Na sídlisku stojí auto. V ňom mŕtve dievča. Pitva ukáže pervitín ako dôvod smrti. Lenže všetko ostatné hovorí niečo iné. Novinka Dominika Dána stavia na starej dobrej detektívnej otázke: čo ak najzrejmejšie vysvetlenie nie je pravdivé? A odpoveď rozhodne nie je jednoduchá.
Krv sa stane zábavou je temný prípad, ktorý začína jedným vpichom a končí oveľa ďalej, než čakáte
Všetko sa začína nálezom mŕtvej Vierky. Mladej ženy, ktorá podľa výsledkov pitvy zomrela po aplikácii pervitínu. Zdalo by sa, že vyšetrovanie nebude komplikované. Drogy zabíjajú každý deň a polícia podobné prípady pozná. Lenže Vierka nezapadá do obrazu narkomanky ani náhodou. Nepila viac, než bolo spoločensky prijateľné. Nefajčila. Drogy podľa rodiny a známych nikdy neužívala. Bola to žena, pri ktorej by ste skôr očakávali pohár bieleho vína na oslave než ihlu v žile. Tak kde sa vzal pervitín?
A prečo zmizol jej priateľ Marek?
Starí známi sú späť vo forme
Jedným z dôvodov, prečo si Dominik Dán drží obrovskú čitateľskú základňu už vyše dve desaťročia, nie sú iba samotné zápletky. Sú to ľudia. Krauz, Chosé, Burger, Hanzel, Kuky, Váňa. Partia detektívov, ktorá pôsobí ako skupina kolegov, s ktorými by ste si po práci bez problémov sadli na pivo.
V úvodných kapitolách dostávame presne ten typ scén, ktoré fanúšikovia milujú. Policajný humor. Dobromyseľné podpichovanie. Debaty, ktoré sa od vyšetrovania dokážu za pár sekúnd dostať k boxerovi Georgeovi Foremanovi alebo Mozartovi. Tieto pasáže nie sú samoúčelné. Práve naopak.
Dán nimi vytvára pocit reality. Vyšetrovatelia nepôsobia ako geniálni superhrdinovia z televíznych seriálov. Sú unavení, občas frflú, robia si zo seba srandu a riešia aj úplné hlúposti. Práve preto im čitatelia veria. A keď potom príde moment, keď sa prípad začne lámať do temnejších polôh, funguje to oveľa silnejšie.
Keď sa spravodlivosť zmení na násilie
Jednou z najzaujímavejších rovín knihy je prostredie, do ktorého sa vyšetrovanie postupne dostáva. Marek nie je obyčajný elektrikár. Jeho okolie tvorí skupina holohlavých chuligánov, ktorí navonok vystupujú ako ochrancovia poriadku. Tvrdia, že čistia ulice od problémových ľudí. Že robia to, čo polícia nedokáže. Lenže medzi deklarovanou spravodlivosťou a obyčajným násilím býva veľmi tenká hranica.
Samozvaní ochrancovia poriadku svoje útoky často ospravedlňujú vyšším dobrom. Bitky, krv a ponižovanie druhých sa pre nich stávajú formou zábavy, adrenalínu či dokonca akéhosi životného štýlu. To, čo by normálny človek považoval za tragédiu, oni berú ako súčasť večerného programu. Dán sa tejto témy dotýka bez moralizovania. Nevnucuje čitateľovi správny názor. Skôr mu predkladá fakty a necháva ho, aby si odpovedal sám.
Čo sa stane, keď ľudia začnú veriť, že zákony pre nich neplatia?
A čo ak si začnú myslieť, že dobrý úmysel ospravedlňuje všetko?
Práve tieto otázky zostávajú v pozadí celého príbehu a dodávajú mu presah ďaleko za hranice klasickej detektívky.
Atmosféra Bratislavy, ktorú takmer vidíte pred sebou
Silnou stránkou Dánových kníh je už tradične prostredie. Nie je to turistická Bratislava z pohľadníc. Nie sú to historické pamiatky ani kaviarne pre návštevníkov mesta. Je to Bratislava sídlisk, panelákov, parkov medzi domami, nonstop podnikov, policajných kancelárií a obyčajných ulíc. Keď opisuje miesto činu alebo nočnú cestu cez sídlisko, človek má pocit, akoby tam už niekedy bol. Akoby poznal ten chodník, tú lavičku aj blikajúcu lampu pri parkovisku. Táto schopnosť ukotviť príbeh do reálneho priestoru patrí medzi dôvody, prečo Dánove knihy fungujú aj po toľkých rokoch.
Dominik Dán opäť ukazuje, prečo patrí medzi najčítanejších slovenských autorov. Na Krv sa stane zábavou je sympatické, že nespolieha na lacné šokovanie. Nehrá sa na krvavý horor. Nepotrebuje brutálne opisy na každej druhej strane. Napätie vzniká z neistoty. Z otázok. Z pocitu, že niečo nesedí, hoci ešte neviete čo. Smrť Vierky je iba prvým kamienkom, ktorý spustí lavínu udalostí. A ako býva u Dána zvykom, za jedným zločinom sa skrýva oveľa viac, než sa zdá na prvý pohľad.
Foto: Skveleknihy.sk
