„Minulosť sa nedá vrátiť. Teraz je tu, už ste prišli o veľa času. Nestrácaj ďalší.“
„Ale čo ak spadnem?“
„No a? Tí, čo kráčajú, občas padajú. Pomôžem ti vstať.“
Pomôžem ti vstať. Celou bytosťou vnímam, že to myslí vážne. Tie tri slová pre mňa majú väčšiu váhu ako vyznanie lásky…
24 dní do Vianoc je ten pravý vianočný príbeh plný kúziel. Tak dobre napísanú knihu slovenskej autorky ste už dlho nečítali. Zábavná, bláznivá, láskavá komédia. Príbeh, z ktorého by bol perfektný film, a to nielen na Vianoce.
24 dní do Vianoc
Príbeh o Nine, ktorá má dobre platené miesto, skvelé kolegyne a čoskoro ju povýšia. Práca ju však vôbec nenapĺňa. Má perspektívny vzťah so spoľahlivým mužom, ktorý ju má úprimne rád. Ona ho však nemiluje. Čaká ju predĺžený víkend v Paríži, na ktorý sa ani trochu neteší. A na dosah ruky má dokonalý byt, do ktorého sa netúži nasťahovať.
Nechtiac vypočutý rozhovor neznámej dvojice ju prinúti premýšľať nad vlastným životom. Vydesí ju, keď si uvedomí, že osoba, ktorou je dnes, sa na jej niekdajšie ja vlastne ani nepodobá, a rozhodne sa to zmeniť.
Do Vianoc zostáva 24 dní a Nina začne robiť všetko pre to, aby bola na Štedrý deň opäť sama sebou – vyťahuje zo skrine rodinných kostlivcov, plní si tajné túžby, priznáva boľavé pravdy, napráva staré chyby a uskutočňuje svoje sny. Aj tie pochabé.
Nina je ako živel, ktorý nemožno spútať, v jednej chvíli osvieži ako voda a v inej páli ako oheň. V ďalšej hrozí, že ma strhne ako divoká víchrica. A teraz vyzerá ako more pokoja, keď upiera tie svoje veľké oči na vianočný stromček. Je absolútne nepredvídateľná. A čo je fascinujúce, v jej spoločnosti som aj ja nejaký iný. Akoby dokázala otvoriť dvere, ktoré nikto iný ešte neotvoril. Ani ja sám. Chcem o nej vedieť viac. Chcem vedieť viac o sebe, keď som s ňou.
A keďže vianočný čas je plný zázrakov, do cesty sa jej pripletie príťažlivý cudzinec, ktorý jej rozbúcha srdce, vždy keď sa naňho pozrie. Mohol by byť tým najkrajším vianočným darčekom, aký kedy dostala… ak bude dosť odvážny, aby si ju skrotil.
Pozrite si, čo o knihe hovorí autorka Michala Ries:
Aké úlohy plní Nina?
24 dní do Vianoc je oddychovka, pri ktorej zabudnete a zároveň sa zamyslíte nad sebou, svojím životom, ľuďmi naokolo. Michala Ries má skvelý štýl písania, neutápa sa v sentimente, nie je to presladené, ale práve naopak – je tam veľa humoru, ktorý vychádza najmä z doťahovania a podpichovania medzi Ninou a Dominikom.
To, aké úlohy si Nina stanovila a ako ich postupne plní, je úžasné. Baví vás to čítať, pretože čakáte, čo zasa táto uletená ženská vymyslí a ako trošku zmení život sebe, ale tiež svojim najbližším a okoliu. Je to jej výzva, ako napraviť chyby a splniť si sny. Ako byť znova sama sebou, pretože zrazu si uvedomila, že nežije život, ktorý by chcela žiť. Že veľa vecí robí nie preto, že chce, ale preto, že sa to očakáva, že to chcú iní, že to vyžaduje okolie.
„Ak do toho pôjdem, zmení mi to celý život,“ zamumlem si popod nos a celá sa roztrasiem. Je to pravda. Viem, že je. Niektoré veci na mojom zozname… nebudú sa dať vziať späť. No aj tak to chcem. Skúsiť nájsť tú slobodnú Ninu…“
Niektoré úlohy sú dojímavé ako hrobček, slová ľúbim ťa, či zabudnutý strýko.
Iné sú povznášajúce a napĺňajúce ako bezdomovec, hra na pravdu alebo deti.
Ďalšie sú hravé ako kruháč, nový pes, bozk cudzincovi, či Tri oriešky pre Popolušku.
Sú to hravé, roztopašné, zábavné a bláznivé úlohy.
Ale tiež také, ktorými chce Nina vyjadriť svoju lásku, podporu, ľudskosť… Hoci sú prevažne zábavné (a pri niektorých sa budete doslova smiať nahlas – napríklad Popoluška, nový pes, ale aj deti na jeden deň :-)), človek si pri nich mnohé uvedomí.
Že si treba naozaj užívať každý jeden deň.
Sú to úlohy o láske, priateľstve a rodine; o tolerancii, pomoci druhým, o sľuboch a prekračovaní vlastných hraníc.
Úlohy o sile odpúšťať a schopnosti pochopiť druhých.
„Pocit zaľúbenosti nie je láska. Ale je to niečo, na čom sa dá láska stavať. Zaľúbenosť vznikne takto,“ luskne prstami, „no rovnako rýchlo vyprchá. Kým zaľúbenie kĺže po povrchu, na lásku potrebuješ toho druhého spoznať, láska potrebuje čas. Ak ťa raz budem milovať, budem ťa milovať pre teba samotnú, nie pre pocity, ktoré mám v tvojej prítomnosti.“ Rozochvene si položím ruku na hruď. „Zastav,“ poviem pošepky a pozerám na neho ako na zjavenie. Odstaví auto na krajnici. Odopnem si pás a nakloním sa k nemu. „Pobozkaj ma, prosím,“ zašepkám a položím mu dlaň na hruď.
Milan Buno, knižný publicista
