Violončelistka je špičkový špionážny triler od autora, ktorý hrá v tomto žánri aktuálne s najlepšími kartami. Skutočné kulisy, v pozadí covid pandémia, americké voľby, aj osoby ako Putin, či Žirinovskij.
Gabriel Allon vymyslel so svojím tímom sofistikovaný plán podvodu, precízne premyslený…napriek tomu nie všetko vždy ide ako hodinky. Nie, väčšinu času tam nie sú výbuchy, litre krvi, mŕtvi na každom kroku. Violončelistka je skôr ako famózna šachová partia, v ktorej sledujete jednotlivé kroky figúrok a vychutnávate si samotnú hru.
Špionážny triler Violončelistka
Príbeh sa začína akčne, napínavo, bez nejakých zbytočných rečí. Miliardár a mediálne známy odporca Kremľa Viktor Orlov, kedysi najbohatší človek v Rusku, musel opustiť rodnú krajinu a uchýliť sa do prepychovej rezidencie v londýnskej štvrti Chelsea. Napriek tomu, že ho stráži ozbrojená ochranka, v jeden daždivý letný večer ho nájdu v pracovni mŕtveho. Otrávili ho novičokom.
Podľa britskej tajnej služby je páchateľkou Orlovova zamestnankyňa, prominentná investigatívna reportérka.
Gabriel Allon, ktorý Viktorovi vďačí za svoj život, je však presvedčený, že kolegovia z MI6 sa fatálne mýlia, a vydá sa hľadať skutočných priateľových vrahov. Aby uspel, musí sledovať tajné toky špinavých peňazí, a tak si prizve na pomoc krásnu Isabel Brennerovú, nadanú violončelistku a špičkovú analytičku RheinBank, „najšpinavšej banky sveta“.
Vymyslia perfektný plán, ako nachytať pravú ruku ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý má pod palcom všetky jeho peniaze. Rabuje štátny majetok a lup si ukladá na západe, najmä v najšpinavšej banke sveta… Práve on má na rukách krv, dlhé roky bol nedotknuteľný a cez jeho prsty prešlo toľko peňazí, aké si neviete ani predstaviť.
„Viete si predstaviť, že ide o lukratívnu činnosť. Banka nezhrabne len poplatky za prvé pranie, ale vyberá obrovské sumy od tých, ktorým poskytla pôžičku.“
„O akých poplatkoch za pranie je reč?“
„Záleží na množstve pracieho prostriedku. Ak je bielizeň len trochu zašpinená, RheinBank účtuje desať percent. Ak sú na nej krvavé škvrny, vypýta si aj päťdesiat percent. Zamestnanci práčovne majú radi špinavých zákazníkov. Čím viac špiny, tým lepšie.“
Nebezpečné pátranie po pravde zavedie tím okolo Gabriela Allona z Londýna do Amsterdamu, Zürichu, Paríža, Ženevy a napokon do Washingtonu. Dostanú sa na stopu neslýchaného násilného činu, ktorý by mohol ohroziť stabilitu svetového poriadku…
Všetko, čo čakáte od špionážneho trileru
Violončelistka sa číta jedným dychom. Ak milujete premyslené trilery zo súčasnosti, napínavé zápletky, svet financií a tajných služieb – siahnite po tejto knihe. V príbehu sa stretneme so všetkými známymi, ktorých sme si obľúbili v predchádzajúcich knihách Daniela Silvu: nielen Gabriel Allon, ale aj Christopher Keller, ktorý sa kedysi snažil zabiť Allona, no dnes pracujú spolu na najdôležitejších akciách. Tiež šéfka oddelenia Zbierok Rimona Sternová. Analytik Josi Gavish, Jakov Rossman a nerozlučná dvojica terénnych operatívcov Mordechaj a Oded. Samozrejme nesmie chýbať Eli Lavon a Dina Saridová, najlepšia analytička terorizmu v Inštitúte, prvotriedna rešeršérka.
Pridá sa aj Michail Abramov, ktorý nahradil Gabriela vo funkcii hlavného atentátnika.
Daniel Silva má skvelý prehľad o pozadí tajných služieb, naštudoval si finančné pozadie a do príbehu pridáva aj humor, či iróniu. To vie osviežiť mnohé dialógy a výborne sa to dopĺňa s napínavými pasážami.
Najšpinavšia banka sveta
Celý príbeh sa točí okolo RheinBank AG, o ktorej sa hovorí ako o najšpinavšej banke na svete. Nikoho zrejme neprekvapí, že má veľa ruských klientov…
Niektorí ľudia pre peniaze zabíjajú. A keď už majú dosť, zabijú každého, kto by ich o ne chcel pripraviť. V žilách a tepnách globálneho finančného systému koluje čoraz viac špinavých peňazí. Pochádzajú z trestnej činnosti alebo si ich kleptomanskí autokrati berú zo štátnej pokladnice. Otrávia všetko, čoho sa dotknú. Ani čisté peniaze nie sú pred nimi chránené.
Mnohé finančné inštitúcie boli ochotné špiniť si s nimi ruky – za tučný poplatok, samozrejme. Jednou z nich bola aj RheinBank AG. Aspoň sa to povrávalo; pranie špinavých peňazí bol jeden z mála priestupkov, za ktoré banku ešte nepotrestali. Nedávno narazili na regulátorov v New Yorku, kde im štátne ministerstvo financií vyrubilo päťdesiatmiliónovú pokutu za biznis s odsúdeným obchodníkom s ľuďmi. Istý zamestnanec RheinBank vtedy poznamenal, že pokuta bola nižšia ako jeho ročný bonus…
Úctyhodná RheinBank z Hamburgu totiž financovala stavbu osvienčimského tábora a fabriky na výrobu granúl cyklónu B, ktoré používali v plynových komorách. Okrem toho kšeftovala s dentálnym zlatom, čo vytrhli mŕtvym z úst, a zarábala obrovské sumy na arizácii židovských obchodov.“
„Ziskový podnik, však?“
„Neuveriteľne. Vďaka Hitlerovi banka prosperovala. A nešlo len o pragmatický vzťah. RheinBank bola na jeho strane.“
„A po vojne?“
„Rýchlo sa prispôsobila a pomohla financovať nemecký hospodársky zázrak. V predstavenstve sedeli samí zarytí antikomunisti. Povrávalo sa, že niektorí sú na výplatnej listine CIA. Riaditeľ bol medzi pozvanými hosťami na Eisenhowerovej druhej inaugurácii v roku tisícdeväťstopäťdesiatsedem.“
„Všetko odpustené?“
„Ako keby Osvienčim neexistoval. RheinBank zistila, že sa jej prepečie čokoľvek, a skúšala to stále znova a znova. V dvetisícpätnástom dostala od Američanov pokutu dvestopäťdesiat miliónov dolárov za pomoc Iráncom vyhnúť sa medzinárodným sankciám.“ Lavon pomaly pokrútil hlavou. „Robí biznis s hocikým.“
Milan Buno, knižný publicista