Matúš Mahút vstupuje do slovenskej poézie zbierkou Adastra: Ľúbiť ťa ešte raz – dielom, ktoré je intímne, emotívne a pritom mimoriadne súčasné. Vo veršoch cítiť pulz života, bolesti, nádeje a veľkej lásky. A je prakticky nemožné nechať sa nezviesť ich úprimnosťou.
Je to zbierka, ktorá vás zasiahne. Nie silou veľkých slov, ale pravdivosťou, ktorá sa vám usadí v duši. Je to poézia, ktorá hladí aj páli, ktorá padá so svojím autorom do priepasti a zase ho dvíha k svetlu….
Adastra: poézia, ktorá dýcha životom aj temnotou
Zbierka Adastra: Ľúbiť ťa ešte raz je prvým básnickým dielom mladého slovenského autora Matúša Mahúta, známeho najmä z próz Tam hore a úspešnej trilógie Kvapky. V poézii však pôsobí prekvapivo zrelým a odvážnym hlasom a presne vďaka tomu si Adastra rýchlo získava pozornosť čitateľov.
Mahút v nej akoby otvoril denník, ktorý si doposiaľ nechával len pre seba. Jeho verše sú autentické, emotívne a prirodzene rytmické, často písané s hudobným cítením. Niektoré dokonca sám zhudobnil.
Témou, ktorá sa zbierkou nesie najvýraznejšie, je láska. Jej začiatky, pády, neopätovanie, návraty aj nádej, že raz znovu príde. Mahút píše o láske k žene, k milenke, ale aj o láske rodinnej. Jedna z najsilnejších básní je venovaná mame a starej mame – jemná, krásna a veľmi ľudská.
Je to ten typ poézie, pri ktorej čitateľ mimovoľne prikývne, pretože v nej spozná kus vlastného príbehu.
Poézia, ktorá zachytáva aj temnejšie dni
Zbierka nezaostáva ani v momentoch, ktoré odhaľujú autorove slabosti, úzkosti či pocity hlbokej samoty. Už úvodné strany knihy sú prvotriednym dôkazom toho, ako Mahút vie pracovať s temnotou bez toho, aby sa v nej utopil.
Stojí na okraji nočného mesta, balansuje na hranici života a smrti – a potom sa objaví ona: Adastra. Bytosť vo svetlom šate, symbol nádeje, návratu, svetla. S Ňou prichádza Aspera, jej protipól, ironický, živý, tmavý.
Scéna pôsobí až magicky – a presne v tom spočíva sila Mahútovej tvorby. Vie pomenovať pád, no zároveň zobrať čitateľa za ruku a ukázať mu cestu späť.
Hudobnosť, rytmus a jazyk, ktorý plynie
V zvierke sa striedajú nerýmované, polo-rýmované aj pravidelné rýmované básne. Mahút nepôsobí akademicky, skôr prirodzene, akoby písal presne tak, ako mu slová prichádzajú na jazyk. Je to poézia, ktorá sa číta ľahko, no visí v mysli ešte dlho po dočítaní.
Veľkým plusom je aj jej súčasnosť – Mahút sa nebojí priniesť do poézie prvky dnešného sveta: sociálne siete, moderné vzťahy, digitálne rituály. Dôkazom je napríklad báseň Ten správny influence – jemne ironická, hravá a veľmi dnešná.
Zaujímavou básňou je text „Énouement“. Je to hymnus na život, návrat k svetlu po temných obdobiach, oslava radosti, ktorá v nás drieme, aj keď ju na čas stratíme.
Mahút dokázal prirodzene prejsť z prózy do poézie a priniesť nový hlas, ktorý je moderný a pritom veľmi osobný.
Pre koho je Adastra? Určite pre každého, kto prežil prvú veľkú lásku, pozná chuť straty, hľadá nádej, túži po poézii, ktorá je ľudská a pravdivá, obľubuje modernú, prístupnú a emotívnu tvorbu.
Ak nie ste zvyknutí čítať poéziu, Adastra je presne tým typom zbierky, ktorou môžete začať. Prináša totiž autentické emócie, silné obrazy, modernú poetiku, príbehovosť, momenty bolesti aj svetla. Ale tiež jazyk, ktorý je blízky dnešnému čitateľovi.
Vychádza z hlbokého osobného prežívania a práve vďaka tomu pôsobí pravdivo.
Je to poézia, ktorá spôsobí, že človek na chvíľu zastane – a možno si dovolí cítiť o niečo viac.
Kto je Matúš Mahút?
Autor je „šuhaj z Oravy“, ako o sebe sám s úsmevom hovorí. Vyštudoval učiteľstvo angličtiny a slovenčiny, pôsobí ako učiteľ, a zároveň si buduje silnú komunitu na sociálnych sieťach.
Jeho prózy zožali úspech najmä medzi mladými čitateľmi – trilógia Kvapky sa stala fenoménom vďaka autentickému prostrediu Mlynskej doliny a citlivému zobrazeniu vzťahov.
Zbierka Adastra však ukazuje ďalší rozmer jeho talentu: schopnosť pracovať s emocionálnou obraznosťou, hudbou jazyka a vnútorným svetom.
Foto: Skveleknihy.sk
