Máte rady slovenské autorky? Našťastie ich máme čoraz viac a mnohé naše obľúbené prichádzajú s novinkami, takže je čo čítať 🙂 Napríklad Bojničanka Vanda Rozenbergová, od ktorej sme si obľúbili Tri smrtky sa plavia, Muž z jamy a deti z lásky, či Slobodu bažantom. Teraz má novinku Spoločný nočný mier.
Alebo Denisa Fulmeková, ktorú sme kedysi dávno objavili vďaka románu Klebetromán, napísala ho s Petrom Macsovszkym. Dobre nám sadli aj jej Topánky z papiera, skvelá bola Čakáreň aj Materská, alebo poviedková kniha Posledná polnoc v Pivonke. Pred pár dňami jej vyšla Agáta.
A ešte tu máme Silviu Bystričanovú, ktorá tvorí pod najväčšou vyhasnutou sopkou v strednej Európe a hrdo potvrdzuje, že pohľad na ňu je básnikmi zaslúžene ospevovaný. Spomínate si na jej knižky Bosí sme prišli na svet, Sedem cností tohto leta, či Každý deň má niekto narodeniny? K jej nezvyčajným a krásnym obálkam pribudla ďalšia – Spev veľrýb.
Spev veľrýb (Silvia Bystričanová)
Nakoľko máme život vo vlastných rukách a kedy nám minulosť rodu pripomína, že strach a konvencie zväzujú nohy?
Priateľstvo dvoch rozdielnych žien, Filipy a Kláry, ktoré v jeden septembrový deň náhle pochopia, že musia vo svojom živote niečo zmeniť, pretože, keď sa nezmení nič, nezmení sa ani púť.
Klára je sestrička v nemocnici a obetavosť má v povahe. Filipa má zodpovednú pozíciu vo veľkej firme. Poznajú sa od detstva, a preto Filipa ponúkne Kláre podnájom vo vlastnom byte, v dome, kde stretáva svojských susedov. Spolužitie ich obohacuje, ale obom niečo chýba. Osudný výlet autom a jesenná hustá hmla privedie ženy na miesto, kde mnohé pochopia.
V časoch, keď sa láska spochybňuje, ale všetci po nej túžime, dávajú tieto dve ženy nenápadný návod, ako sa vysporiadať so životom.
„On mal v podstate pravdu, keď ti napísal, že bude lepšie, keď sa rozídete.“
Klára chvíľu čakala na Filipinu reakciu, ale keď neprichádzala, pokračovala: „Lepšie pre teba. Priznaj si konečne, že ti nestačil. Ani mentálne, ani inak. O čom by si sa s ním rozprávala o päť rokov? Vlastne netuším, o čom si sa s ním rozprávala doteraz. Nikdy som celkom nepochopila, prečo si s ním vôbec bola.“
Teraz sa na Filipu pozrela pevnejším pohľadom, rozhodnutá vypočuť si všetky dôvody na vzťah s nezrelým mladým mužom, ktorý vedel s vášňou rozprávať iba o bojovom zápasení MMA. „A nehovor mi, že ste mali dobrý sex, to je zámienka a nie dôvod, prečo byť spolu…“
Spoločný nočný mier (Vanda Rozenbergová)
Muži z Dolného Valu sa schádzajú vo svätostánku, v krčme, kde riešia osobné aj medzinárodné vzťahy. Na výlete v Holandsku stretnú Vanesu, osobu s nevšedným syndrómom a ich svety sa pretnú. Niekto trávi psy, niekto zavraždí ženu a niekto klame. Stupňovanie dôvery, stupňovanie lží a láska, v ktorej víťazí tretí.
V krčme v malom meste sa prelína viacero malých príbehov a križujú sa, ako životné osudy. Nemenné vzťahy, ktoré sa zrazu rozpadajú…a nové, ktoré vznikajú nečakane. Taký je život.
Vanda je šikovná autorka najmä v drobnokresne postáv – vie vystihnúť psychiku, vložiť vám ju do hlavy, vymodelovať akoby ste sledovali skutočnú osobu.
A jedna z postáv má zaujímavý a nie celkom známy fyziologický defekt. Heddin syndróm.
„Musí sa dotýkať. Treba pokryť väčšie plochy, jej kožné receptory sa potrebujú zachytávať o iné, o cudzie kožné bunky, je to Heddin syndróm. Ak sa jej pokožka nestretne s inými ľudskými bunkami vo chvíli nástojčivej potreby, drobné cievne riečisko pod kožou sa naplní za veľmi krátky čas krvou a koža nadobudne fialový povrch. Teplota vybehne okamžite. Nervové zakončenia na končekoch prstov, na predlaktiach, na predkoleniach a spodných častiach nôh sú tak husto pokryté akceptabilnými bunkami, až sa prekrývajú, samy sebe zavadzajú. Len keď narazia na cudzie, nastane pokoj. Mozog dostane signál, že je sýty.“
Agáta (Denisa Fulmeková)
Píše sa rok 1602 a v mestečku pri vtedajšom Prešporku, dnes známom ako Podunajské Biskupice, vtedy Pyspeky, žije mladá žena, ktorá mnohých dráždi svojím netradičným manželstvom. Navyše je to dcéra matky, ktorá opustila svojho muža a deti kvôli milencovi, čo uvrhlo na celú rodinu obrovskú hanbu. A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice.
Denisa Fulmeková siahla tentokrát po príbehu prvej upálenej čarodejnice v Prešporku. Odohral sa síce ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.
„Na každú bolesť sa niečo nájde…“
Potom vyberala plátenné vrecúška, roztvárala ich a pri-voniavala k nim. „Toto, toto bude dobré!“ podávala dve vrecká Anne. „Koreň vlkovca a trochu myrhy. Do odvaru môžeš pridať aj štipku z tohto korenia, rýchlo budeš v poriadku, uvidíš.“
„Ďakujem ti, Agátka,“ Anna sa načiahla po bylinách a keď jej ich Agáta podávala, prikryla jej ruku zvrchu drsnou dlaňou. „A dieťa? Pochováš ju? Agátka, prosím ťa, urob to pre mňa. Vymysli to nejako, rozlúč sa s ňou za mňa.“
