Západ slnka nad čerešňovým sadom je pohodový letný príbeh o tom, že niekedy musíme odísť ďaleko od domova, aby sme konečne našli sami seba. Príbeh vás prenesie do Španielska tak presvedčivo, že po pár kapitolách začnete googliť letenky.
Jo Thomas si už roky buduje povesť spisovateľky, ktorá dokáže spojiť romantiku, cestovanie, lokálnu kultúru a jedlo do príbehov, pri ktorých človek prirodzene spomalí. Jej romány nie sú o dramatických zvratoch na každej druhej strane. Skôr pripomínajú dlhú večeru s priateľmi na terase, keď sa nikam neponáhľate a zrazu zistíte, že sa zotmelo. Presne taký je aj román Západ slnka nad čerešňovým sadom.
Hlavná hrdinka Beti neprichádza ako sebavedomá žena, ktorá presne vie, čo chce. Naopak. Jej život sa práve rozsypal ako koláč, ktorý ste vytiahli z rúry priskoro.
Tri zasnúbenia. Tri neúspechy.
Nie je preto prekvapením, že začína pochybovať sama o sebe. Kým jej sesternica Olivia akoby všetko zvládala s ľahkosťou, Beti má pocit, že stále zaostáva. Poznáte ten nepríjemný pocit, keď sa zdá, že všetci okolo vás majú plán a vy len improvizujete? Práve v tom je Beti veľmi uveriteľná. Nie je dokonalá. Občas sa ľutuje. Občas robí unáhlené rozhodnutia. A občas sa správa trochu tvrdohlavo. Lenže práve vďaka tomu pôsobí ako skutočný človek a nie ako literárna bábka.
Cesta do Španielska
Keď sa Beti rozhodne odísť do južného Španielska, mohla by očakávať jednoduchý nový začiatok, lenže život býva kreatívnejší. Namiesto vysnívaného baru ju čaká práca na čerešňovej farme. Ručné polievanie stromov. Zber úrody pod páliacim slnkom. Prach, únava a večery, keď človek zaspí skôr, ako dopije pohár vody. Jo Thomas sa vyhýba romantizovaniu. Andalúzia síce žiari farbami, vôňami a teplom, ale zároveň ukazuje aj tvrdú prácu miestnych ľudí.
Pri čítaní takmer vidíte rady čerešní lesknúcich sa v podvečernom svetle. Cítite horúci vzduch, ktorý sa ani večer nechce ochladiť. A niekde v diaľke počujete hudbu, ktorá sa mieša so spevom cikád.
Na farme sa Beti stretáva s Antoniom. A našťastie nejde o ďalšieho uhladeného fešáka z romantických románov. Antonio býva mrzutý, uzavretý a niekedy poriadne protivný. Medzi ním a Beti to od začiatku škrípe. Lenže pod povrchom sa skrýva oveľa viac, než sa zdá. Práve tu autorka rozvíja jednu z najsilnejších tém knihy – ako často si vytvárame názor na človeka ešte predtým, než ho skutočne spoznáme. Nie je to náhodou niečo, čo robíme všetci?
Flamenco ako metafora života
Jednou z najkrajších línií príbehu je flamenco. Na prvý pohľad ide len o tanec. Postupne sa však stáva symbolom celej Betinej premeny. Flamenco totiž nie je o dokonalosti. Nie je o tom, aby ste každý krok zvládli bez chyby. Je o emócii, odvahe, o tom, že sa prestanete kontrolovať a dovolíte si cítiť.
V jednej chvíli si človek uvedomí, že Beti sa vlastne neučí len tancovať. Učí sa veriť sama sebe. A to je možno najväčšie dobrodružstvo celej knihy.
Postupne vyplávajú na povrch staré rodinné konflikty, nevypovedané krivdy a tajomstvá, ktoré ovplyvňujú životy viacerých postáv. Práve tieto momenty dodávajú románu hĺbku. Bez nich by išlo len o príjemný dovolenkový príbeh. S nimi však získava emocionálnu váhu.
Tempo príbehu je pokojné a autorka si rada dopraje čas na opis prostredia, jedla či medziľudských vzťahov. Niektorým čitateľom môže pripadať, že sa dej v strednej časti rozbieha pomalšie. Ak však pristúpite na rytmus príbehu, odmenou vám bude atmosféra, ktorá patrí k jeho najväčším prednostiam.
Západ slnka nad čerešňovým sadom je letná pohodovka, ktorú si otvoríte niekde na pláži alebo na terase s dobrým nápojom, a začítate sa. Budete si vychutnávať príbeh o druhej šanci, o sebahodnote a o tom, že niekedy treba prestať tancovať podľa hudby, ktorú vybrali ostatní. A začať počúvať vlastný rytmus.
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Skveleknihy.sk, jothomasauthor.com
