Ivana Ondriová
Motýľ, 2014
Čo sa stane, keď sa do života dvoch mladých, zamilovaných ľudí zapletie niekto ďalší? A to doslova tajfún, čo všetko obráti hore nohami a zanechá po sebe doslova spúšť? V rodine, vo vzťahoch, v srdci…
Mladá, bláznivá Kristína to zistí v okamihu, keď sa zoznámi s bratom svojho milovaného Lea, s akýmsi tajomným svetobežníkom Markom Weberom, ktorý sa po dlhých rokoch objaví opäť doma. Kristína najskôr verí, že ten zvláštny muž prišiel svoju rodinu ozaj pozvať na svadbu s neznámou Miou, ktorú toľko spomína. Lenže Marek Weber a sa vôbec nejaví ako budúci ženáč… A tiež nie ako milovaný brat… či nebodaj slušný budúci švagor. Marek Weber je až príliš nebezpečný a bezočivý… A napokon pre Kristínu aj neodolateľný!
Hoci Ivana Ondriová svojou tvorbou zamiešala vody slovenskej literatúry len prednedávnom, už sa v nich udomácnila a v jej najnovšom románe je to aj badať. Príbeh Kristíny a jej rozporuplného vzťahu k dvom bratom je vystavaný dynamicky, čitateľne a pútavo. Už úvodné stránky vás presvedčia, že autorka má zmysel pre každodenný humor a na svoje postavy pozerá ako na reálnych ľudí so všetkými kladmi i zápormi 
Kristína je so svojím životom relatívne spokojná – má stálu prácu, zabezpečené bývanie u mamy, verného a milujúceho priateľa. Jediné, čo jej chýba ku šťastiu, je snubný prsteň a osamostatnenie sa. Po vzájomnej dohode sa s Leom nasťahujú do prenajatého bytu a užívajú si chvíle bez dovtedajšieho stereotypu. To sa však zmení, keď sa po rokoch mimo domova vráti na Slovensko Leov brat Marek a Kristínino vnútro zasiahne nevídaným spôsobom… 
Marek nemá zábrany, čo sa jeho očarenosti Kristínou týka – neváha ju bozkávať, zvádzať, brať na posedenia a prenikať tak postupne do jej sveta. Kristína len ťažko odoláva jeho zvodom, fyzickej príťažlivosti a vzrušujúcim dotykom. Ničia ju výčitky svedomia nielen kvôli Leovi, ale aj pre Miu – Markovu snúbenicu, ktorú zanechal vo Švajčiarsku. Alebo je to s jeho partnerkou napokon celkom inak…? Kristína má každopádne čo robiť, aby vyriešila náhle komplikácie, a hlavne bez toho, aby ublížila svojim milovaným. Bohužiaľ, nie vždy sa to dá a aj ona sa o tom presvedčí na vlastnej koži.
Novinka Ivany Ondriovej Chlapi na zbláznenie má všetky potrebné ingrediencie pre výdatný ženský román – lásku, silných hrdinov, značnú dávku romantiky a v neposlednom rade aj happyend. Spolu s Kristínou budete na vážkach, ktorému bratovi dá nakoniec prednosť. Podarí sa vám to uhádnuť? 
Spracoval Marek Zákopčan
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Motýľ.
Ukážka z knihy Chlapi na zbláznenie:
Zasekla som sa a Leo sa mierne zachmúril. Tešil sa, že uvidí budúcu švagrinú, a ja som bola zvedavá, ktorá si ho ulovila.
No teraz som bola vlastne aj celkom spokojná, že ho budem mať pár dní bez nej a možno ho viac spoznám. Marka…
Vykročil, ťahajúc za sebou obrovský kufor na kolieskach. Chytiac ma voľnou rukou okolo bokov, akoby to bolo celkom prirodzené a na dennom poriadku. Leo stepoval po jeho druhom boku, márne sa domáhajúc vysvetlenia.
„Prečo si mi to nepovedal, keď si mi ráno volal? Naši sa jej už nemohli dočkať. Teraz budú sklamaní.“
„Hej, budú?“ káravo zatiahol Marek, pozerajúc len na mňa.
Bože, prečo? Bol príťažlivý, to priznávam, tak zvláštne živočíšne, že som po pár minútach zhodnotila, že sa mi to vôbec nepáči.
Bolo to príliš nebezpečné!
On bol príliš nebezpečný!
„A na mne im nezáleží? Mňa vidieť nechcú?“
Leo ho chlapsky a bratsky zároveň tresol päsťou po chrbte a pokynul smerom k bielej fabii zaparkovanej pri obrubníku.
„Že sa vôbec pýtaš! Užiješ si, len sa priprav. Zasypú ťa otázkami, že nebudeš vládať na ne odpovedať. Ale poznáš mamu. Chcela sa konečne stretnúťs nádejnou nevestou.“
„Veď jednu má rovno pod nosom, nie?“
Pozrel na mňa, a hoci tak urobil cez sklá tmavých okuliarov, aj tak som cítila, ako ma jeho pohľad páli cez blúzku a trojštvrťové legíny. Cez látku košieľky mi presvitala červená podprsenka. Zámerne, sexi.
Bola som sexi? So svojimi kostnatými plecami a primalými prsami, vysunutými bedrovými kosťami a tenkými nohami sotva. Leo si odkašľal. Siahol do vrecka a centrálne odomkol auto. Potom v chvate otvoril kufor, aby tam mohol hodiť Markovu batožinu.
„No veď hej,“ utrúsil len.
Mňa dožral a Marka pobavil. Ten na mňa posmešne žmurkol, gavaliersky mi otvoril dvere, podržal ich, kým si sadnem, podotýkam, že na zadné sedadlo a potom sa vteperil na to predo mnou, akoby sa nechumelilo.
Leo neprotestoval…
Ja však áno. Zduto, po svojom.
Tak som sedela vzadu za ich chrbtami a načúvala ich naťahovaniu po celú cestu z Košíc až na Ďumbiersku, kde Weberovci bývali. Mali si toho čo povedať… Akoby som tam nebola. Nevnímali ma. Tak som sa mohla spokojne zahĺbiť do zvuku Markovho hlasu, ktorý na mňa pôsobil fakt zvláštne.
Bol hlboký, tajomný, mužný. Vlastne, ten chlap bol celý taký.
