Meredith Duran
Zvrhlosť ti pristane
Slovenský spisovateľ 2013
Urobte si v knižnici miesto na historickú romancu Zvrhlosť ti pristane, ktorá vás zavedie do Londýna, Monte Carla, či Paríža. Prenesie vás do prepychových sídiel, zoznámi s nezabudnuteľnými hrdinami a vtiahne vás nádhernými ľúbostnými scénami.
Meredith Duranová nie je nováčik, u nás vyšli už dve jej knihy – Vášnivý dotyk a Vznešený divoch.
Zvrhlosť ti pristane vychválili viaceré médiá a čitateľky sa doslova skamarátili s krásnou, dobrosrdečnou a bohatou mladou dámou Gwen, ktorú už druhý raz nechal snúbenec stáť pred oltárom. V hlave sa jej preto zrodí odvážny plán. Rozhodne sa hodiť spoločenské konvencie za hlavu a robiť si, čo sa jej zachce. Zároveň chce od seba odohnať ďalších záujemcov o svoje rozprávkové veno. Na to je len jeden spôsob: zničiť si povesť. A tak si dobrá Gwen zaumieni, že sa z nej stane zlé dievča…
Gwen túži po tom, aby sa naučila žiť nespútane, a vie, kto by jej mohol byť najlepším učiteľom: priateľ jej nebohého brata Alex Ramsey, ktorého sprevádza povesť zhýralého svetobežníka, čiernej ovce rodiny a hrdinu nespočetných škandálov…
Začítajte sa do novinky Zvrhlosť ti pristane už teraz, u nás na Romantike:
1886
Anglicko ho privítalo ako zloprajná fúria. Prístavné mólo v Southamptone bičovala búrka, a keď sa vydal na sever, cestu mu zahradili stromy pováľané bleskami. Dnešné ranné plávanie sa premenilo na zápas so spodnými prúdmi. A vo chvíli, keď mala obloha trúchliť, sa ako naschvál ukázalo slnko. Rozžiarilo všetky vitrážové okná, vnútrajšok kamenného kostola zaplavilo svetlom. Malý zázrak, že sa v tom prenikavom jase na mieste neobrátil na kôpku popola.
Mosadzné ozdoby na truhle sa blýskali ako detské hračky.
Alex sa spustil na jedno koleno. Vankúšik na kľakadle vzdychol a vydal zo seba závan levanduľovej vône. Prastarý zvyk ho prinútil zopnúť ruky, prepliesť si prsty, no neschádzala mu na um žiadna modlitba. Akoby sa ho tá scéna netýkala.
Pokladal to za iróniu. Celé detstvo zápasil so svojimi emóciami, usiloval sa ich umlčať, keď ho dusili, no naučil sa to až dlho po odznení choroby. Teraz už nedokáže precítiť ani len zármutok. Myšlienky, čo mu prechádzali hlavou, ho nechávali ľahostajným. Hlások vo vlastnej mysli, ktorý hovoril o hneve, počúval nevzrušene.
Úplne zbytočná smrť.
Richard si ju zapríčinil sám. Hlupák!
Ty si všetkému na vine.
Nezmysel.
Zadíval sa na svoje tuho prepletené prsty, zbelené hánky pod pokožkou zhnednutou od talianskeho slnka. Dobre teda, ak nezvládne modlitbu, ešte vždy sa môže melodramaticky trýzniť spomienkami. Richardove posledné priateľsky ladené slová pred hádkou si nepamätal. Obaja boli dosť opití. Ale hnev, čo medzi nimi zavládol nasledujúci deň – Richardove obvinenia, svoje chladné odpovede, kyslastý závan horiaceho papiera, keď list od Gwen vzbĺkol v kozube –, to všetko si pamätal do najmenšieho detailu. Vtedy už bol triezvy.
Neexistovala výhovorka, ktorou by ospravedlnil to, čo urobil potom.
Nechal Richarda ísť rovno do vlčieho brloha, hoci vedel, že je naivný ako šteniatko. Richard odjakživa sníval o dobrodružnom živote, preto napokon vstúpil ako partner do lodiarskej firmy, no zrejme nečakal, že sa od neho bude vyžadovať skutočná práca. Načo sa chabrať za ziskom, keď z neho nemôžeme nič minúť? Nevedel obsedieť, na vlastnej koži chcel zakúsiť všetky tie samopašné, hlúpe zábavky, aké sa opisovali v cestovateľských príručkách pre slobodných mládencov.
Tak si choď, povedal mu vtedy Alex. To kasíno nebolo v žiadnom bedekri. Fungovalo nelegálne. Ale pôjdeš sám. Ak si vážne myslíš, že ti zvádzam sestru, určite dáš prednosť inej spoločnosti, zavrčal a znova sa sústredil na štôs účtovných hlásení – akoby si neživý biznis zaslúžil viac jeho pozornosti než ten detinský idealista, ktorého poslal zahrávať sa s vlkmi.
Richard si šiel do toho kasína dokazovať vlastnú pravdu. Nemáš byť na čo hrdý, Alex Ramsey, vyhlásil pri odchode. Máš plné ústa ambicióznych ideálov, no poháňa ťa obyčajná zbabelosť. Zarobiť prachy dokáže hocikto. Aj hrať sa na rebela. A šiel si tú svoju pravdu dokazovať do kasína.
Táto naivita mu vyniesla nôž medzi rebrá.
„Bol si idiot, Richard,“ zašepkal Alex.
A zároveň najlepší priateľ, akého si možno vysnívať.
Ten prvý rok na Rugby, keď sa Alexovo telo znova učilo dýchať a rásť, bol Richard jediný chlapec, ktorý sa mu prihovoril.
On jediný ho posmeľoval, keď sa mu zveril so svojimi plánmi do budúcna. Len snívaj ďalej, somár, vysmial ho vtedy jeho starší brat. Rúbeš privysoko. Hádam si nemyslíš, že bez rodinných konexií to niekam dotiahneš?
Kašli naňho! povedal vtedy Richard. Vybudujeme si vlastný svet, čo ty na to?
Alex položil dlaň na truhlu. Chladné, vyleštené drevo bolo hladké ako hodváb. Čoskoro si na ňom pochutia červy. Ale Richard už odišiel.
„Bol si z nás najlepší,“ povedal ticho. Zhlboka sa nadýchol a odtiahol ruku. „A na tvoju sestru dám pozor, sľubujem. Nič sa jej nestane.“
Pridlho som ju nechal samu, pomyslel si. To ho vrátilo do prítomnosti.
Gwen stála na opačnom konci kostolnej lode. Medená hriva jej v červenkastom svetle dopadajúcom cez okná vytvárala okolo hlavy krvavú aureolu. Alexove sestry dvojčatá ju museli podopierať z oboch strán, ale smútoční hostia sa už zhrčili okolo nej ako supy, dožadovali sa jej pozornosti. Všetci sa hrnuli kondolovať v nádeji, že si ich tváre vryje do pamäti. Účasť na pohrebe jej brata sa im v budúcnosti môže hodiť.
Začal sa pretískať cez dav. Z tých ľudí poznal málokoho, no jeho poznali skoro všetci, ako zvyčajne. Keď prechádzal uličkou, sprevádzali ho pohľady a šepot. Pri útržkoch rozhovorov, ktoré zachytil, nevdojak vzdychol. Áno, jeho hriechy boli početné a originálne, ale chýry poriadne zveličovali.
Šepkali si aj o kadečom inom: o pozvaniach na dostihy v Ascote, na kriketové derby medzi Etonom a Harrowom. Boli to Gwenini priatelia. Richard si nikdy nepotrpel na vznešené známosti, no jeho sestre stačilo kývnuť prstom a mala ich okolo seba, hoci ju do spoločnosti uviedli len pred mesiacom.
Niektorí hostia zármutok nepredstierajú, usúdil Alex. Vzhľadom na bratovo úmrtie sa Gwen minimálne na rok stiahne zo sobášneho trhu a jej rozprávkové veno bude rozčuľujúco nedostupné. Ich usadlosti budú chátrať, pozemky sa dostanú do dražby.
Jeho sestra Belinda ho dobehla asi v polovici kostolnej lode. Keď zbadal jej dočervena vyplakané oči, namosúril sa. Hnev, čo dovtedy cítil akoby z diaľky, sa priblížil a zosilnel.
Zhlboka sa nadýchol. Nesmie si vybíjať zlosť na Bel. Tebe sa vlastne páči byť čiernou ovcou, povedal mu raz Richard a Alex si spomenul na obdiv v jeho hlase. To najdôležitejšie však Richardovi uniklo. Nech by Alex odcestoval kamkoľvek, jeho sestry si ho k sebe silnejšie pútali láskou než reťazami. Listy plné výčitiek ho našli aj na druhej polovici zemegule. Dvojčatá žili v klamlivom presvedčení, že jeho prítomnosť by bola pre ne útechou, dokonca dobrodením. Veľmi chceli, aby sa usadil v Anglicku. Možno tomu verili doteraz – ešte aj po tomto.
Nerozumel hnevu, ktorý sa ho zmocnil. Veď jeho sestry nikdy neboli vzorom zdravého rozumu.
Chytil Belindu za ruku. Mala ju ľadovú a ochabnutú. „Si v poriadku?“ spýtal sa a stisol jej ju pevnejšie.
Prikývla a pristúpila tesne k nemu. „Gwen sa v koči povracala,“ šepla. „Potrebuje si sadnúť.“
Rýchlo pozrel za ňu. Gwen sa práve prihovárala nejaká urodzená vdova s prísnou tvárou a pri reči ju zľahka držala za rameno. Gwen vo zdvorilom, mechanickom úsmeve zdvihla kútiky úst.
Pripadalo mu zvrátené, že sa tak otrocky drží svojej roly. V koči vracala, no na verejnosti sa bude usmievať. Keby sa jej žalúdok zdvihol teraz, určite vývratky prehltne. Kondolovať hneď v kostole sa priečilo zabehaným konvenciám, ale sezóna bola v plnom prúde, program nabitý. Na kar po pohrebe už akosi nikomu nezvýšil čas. Gwen to nekomentovala. Ak aj postrehla, že sa správajú nezvyčajne, určite usúdila, že pravidlá porušili len a len z nesmiernej láskavosti voči nej.
Alex nerozumel, prečo tak klame samu seba. Gwen nikdy nebola hlúpa.
„Alex…“ Belinda si ho skúmavo premerala. „Určite ti nič nie je?“
V prvom okamihu jej ustarostenému tónu nerozumel, no potom si všimol, že sestra si prstom nenápadne ukazuje na hrdlo. Ach! Jemne si vyslobodil ruku. Od posledného záchvatu, pri ktorom lapal vzduch bezmocne ako ryba na suchu, prešlo už trinásť rokov, ale jeho sestry sa oňho stále strachovali, už zo zvyku. Správali sa k nemu horšie než pestúnky. „Cítim sa dobre,“ odvetil čo najvľúdnejšie, hoci mal sto chutí odvrknúť. Ich starostlivosť ho otravovala a v spojení s únavou z cesty a vybičovanými emóciami bola až neznesiteľná. Bál sa, že vybuchne. „Ale máš pravdu. Gwen si musí pred pohrebom oddýchnuť.“
Belinda vzdychla. „Skús to ty. Ja som sa jej už pýtala, no podľa nej by sa smútoční hostia mohli uraziť, keby sa teraz vytratila.“
Pane na nebi! „Chyba, nemala si sa pýtať,“ povedal a znova vykročil.
Starene sa konečne uráčilo vzdialiť. Alex svojej druhej sestre gestom naznačil, aby odstúpila, a dotkol sa Gweninho lakťa. „Slečna Maudsleyová,“ oslovil ju formálne s ohľadom na ľudí, ktorí okolo nich zvedavo naťahovali uši, lebo na ich mienke si Gwen nesmierne zakladala. „Môžete na slovíčko?“
Otočila sa. „Pán Ramsey.“ Úsmev, ktorý naňho vrhla, bol rovnako mechanický ako všetky predošlé a jej veľké hnedé oči akoby ho nevnímali. „Ako sa vám vodí?“
„Ako sa len v takejto chvíli dá.“
Pery sa jej zachveli, úsmev pohasol. „Musí to byť pre vás ťažké,“ šepla trhane. „Viem, že vy najlepšie chápete môj zármutok. Richard si veľmi¬ cenil vaše priateľstvo.“
„A ja jeho. Môžem vás poprosiť na okamih?“
Keď sa zatvárila nerozhodne, chytil ju za ruku a položil si ju na predlaktie. „Mám pre vás niečo od vášho brata,“ povedal. „Pôvodne som vám to chcel odovzdať neskôr, ale možno vám to dodá silu.“
Viedol ju cez čierno odeté zástupy, obe jeho sestry krok za nimi, a čoraz prenikavejšie si uvedomoval ľahučký dotyk jej ruky. Ten dotyk priťahoval všetky jeho zmysly ako zápalka zažatá v tme. List, ktorý mu v ten osudný deň poslala, bol úplne neškodný, zdvorilá pozornosť rodinnému priateľovi. Ale Richard si ho ani neprečítal. Keď ho našiel na písacom stole v Alexovom apartmáne, chápal ho ako dôkaz potvrdzujúci jeho podozrenie, ktoré sa v ňom muselo zbierať – ako si Alex neskôr uvedomil – už niekoľko mesiacov. Neopováž sa jej mútiť hlavu! ziapal naňho Richard. Na moju sestru ani nepozrieš, rozumel si?
Alex bol taký ohromený, že sa zmohol len na neveľmi taktnú odpoveď: Panebože zavaruj! Školáčky ma nezaujímajú. A potom ešte dodal: Je to milé dievča, na každého sa usmieva a nikomu neoponuje. Ideálna adeptka pre záujemcov o sobáš. Ale pre mňa určite nie, lepší recept na nudu si neviem predstaviť.
Tie argumenty boli síce vecné, ale neúprimné.
Ukradomky pozrel na jej profil. Pôsobila pokojne, aj napriek čiernym kruhom pod očami. Gwen nemá v hlave jedinú myšlienku, ktorá by sa netýkala šiat alebo svadby, vravieval o nej s posmechom Richard. Ale pri tých pár príležitostiach, ktoré s ňou Alexa v posledných rokoch zviedli dokopy – vianočné prázdniny v dome jeho sestier, dva týždne na jeseň v Škótsku –, si Alex všimol niečo iné. Veľmi veľa čítala, ale nikdy o tom nehovorila. Videla oveľa viac, než bola ochotná priznať. Jej slnečný optimizmus nebol spontánny, ale cieľavedomý. Vytrénovala ho v sebe s takou vojenskou disciplinovanosťou, že sa ním dal oklamať aj jej vlastný brat.
Alex jej prísnu sebakontrolu odhalil. Vedel, aká je u ľudí zriedkavá, a vedel aj to, akú daň za ňu Gwen platí. A pri každom dotyku, ku ktorému v rámci spoločenského kontaktu medzi nimi došlo, musel myslieť na to, aká by mohla byť, keby sa tak tvrdošijne neusilovala byť banálnou, dobre vychovanou slečnou. Keby nebola Richardovou sestrou. Keby nebola taká úctyhodne uhladená…
Hádanky mal odjakživa rád. Túžil strhnúť Gweninu masku a zistiť, čo skrýva pod tým večným úsmevom. Vyprovokovať ju, aby pokrčila to večne hladké čelo a šepkala v tme všetky tie hriešne, vulgárne myšlienky, ktoré tak usilovne zaháňala. Chcel jej povedať, že pred ním môže byť sama sebou: nikdy nestál o uhladené maniere a pokrytecké cnosti. V Gwen bolo čosi oveľa zaujímavejšie, za jej sebaovládaním sa tajil obrovský potenciál. Niečo, čo sa pokúšala poprieť aj sama pred sebou. Ukáž mi, aká si v skutočnosti, pošepol by jej. A potom uvidíme, čo by sa s tým dalo robiť.
Lenže Gwen sa rozhodla byť príkladnou mladou dámou dodržiavajúcou všetky konvencie a Alex nemal záujem o trvalý vzťah. Celé detstvo prežil spútaný, obmedzovaný, lapený v pasci. Vôbec netúžil podstúpiť to znova.
Richardovi vtedy neklamal, naozaj si na Gwen nerobil zálusk. Nikdy sa jej nesnažil pomútiť hlavu.
Len čo vošli do malej miestnosti vedľa kostolnej lode, Gwen sa ho pustila. Alex nevedel, ako by sa mal v takejto chvíli správať. A ktovie, možno na to nijaké pravidlá neexistovali. Mlčky siahol do vrecka a vytiahol prsteň.
Zreničky sa jej rozšírili, oči jej zaliali slzy. „Ja…“ nevládala dopovedať. Do napoly zovretej dlane jej vkĺzol jednoduchý zlatý krúžok a zaligotal sa v bielom svetle z okna nad nimi. „Myslela som, že mu ho ukradli,“ šepla.
„Talianskej polícii sa ho podarilo vypátrať.“ Richardovho vraha dostihla spravodlivosť. Na šibenici odvisol už včera ráno, ale po porade so sestrami sa Alex rozhodol túto novinu pred Gwen zamlčať. Aspoň zatiaľ. „Ku mne sa dostal až dnes ráno.“
Zovrela päsť. Či skôr pästičku. Sklonila hlavu, po líci jej skĺzla slza a rozprskla sa na dlážke.
Jej vzdych mu prenikol do hrude ako nôž a uvoľnil prúd zármutku, čistého, neskaleného výčitkami svedomia a pochybnosťami. Zasiahol ho tak prudko, že sa musel oprieť o kamennú stenu, aby sa nezatackal. Idiot, preletelo mu hlavou. Takže človeku sa od šoku naozaj môžu podlomiť kolená, nie je to len metafora, preletelo mu hlavou.
Zo zvyku sa sústredil na vlastný dych. Jeho pľúca fungovali normálne.
Na dlážku dopadla ďalšia slza. Dopekla, prečo ju Bel a Caro neobjímu? No jeho sestry v pomýlenej viere, že Gwenin zármutok potrebuje súkromie, len trpne stáli a odvracali oči. Ešte aj Alex pochopil, že to nie je šťastný prístup.
Rozpačito si odkašľal. „Odpusťte, Gwen, asi to nebola najvhodnejšia chvíľa.“
Pokrútila hlavou. Päsť, v ktorej zvierala prsteň, si pritisla na prsia. „Práve naopak,“ hlesla. „Ten prsteň pre mňa znamená veľmi veľa. Kedysi patril môjmu otcovi. A Richard…“
„… ho nikdy neskladal z ruky,“ doplnil Alex, keď jej znova zlyhal hlas.
Prikývla. A potom sa s priduseným vzlykom hodila Caroline do náručia.
Konečne! Alex kývol sestrám a vyšiel. Niekoľko smútočných hostí k nemu zvedavo otočilo hlavu. Krivo sa usmial. Asi to nebol príjemný úsmev, lebo väčšina zvedavcov sa rýchlo odvrátila.
Uvedomoval si, že v ľuďoch vyvoláva zvedavosť, no k vášnivému záujmu, ktorý v ňom vzbudila Gwen, sa nedala prirovnať. Jeho lodiarska firma z neho urobila boháča, ale vďaka farbistým chýrom, čo sa o ňom šírili, sa mu ľudia, čo by sa na jeho bohatstve chceli priživiť, zďaleka vyhýbali. Gwen, to bol úplne odlišný prípad. Gwen bola ako čistý nepopísaný list: krásna, rozprávkovo bohatá dcéra neurodzených rodičov, ktorí sa vyšvihli z ničoho. Po bratovej smrti jej už nezostal žiadny žijúci príbuzný… Sobášni piráti ju museli vnímať ako korisť, ktorá sa doslova núka, aby ju niekto ulovil.
Postavil sa do dverí, plecom sa oprel o zárubňu, aby ľuďom zakryl výhľad do miestnosti za svojím chrbtom. Istotne ju získa jeden z týchto panákov. Aj Richard to tak chcel. Sľúb, že na ňu dozrieš, zachrčal z posledných síl. Dozri, aby sa dobre vydala. Urob to pre mňa.
Alex mohol špekulovať, či to Richard myslel ako trest, alebo odpustenie, no vedel, čo sa od neho žiada. Maudleyovci sa nikdy netajili svojimi plánmi. Gwenin sobáš mal byť najvyšším triumfom ich rodiny. Jej manželom sa mal stať ak nie rovno princ, tak aspoň šľachtic. Nedriapali sa krvopotne od nuly do najvyšších kruhov pre nič za nič.
Slovo, ktoré dal Richardovi, dodrží. Nechá Gwen na pokoji.
Pri hľadaní vhodného manžela jej však rozhodne asistovať nebude.
