Advokát a právnik. Tentoraz obžalovaný z vraždy a vo väzení. Proti sebe má nielen sudcu, ktorý ho práve nemusí…ale najmä spoluväzňov a dozorcov, či prokurátorku, ktorá ho nenávidí. Do toho pridajte FBI, ktoré sleduje vlastné ciele a vyšší záujem… možné zločinecké sprisahanie… pozorne sledovaný súdny proces… a tiež sa mihne náš obľúbený Harry Bosch.
Connellyho právnik Haller sa v novom trileri ocitne na lavici pre obžalovaných. Stojí pred súdom – nie však ako obhajca, ale ako obžalovaný. A Michael Connelly opäť dokazuje, že dokáže písať fantastické detektívky, ale aj právnické krimi, ktoré vás priklincuje k stoličke.
V novinke Zákon neviny opäť posúva hranice svojich detailne vykreslených postáv a napínavých zápletiek na vyššiu úroveň.
Zákon neviny
Mickey Haller je nevlastný brat Harryho Boscha. Tentoraz čelí vážnemu obvineniu – je podozrivý z vraždy bývalého klienta. Všetky okolnosti zločinu do seba nebezpečne zapadajú, aj keď Mickey vie o svojej nevine. Prípad pridelia sudcovi, ktorý nemá Hallera veľmi v láske, keďže sa v minulosti proti jeho rozsudkom úspešne odvolal. Ten ho pošle rovno do väzby a Mickey sa musí sám obhajovať.
Zároveň sa ocitne v nebezpečenstve, ktoré prichádza hneď z niekoľkých strán. Bojuje o život medzi spoluväzňami a dozorcami – niektorých totiž osobne postavil pred súd. A je tu ešte niekto, kto prahne po finálnom usvedčení a zo všetkých síl sa snaží dokázať jeho vinu. Mickey Haller však musí riešiť svoj vlastný prípad spoza mreží, kde neplatí Zákon neviny.
Latka kvality stále vysoko
Zákon neviny je klasická connellyovka, ktorá dosahuje kvality predchádzajúcich kníh. Latka je stále vysoko a Connelly nás bravúrne zasväcuje do vzťahov v americkej justícii, kde je to niekedy divoké, často drsné a hlavne nečakané. Intrigy sú na dennom poriadku. Connelly skvele rozohráva vzťahy medzi sudkyňou, porotou, prokurátorkou a obvineným advokátom Hallerom.
Michael Connelly rozohral vynikajúcu partiu, spletitý príbeh s viacerými líniami a postupne odkrýva záujmy všetkých zainteresovaných strán. A ako sme uňho zvyknutí, na akčný, dynamický a napínavý príbeh nepotrebuje litre krvi a rozkúskované mŕtvoly. Stačí mu znalosť prostredia (polície i súdov), k tomu majstrovské rozprávačstvo a štýl písania, ktorý si zamilujete.
Začiatkom tohto roka streamovacia služba Netflix ohlásila práve prebiehajúce nakrúcanie seriálu Lincoln Lawyer, ktorý bude inšpirovaný Connellyho sériou úspešných detektívnych románov o právnikovi Michaelovi Hallerovi.
„Ak ešte nie ste fanúšikom Mickeyho Hallera a jeho geniálneho nevlastného brata Harryho Boscha, po tejto kniha sa to zaručene zmení,“ napísal People a Associated Press dodáva: „Jeden z najlepších trilerov z právnického prostredia za posledných desať rokov.“
„Už dvadsaťpäť rokov klientom hovorím, že mi je dokonale jedno, či to spravili, alebo nie, pretože mojou úlohou je ich obhajovať, nie súdiť. Vinný či nevinný, vždy dostane rovnakú službu, rovnaké úsilie. Teraz, keď sa na to pozerám z druhej strany mreží, vidím, že je to nezmysel…“
Michael Connelly
Pôvodným povolaním policajný reportér Los Angeles Times, sa doma i v zahraničí preslávil najmä bestsellermi s románovým detektívom Harrym Boschom. V roku 1992 vydal knihu Temná ozvena, za ktorú dostal cenu Edgar Award za najlepší kriminálny debut. Napísal už tridsaťpäť románov a podľa niektorých nakrútili aj úspešné filmy. V súčasnosti pracuje ako výkonný producent seriálu Bosch a ako autor aj moderátor podcastu Murder Book (Kniha vrážd). Žije striedavo v Kalifornii a na Floride.
V slovenčine vyšli jeho krimi aj ako audioknihy, ktoré načítal Ivo Gogál: Temná ozvena, Čierny ľad, Tichá noc, Betónová blondína, Temný plameň a Posledný kojot.
Začítajte sa do novinky Zákon neviny:
Pondelok 28. októbra
Dnes mala obhajoba dobrý deň. Dostal som klienta na slobodu rovno zo súdnej siene. Obvinenie z ťažkého ublíženia na zdraví som pred porotou zmenil na nutnú obranu. Takzvaný poškodený mal za sebou minulosť plnú násilia a svedkovia obhajoby aj obžaloby vrátane jeho exmanželky to na krížovom výsluchu radi opísali. Knokautoval som ho v momente, keď som ho predvolal a vypočúval tak dlho, až mu praskli nervy. Začal sa mi vyhrážať, že by ma rád stretol v temnej uličke, kde okrem nás nebude nik iný.
„Aj potom by ste tvrdili, že som vás napadol, tak ako teraz?“ spýtal som sa ho.
Prokurátor vzniesol námietku a sudca mu ju uznal, ja som však už vyhral. Vedel to sudca, prokurátor aj všetci v súdnej sieni. Porota nepotrebovala ani pol hodiny na rozhodnutie, že obžalovaný je nevinný.
V neformálnom združení obhajcov je priam posvätným zvykom, že advokát oslávi takýto verdikt rovnako ako golfista jamku na prvý úder. Inak povedané, zaplatí celému klubu. Moja oslava sa konala v Redwoode na Second Street len pár blokov od Administratívneho centra, kam chodievajú právnici hneď z troch rôznych súdov. Nie je to žiadny luxusný klub, ale je poruke. Večierok – na môj účet – sa začal skoro a skončil neskoro. Keď mi potetovaná barmanka Moira dala účet… Poviem to takto: Zaťažil som kreditku sumou, akú od tohto klienta v živote neuvidím.
Auto som mal na veľkom parkovisku na Broadway. Sadol som si za volant, dvakrát odbočil doľava a dostal sa naspäť na Second Street. Chytil som zelenú vlnu, takže som
pred sebou čoskoro videl tunel pod Bunker Hillom. Práve uprostred neho som na začadených stenách zaregistroval odraz policajného majáka. Pohľad do zrkadla mi prezradil, že mám za sebou hliadku. Zapol som blinker a prešiel do pomalého prúdu, aby ma mohla predbehnúť. Keď tam však odbočila za mnou a prilepila sa mi na zadok, bolo jasné, o čo ide. Chcú ma zastaviť.
Počkal som, kým sme nevyšli z tunela, a odbočil som doprava na Figueroa Street. Tam som zastal, vypol motor a spustil okno. V bočnom zrkadle som videl, ako ku mne ide policajt v uniforme. V aute za ním nik nesedel. Bol v službe sám.
„Pán vodič, predložte vodičský preukaz, technický preukaz a potvrdenie o poistení,“ vyzval ma.
Obrátil som sa k nemu. Podľa menovky sa volal MILTON.
„Ako si želáte, strážmajster Milton,“ povedal som mu. „Ale smiem sa spýtať, prečo ma zastavujete? Rýchlosť som neprekročil a šiel som vždy len na zelenú.“
„Vodičský,“ zopakoval. „Technický. Poistku.“
„Nuž, skôr či neskôr mi to aj tak poviete. Vodičský mám vo vnútornom vrecku saka, ostatné doklady v palubovke. Ktorým chcete začať?“
„Začnime vodičským.“
„Nech sa páči.“
Kým som vyťahoval peňaženku a vyberal z nej preukaz, v duchu som si rozoberal situáciu. Premýšľal som, či Milton nesledoval Redwood v nádeji, že jeden z právnikov na mojej oslave bude mať v sebe dosť alkoholu na to, aby ho mohol zadržať. Klebetilo sa, že práve toto miestni policajti robia, keď sa oslavuje oslobodzujúci rozsudok a oni majú šancu nachytať nenávidených advokátov pri dopravnom priestupku.
Podal som mu vodičský a otvoril skrinku v palubnej doske. Onedlho už mal všetko, čo odo mňa žiadal.
„Tak čo, už mi poviete, o čo tu ide?“ spýtal som sa ho. „Som si totiž istý, že som nepo…“
„Vystúpte z vozidla, pane,“ prikázal mi.
„Ale, no tak! To nemyslíte vážne!“
„Vystúpte z vozidla, prosím.“
„Ako chcete.“
Otvoril som dvere tak agresívne, až musel uskočiť, a vystúpil som.
Foto: Slovart, michaelconnelly.com