okolitú plochú scenériu. Harlow by ani vo sne nenapadlo volať svojho alebo dokonca Lolinho otca jeho krstným menom. Ale odkedy si pamätám, môj otec je pre ňu jednoducho David – vyslovené s takým opovrhnutím, aké sa len dá. „Hovoril, že je na mňa pyšný a že ma ľúbi. Vraj ľutuje, že mi to nehovoril častejšie.“
Pocítila som jej prekvapenie v tichu, ktoré nasledovalo. Harlow mlčala len vtedy, keď bola prekvapená alebo naštvaná.
„A ešte,“ dodala som, aj keď viem, že v tejto záležitosti by som mala držať hubu, „že teraz sa môžem zamerať na svoju skutočnú kariéru a prispievať tak zmysluplne k úžitku spoločnosti.“
Neštúraj do osieho hniezda, Mia, pomyslela som si.
„Ježiši,“ povedala. „Akoby sa vyžíval v tom, že ťa zasiahne tam, kde to bolí. Ten muž je dokonalý kretén.“
To nás všetky rozosmialo a zdalo sa, že ideme ďalej, lebo, naozaj, čo k tomu ešte môžeme povedať? Môj otec je kus vola, a hoci rešpektujem jeho názory, pokiaľ ide o moje životné rozhodnutia, nezdá sa, že by sa to zmenilo.
Premávka bola riedka a z plochej krajiny sa zrazu zdvihlo mesto, zhluk svetiel, ktoré sa nápadne jagali v slabnúcich lúčoch zapadajúceho slnka. S každou míľou bol vzduch chladnejší, a ja som pocítila, ako sa do auta vlieva energia, keď sa Harlow posadila vzpriamene a vložila do prehrávača ďalšie cédečko s pesničkami pre náš posledný úsek cesty. Ja som sa na zadnom sedadle natriasala, tancovala, spievala spolu s chytľavým basovým popsongom.
„Tak čo, dievčatá, tešíte sa na trochu divočiny?“ spýtala sa a sklopila slnečnú clonu nad sedadlom, aby si mohla naniesť na pery lesk, a pozerala sa do malého popraskaného zrkadla.
„Néé.“ Lola zabočila na východnú Flamingo Road. Hneď za nami jasne žiaril Strip ako koberec svetiel a pred nami sa valil hukot klaksónov. „Ale čo vy? Ja budem robiť nemravné fotky a tancovať s mužmi, o ktorých triezvosti sa dá pochybovať.“
Prikývla som, objala Harlow zozadu a stisla som ju. Predstierala, že sa dusí, ale pritisla ruky na moje, takže som sa nemohla odtiahnuť. Nikto neodmietal maznanie menej presvedčivo než Harlow.
„Milujem vás, vy psychopatky,“ povedala som, a hoci mi nikto neodpovedal a slová sa stratili vo vetre a prachu z ulice nafúkanom do auta, Harlow sa zohla a pobozkala mi ruku a Lola na mňa s úsmevom pozrela. Pôsobilo to, ako by boli naprogramované na ignorovanie mojich dlhých páuz a dokázali vytrhnúť môj hlas z okolitého chaosu.
„Musíš mi niečo sľúbiť, Mia,“ povedala Lola. „Počúvaš ma?“
„Len ak ma nechceš nahovoriť, aby som utiekla a zamestnala sa ako striptérka. Či?“
„Bohužiaľ nie.“
Plánovali sme túto cestu mesiace – posledný úlet pred dospelosťou a zodpovednosťou, ktorá nás aj tak doženie. Ja som bola pripravená na čokoľvek, čo by mala pre mňa nachystané. Natiahla som krk, zhlboka som sa nadýchla a predstierala som, že pukám kĺbmi na rukách. „Škoda, mohla by som tancovať pri tyči, o čom ty nemáš ani šajnu. Ale v pohode, udri si.“
„Dnes večer nechaj všetko za sebou, v San Diegu,“ povedala. „Nerob si starosti o svojho otca ani o to, ktorú štetku kefuje Luke tento víkend.“
Pri zmienke o mojom ex sa mi zachvel žalúdok, hoci sme sa rozišli v dobrom takmer pred dvoma rokmi. Ide o to, že Luke bol môj prvý, ja som bola jeho prvá, a všetko sme sa naučili spoločne. Mám pocit, že mi prislúcha honorár za to, že sa mu v súčasnosti daria také úlovky.
Lola pokračovala: „Nemysli na to, že sa máš baliť do Bostonu. Nemysli na nič iné, iba na to, že sme skončili vysokú – vysokú, Mia! Zvládli sme to. Ostatné strč do pomyselnej škatule a strč ju pod pomyselnú posteľ.“
„Páčia sa mi tie reči o strkaní a posteli,“ odtušila Harlow.
Za iných okolností by ma to rozosmialo. Ale zmienkou o Bostone Lola práve neúmyselne zničila môj maličký životný priestor bez úzkosti, ktorý sa mi predtým nejako podarilo nájsť. Okamžite ma premohli nepríjemné pocity, ktoré som okúsila už skôr pri téme predčasného odchodu môjho otca z najväčšieho obradu môjho doterajšieho života, alebo pri Lukovi a jeho novoobjavenej hriešnej stránke. Stúpala vo mne vlna paniky a strachu z budúcnosti, no teraz, keď sme absolvovali vysokú školu, bolo nemožné ďalej ju ignorovať. Zakaždým, keď som premýšľala o tom, čo bude ďalej, môj žalúdok sa obrátil naruby, horel, uhoľnatel. Ten pocit sa v týchto dňoch dostavil toľkokrát, až som mala pocit, že by som ho mala pomenovať.
O tri týždne mám odísť do Bostonu na obchodnú školu zameranú na úplne všetko, a tak ďaleko od detských snov, ako si len môžem predstaviť. Budem mať dosť času nájsť si byt a prácu, aby som mohla platiť účty a vyplniť si časový rozvrh pre prípad, že by som konečne robila to, čo pre mňa vždy chcel môj otec. Pripojím sa k zástupom obchodníckych ksichtov, ktoré sa zaoberajú obchodnými záležitosťami. Otec mi našťastie platí aj ubytovanie.
„Dve spálne,“ veľkodušne trval na svojom, „aby sme ťa s matkou a chlapcami mohli navštevovať.“
„Mia?“ posúrila ma Lola.
„Dobre,“ povedala som a prikývla, premýšľajúc, kedy zmiznem z našej trojky a stanem sa iným človekom s hromadou batožiny. Lolin otec je vojnový veterán. Harlowini rodičia predstavujú Hollywood. Ja som len dievča z La Jolly, ktoré zbožňovalo tanec. „Strčím to pod pomyselnú posteľ.“ Zdá sa, že ak vyslovím tie slová nahlas, dám im väčšiu váhu. „Strčím všetko do škatule s Harlowinými strašidelnými sexuálnymi hračkami.“
Harlow mi vtisla drzý bozk a Lola rezolútne prikývla. Lola vie viac ako ktokoľvek z nás o strese a zodpovednosti, ale ak to ona dokáže cez víkend odbúrať, tak ja tiež.
