Katie McGarryová
Překroč svůj stín
Nikdo neví, co se stalo té noci, kdy se z Echo Emersonové, populární holky, stal outsider s podivnými jizvami na rukou, o kterých si špitá celá škola. Dokonce ani Echo nezná celou pravdu. Ale byla by moc ráda, kdyby se vše vrátilo k normálu.
Ovšem když se v jejím životě zjeví Noah Hutchins, hezoun v černé kožené bundě, co holky vlastně jen využívá, svět se jí obrátí vzhůru nohama takovým způsobem, že si to ani v nejdivočejších snech nedovedla představit.
Noah jí totiž rozumí. A pomůže jí najít odpovědi. Přitom by neměli mít vůbec nic společného. A se všemi těmi tajemstvími, která v sobě oba nesou, je v zásadě nemožné, aby byli spolu. Přesto nedovedou potlačit vzájemnou přitažlivost.
A Echo se ptá sama sebe, jak daleko může zajít, aby překročila vlastní stín.
Neľutujem kúpu tejto knihy. Absolútne vôbec. Vybrať si ju spomedzi mora ďalších podobných kníh bol síce menší oriešok, ale v konečnom dôsledku som rada, že ju mám doma. Chcela som niečo „iné“, niečo čo nebude len o tom – on je krásne nebezpečný, ona sa mu páči, ale nemôžu byť spolu – chcela som príbeh, ktorý bude mať hlbšiu myšlienku, hlbší význam a je hodný zamyslenia. Překroč svůj stín je presne takou knihou. Zaujala ma už anotácia, ktorá mi narobila chúťky, tak som sa do knihy pustila hneď ako to bolo možné (a odsunula všetky ostatné čakateľky na vedľajšiu koľaj).
Príbeh Echo a Noaha je rozprávaný z pohľadu každého z nich, čo bolo fakt dobré, lebo sledovať chlapčenský a dievčenský pohľad nemáme možnosť v každom príbehu a bolo to fakt skvelo napísané. Echo prijíma od školskej psychologičky pani Collinsovej ponuku doučovať Noaha, vďaka čomu získa lepšie hodnotenia. Pre Noaha je to pre zmenu šanca dostať sa z problémov a zlepšiť si známky. Noah má na škole povesť zlého chlapca a Echo patrila do „vyššej ligy“ kým… kým sa jej neprihodila tá záhadná udalosť, na ktorú si nevie spomenúť a z ktorej má na pamiatku na rukách jazvy. Avšak nielen na rukách, ale aj na duši. A tak sa stane, že sa stretnú dva úplné protiklady, ktoré by sa za iných okolností len obchádzali na chodbe školy, a príbeh dostáva parádnu zápletku.
Echo je chodiaci príklad dokonalej dcéry z dokonalej rodiny, ktorá sa snaží splniť všetky požiadavky náročného otca.
Noah je jej presný protiklad, zlý chlapec v pestúnskej starostlivosti, ktorému nie sú cudzie drogy, večierky a dievčatá na jednu noc. Čo už len môže z tohto vzniknúť?
Našťastie ich príbehu dala autorka hlbší rozmer, nejde o nič povrchné, čo by sme už poznali z xy podobných príbehov. Echo aj Noah skrývajú pred svetom svoje vlastné tajomstvá, ktoré ich robia takými, akí sú navonok.
Echo sa snaží spomenúť si na osudný deň, z ktorého jej na pamiatku ostali jazvy na rukách a vyrovnať sa so smrťou brata, s matkinou chorobou, ktorá spôsobila rozvrat jej rodiny. A vyrovnať sa so skutočnosťou, že z jej opatrovateľky sa stala jej nová nevlastná matka.
Noah stratil pri požiari domu oboch rodičov, on sám je v pestúnskej starostlivosti do osemnástky a jeho dvaja mladší bratia sú umiestnení do náhradnej rodiny, čo mu je proti srsti a všemožne sa snaží, aby bratia nezabudli na neho a ich pôvodnú rodinu. Svojím správaním si to však sťažuje. Jedinou záchranou, ktorá sa mu naskytuje, je úspešné zvládnutie školy, po ktorej plánuje získať bratov do vlastnej starostlivosti. Takže pod maskou, s ktorou sa prezentujú navonok, sa skrýva mladý muž a mladá žena, ktorí majú spoločného viac, než by si kedy mohli myslieť. Spoločné chvíle, ktoré musia spolu tráviť, vytvoria medzi nimi puto o akom netušili, že môže existovať. „Echo mi včera dovolila nahlédnout do jejího světa. To nejmenší, co jsem mohl udělat, bylo jí dovolit nahlédnout do toho mého.“
Sledovať ich vzťah bolo občas bolestivé, obaja si nesú so sebou ťarchu ublíženia a vnútorných bojov. Musia prejsť poriadny kus cesty, aby zistili, že byť spolu je to najlepšie, čo ich mohlo postretnúť.
„Protože jediná možnost, jak se mnou být, je mě milovat. Milovat dost na to, aby se člověk nestaral o to, že jsem poznamenaná. Ty lidi nemiluješ. Máš s nima sex. Tak jak bys mohl chtít být se mnou?“
Vystihla mě dokonale. Nemiloval jsem lidi – jenom svoje bratry. Echo si zasloužila víc. Někoho lepšího než mě. Jedna šance. Využij ji, nebo se vrať domů. Políbit ji a riskovat vztah, nebo odejít a dívat se na to, jak někdo jiný má, co mohlo být moje.“
Autorkin štýl písania mi zo začiatku nesadol, ale postupne som si ho zamilovala. Nevedela som si už predstaviť, že by to napísala inak, so všetkými tými nadávkami (áno, bolo ich tam pekných pár kúskov) či krátkymi vetami, ktorými povedala viac, než siahodlhými opismi. Proste to bol ich spôsob vyjadrovania, tak mi boli hlavné postavy uveriteľnejšie. A najviac sa mi páčilo, že keď som si už v duchu myslela, že som autorkin zámer dokonale odhalila a vedela, čo bude nasledovať, prišiel taký zvrat, že som ostala doslova s otvorenými ústami nad knihou a predýchavala ten šok.
Překroč svůj stín je nezvyčajný príbeh, aký by ste od knihy asi vôbec nečakali, ktorý vybočuje z radu podobných obohratých príbehov. Odohráva sa síce v prostredí americkej strednej so všetkým, čo k tomu patrí (kategorizovanie podľa obľúbenosti… najlepšie kamarátky, ktoré zrazu nie sú najlepšími kamarátkami, lebo ich to zhadzuje v očiach okolia… bývalý frajer, ktorý ani nevie, čo vlastne chce), ale tu klišé končí a máte možnosť odhaliť vnútro dvoch ľudí, spoznať ich príbeh, ich trápenia. Táto emocionálna rovina príbehu, citlivosť, s akou ju autorka vložila na papier, ma dostala. Uverila som jej každé slovo, každú myšlienku Echo či Noaha.
Kniha má svoj odkaz a to sa mi na nej páčilo. Verím, že sa k nej časom ešte vrátim.
Myšlienka z knihy, ktorá sa mi páčila:
„Nejhorší druh pláče není ten, který může vidět každý – nářek na nárožích, trhání šatů. Ne, nejhorší je, když pláče vaše duše, a cokoli děláte, ji nemůže utěšit. Část jí zemře a stane se jizvou na té části vaší duše, která přežije. U lidí jako já a Echo duše obsahují víc zjizvené tkáně než života.“
© spracovala: Barborka